PRAHA, BRATISLAVA. Nečakané odvolanie ministra Ivana Bartoša a odchod jeho Pirátskej strany z vlády a koalície, zbližovanie sa s komunistami aj oslavujúci a tancujúci Andrej Babiš. Septembrové krajské voľby otriasli českou politickou scénou viac, ako by sa očakávalo.
Rok predtým, ako sa v Česku budú konať voľby do Snemovne, sa víťazstvo strany ANO Andreja Babiša zdá neohroziteľné.
Zmeniť to chce nielen vládna koalícia na čele s Petrom Fialom, no aj menšie ľavicové strany. Kým kedysi vládni sociálni demokrati (predtým ČSSD, dnes SOCDEM) nevylučujú zbližovanie sa s komunistami, niektorí bývalí politici vyzývajú na vznik Progresívneho Česka.
Nemá pritom ísť o novú politickú stranu. „Výzva otvára debatu, ako má vyzerať dôveryhodná alternatíva ku konzervatívnej vláde a súčasnej populistickej opozícii,“ napísal na sociálnu sieť X bývalý minister zahraničných vecí za ČSSD v Babišovej vláde Tomáš Petříček, jeden zo signatárov výzvy.
Iniciatíva chce zjednotiť progresívne hlasy v politike. Aj tak sa podľa nich chcú vyhnúť tomu, aby sa Česko vybralo cestou Slovenska.
V článku sa dočítate:
- čo má Progresívne Česko spoločné so slovenskou stranou,
- koho by iniciatíva mohla prilákať,
- prečo zrejme vládna koalícia Andreja Babiša neohrozia.
Vyhnúť sa orbanizácii
Iniciatíva Progresívne Česko sa objavila len dva týždne po tom, čo Piráti opustili vládnu koalíciu a len pár dní po zmene vedenia Sociálnych demokratov. Jana Maláčová, nová líderka strany, ktorá má v prieskumoch len asi dvojpercentnú podporu, nevylúčila, že rokovať bude pred voľbami aj s komunistami.
Zo strany potom vystúpil aj Petříček. Podpis Progresívnemu Česku pridal aj bývalý europoslanec a bývalý podpredseda Pirátov Mikuláš Peksa. Tvrdí, že zatiaľ stranu zakladať nepotrebujú, pretože progresívnych strán je v Česku dosť.
"Má skôr zmysel vybudovať spojenectvá medzi nimi a podhubie pre spoluprácu,“ vraví pre SME. Za jeho iniciatívu ho pritom už niektorí spolustraníci z Pirátov kritizujú.
Inšpiráciu Progresívnym Slovenskom označuje za veľmi voľnú.
„Hlásime sa k hodnotám sociálneho pokroku, digitálnej slobody, ochrany životného prostredia a proeurópskeho smerovania krajiny. Vo všeobecnosti by sme sa na nich s Progresívnym Slovenskom zhodli, ale nie sú medzi nami žiadne osobné väzby,“ opisuje.
Peksa chce zjednotiť ľudí, ktorým prekáža „pretváranie štátu v konzervatívnu diktatúru“. Ako príklad používa práve Slovensko.
"Treba si realisticky priznať, že Česká republika ide cestou Slovenska. Doteraz to možno vyzeralo tak, že pred postupujúcou orbanizáciou Slovenska bolo možné emigrovať do Česka, ale s postupným zbližovaním sa konzervatívnych oligarchických síl sa nedá spoliehať na to, že by to na jeseň 2025 malo zmysel,“ vraví Peksa.
V Česku má pritom podľa neho podobné hnutie potenciál. "Progresívne hodnoty sú v českej spoločnosti viac prítomné. Ak sa teda na to triezvo pozrieme, ak sa Progresívnemu Slovensku podarí získať vo voľbách okolo 20 percent, potenciál pre stranu tohto typu alebo koalíciu takýchto strán v Českej republike je ešte väčší," tvrdí.

Malí a neúspešní
Politológ Lukáš Jelínek tvrdí, že vytvorenie politickej strany podľa vzoru slovenského PS by z dlhodobejšieho horizontu bolo logické. Iniciatíva by však musela pritiahnuť ďalšie, silnejšie mená.
"Prví signatári patria väčšinou k malým a neúspešným stranám (bývalí členovia sociálnej demokracie, členovia Zelených, Budúcnosti a menšinového krídla Pirátov),“ vraví Jelínek.
Medzi signatármi je zatiaľ len pár ľudí, napríklad bývalý senátor a bývalý minister pre ľudské práva Jiří Dienstbier či bývalá diplomatka Gabriela Svárovská.
Veľa bude závisieť aj od vývoja v iných stranách – ak by podobne ako Petříček od Sociálnych demokratov odišli ďalší politici, bola by to pre progresívcov „výrazná vzpruha“. Loviť by výhľadová strana mohla aj medzi voličmi Pirátov, ktorí po volebnej porážke v krajských voľbách prišli aj o vedenie strany.
Na predsedu Pirátov chce teraz kandidovať napríklad bývalý pražský primátor Zdeněk Hřib. Ten ohlásil, že chce stranu „vycentrovať“ a spraviť z nej „hlavnú politickú silu na liberálnom strede“, ktorá by začala riešiť problémy obyčajných ľudí.
Politológ však priznáva, že ľavica a liberálna politika je v Česku v kríze.
"Zdá sa, že české strany vrátane Pirátov sa boja zdvihnúť zástavu progresívnej politiky. Najviac sa to prejavilo vo voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých sa drvivá väčšina kandidátov vymedzila proti Zelenej dohode, migračnej politike EÚ a Bruselu ako takému," povedal. "Na silnú liberálnu stranu, akou je Progresívne Slovensko, v Českej republike stále čakáme a myslím, že ešte dlho budeme."
Babiš čaká na víťazstvo
Prieskumy v Česku rok pred voľbami ukazujú prevahu Babišovho ANO, ktoré má až 32-percentnú podporu. Vládna ODS je na 11-percentnej podpore, pod 10 percent by mali aj Starostovia a Piráti. Naopak, do parlamentu by sa dostali extrémistické alebo protisystémové strany ako SPD, Přísaha alebo Motoristé. Volebný model NMS pritom vznikal ešte pred krajskými voľbami, po ktorom sa vedenie Pirátov rozpadlo.
Politológ Lukáš Jelínek je skeptický v tom, či dokáže súčasná vládna koalícia Babiša o rok poraziť.
"Rok pred voľbami sa legislatívne úsilie logicky spomaľuje a na nejaké prevratné inovácie nezostáva čas ani energia. Okrem toho si ľudia spájajú koalíciu najmä s nepopulárnymi vecami - infláciou, vysokými cenami, dôchodkovou reformou, znižovaním sociálnych dávok, pomalým rastom miezd,“ opisuje.
Doteraz držala koalícia najmä vďaka pragmatickej spolupráci piatich strán, po odchode neúspešných Pirátov sa stabilita narušila.
"Rok pred voľbami už každá strana v koalícii myslí najmä na svoje záujmy a záujmy svojich voličov,“ vraví, pričom pripomína aj rozdielne názory vnútri ODS. V strane premiéra Petra Fialu sa začínajú ozývať aj hlasy, ktoré pripúšťajú povolebnú spoluprácu s ANO.
"Babišovo hnutie sa ani nemusí veľmi snažiť, vláda mu voličov dohadzuje. Pekne to ilustruje fotografia, na ktorej Babiš sedí s popcornom pred televízorom a pobavene sleduje koaličnú krízu v priamom prenose,“ hovorí politológ.