BRUSEL. Dôležitosť plurality médií a nezávislej žurnalistiky vzhľadom na problém šírenia dezinformácií bola predmetom diskusie poslancov Európskeho parlamentu s predstaviteľmi Európskej komisie počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
K tejto téme TASR pred niekoľkými dňami oslovila slovenských europoslancov z viacerých frakcií, nie všetci odpovedali.
Parlament pripomenul, že falošné správy a koordinované dezinformačné kampane sa v posledných rokoch stali nástrojmi politického zasahovania, pričom snahy o ovplyvnenie prostredníctvom manipulácie s informáciami sa objavili aj počas eurovolieb v júni 2024 a počas niekoľkých volieb v členských štátoch EÚ.
EÚ vyzvala Srbsko na zakročenie proti ruským dezinformáciám Čítajte Podpredseda EP Martin Hojsík (Obnovme Európu/PS) upozornil, že neslobodné médiá ohrozujú slobodnú spoločnosť, a dodal, že Slovensko ako postsocialistická krajina si uvedomuje význam nezávislých médií.
"V čase narastajúceho vplyvu dezinformácií je posilnenie dôveryhodnosti médií kľúčové pre zachovanie demokracie. Od novej eurokomisie budem vyžadovať, aby sme chránili novinárov pred nátlakom, a budem požadovať transparentnosť vlastníckej štruktúry médií. Predovšetkým verbálne útoky na médiá zo strany populistov na čele štátu či v politických funkciách majú fatálne dopady na dôveryhodnosť médií. Bohužiaľ, tento trend vidíme na Slovensku," povedal.
Kvestorka europarlamentu Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) uviedla, že domáci a zahraniční aktéri využívajú dezinformácie na rozdeľovanie spoločnosti a oslabovanie demokracie.
"V súvislosti so šírením dezinformácií v online priestore dlhodobo upozorňujem na úlohu nastavenia algoritmov veľkých sociálnych platforiem. Tie opakovane ponúkajú užívateľom práve kontroverzné príspevky obsahujúce dezinformácie, toxický či nelegálny obsah. Preto tlačím na zaradenie týchto algoritmov medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu v európskej legislatíve," uviedla. Za dôležité považuje zabezpečenie nezávislosti médií a plurality a slobody prejavu v súčasných médiách. Za to sa podľa nej musia zasadiť nielen médiá a občianska spoločnosť, ale predovšetkým vláda.
V tejto súvislosti kriticky vníma zámer zriadenia národného mediálneho úradu na Slovensku, keďže to podľa nej povedie k oslabeniu nezávislosti verejnoprávnych médií a nahradeniu kľúčových osobností ľuďmi blízkymi vláde.
Poslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (Obnovme Európu/PS) tvrdí, že EÚ potrebuje silný ochranný štít proti dezinformáciám a týka sa to aj Slovenska. Súčasná vláda podľa nej priamo aj nepriamo obmedzuje slobodu nezávislých médií a novinárov, čím ohrozuje pluralitu názorov a demokraciu.
"Vláda tiež pomáha šíriť dezinformácie - za všetko hovorí podpora Petra Kotlára, splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie. Ten šíri nebezpečné hoaxy o vakcínach, čo priamo ohrozuje zdravie ľudí. Je šokujúce, že premiér sa ho zastáva," opísala situáciu.
Vyjadrila preto silnú podporu európskej legislatíve, najmä zákonom o digitálnych službách a slobode médií a tiež zákonu proti strategickým žalobám proti účasti verejnosti (SLAPP), ktorá podľa nej pomáha spomaľovať šírenie dezinformácií v online priestore a prináša aj väčšiu ochranu novinárom a aktivistom. "Budem pozorne sledovať ich implementáciu a dodržiavanie v praxi. Som tiež naklonená ďalšiemu posilňovaniu týchto zákonov," odkázala poslankyňa.
