BRATISLAVA. Odborníci varujú, že v prírode sa masívne stráca biodiverzita.
Potvrdzujú to aj údaje o poklese vybraných monitorovaných populácií živočíchov (tzv. „Living Planet Index“), podľa ktorých sa za 50 rokov (1970 - 2020) priemerná veľkosť týchto populácií zmenšila až o 73 percent.
Tento údaj vychádza zo sledovania takmer 35-tisíc populácií 5 495 druhov živočíchov vo svete.
Najväčší pokles utrpeli sladkovodné živočíchy
Ako na svojom webe referuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF), vyplýva to zo Správy o stave planéty 2024.
Najväčší pokles utrpeli sladkovodné živočíchy, ktorých populácie sa znížili o drastických 85 percent.
Ohrozené sú však nielen populácie sladkovodných živočíchov, výrazný pokles sa podľa indexu týka aj populácií suchozemských (69 percent) a morských druhov (56 percent).
Ekológovia v Správe o stave planéty 2024 hovoria o tzv. bodoch zlomu, ku ktorým sa Zem aktuálne blíži hrozivým tempom. Práve tie by podľa odborníkov mohli nezvratne zmeniť kľúčové ekosystémy – od amazonských dažďových pralesov až po koralové útesy.
Plytvanie zdrojmi a potravinami
Odlesňovanie a zmena klímy môžu viesť k nezvratným škodám, vrátane masového odumierania koralových útesov a zmien v globálnych vzorcoch počasia. Strata prírody pritom priamo ovplyvňuje zmenu klímy a naopak.
Odborníci upozorňujú, že za zmenou klímy a stratou biodiverzity stoja najmä naše energetické a potravinové systémy. Až 30 - 40 percent všetkých potravín, ktoré sa vyrobia, sa nikdy nespotrebuje.
Produkcia potravín však zároveň čerpá svetové zdroje vody a prispieva k viac ako štvrtine globálnych emisií skleníkových plynov.
Fosílne palivá ich majú na svedomí ešte o čosi viac a prispievajú ku približne 70 percent emisií skleníkových plynov. Transformácia energetiky sa preto tiež javí ako nevyhnutná.
Podľa Správy o stave planéty 2024 potrebujeme rýchlo prejsť na obnoviteľné zdroje energie, aby sme do roku 2030 znížili emisie na polovicu a udržali otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.
„Nasledujúcich päť rokov bude kľúčových pre budúcnosť našej planéty. Máme globálne dohody a riešenia na to, aby sa spoločnosť mohla vydať na cestu obnovy prírody do roku 2030, no kroky, ktoré vlády zatiaľ podnikajú, zďaleka nestačia,“ tvrdí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
