Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Kiná, športové zariadenia či trhoviská sú už opäť v prevádzke a v okolí pribudli aj nové kaviarne. Štátne školy boli premenované po policajných dôstojníkoch a železničná trať, ktorá spája kašmírske hlavné mesto Šrínagar a Naí Dillí, je takmer dokončená.
Indická vlajka je všade.
Po desaťročiach násilného konfliktu medzi separatistami a indickými úradmi, pri ktorom zahynuli tisíce ľudí, teraz indická vláda hovorí o „novom Kašmíre“.
Tieto zdania však zakrývajú útlak, ktorý zažívajú obyvatelia celého Kašmíru. Odkedy totiž indická vláda v roku 2019 zrušila osobitnú autonómiu regiónu, Kašmírčania, ktorých považovali za príliš hlasných alebo príliš blízkych separatistom, boli prepustení, uväznení alebo varovaní, aby mlčali.
Po šesťročnom odklade sa však teraz v Kašmíre konali voľby do miestneho zákonodarného zboru. Podľa oficiálnych údajov z prieskumov hlasovala v uplynulých týždňoch približne polovica oprávnených obyvateľov Kašmíru.
V regióne, ktorý bol predtým známy bojkotom volieb, kandidovali dokonca aj bývalí separatisti, pretože podľa mnohých Kašmírčanov neexistuje iný spôsob, ako byť vypočutý.
„Interpretácia úradov je taká, že [Kašmírčania] húfne hlasujú, pretože sa obnovila demokracia,“ povedal Siddiq Wahid, profesor histórie na indickej univerzite Shiv Nadar, ktorý pochádza z Kašmíru. „Od pravdy to však má ďaleko. Volebná účasť je skôr uvedomením si skutočnosti, že už toho bolo dosť.“
V článku sa dočítate:
- kedy Kašmír získal svoj osobitý štatút,
- čo sa stalo v roku 2019,
- prečo obyvatelia Kašmíru hlasujú vo voľbách.
Demokracia, ale pod dohľadom
Tri desaťročia kašmírski demonštranti hádzali kamene a pravidelne bojovali s bezpečnostnými silami pred podnikom Mohameda Saleema Anfala. Podľa jeho slov sa to zhoršilo až do takého bodu, že s chuťou podnikal pravidelné cesty do Naí Dillí a dokonca tam strávil aj medové týždne.
Pred desiatkami rokov bol Šrínagar, malebné mesto obklopené horami, miestom svadobných ciest mnohých Indov, ale turisti sa mu vyhýbali, pretože sa tu rozmáhalo násilie.
Teraz Indovia opäť uvažujú o Kašmíre ako miestu pre medové týždne. A absencia stretov umožnila 46-ročnému Anfalovi rozvíjať svoj farmaceutický biznis, povedal.
Dodal však, že aj napriek novým nákupným centrám a turistom na mieste „stále chýba pocit bezpečia“.
Kašmír, región s moslimskou väčšinou, získal svoj osobitný štatút po tom, ako Británia v roku 1947 rozdelila koloniálnu Indiu na dve krajiny, Indiu a Pakistan, a líder regiónu nazývaného Džammú a Kašmír sa v čase získania nezávislosti rozhodol spojiť s Indiou namiesto s Pakistanom.
Odvtedy India a Pakistan viedli o himalájsky región dve vojny. Každá krajina teraz spravuje jeho samostatné časti, pričom si robí nárok na celý región. Desaťročia trvajúce separatistické hnutia v indickej časti Kašmíru vyvolali v roku 1987 údajne zmanipulované voľby.

V roku 2019 indická vláda zrušila autonómny štatút Džammú a Kašmíru a potlačila odpor v regióne, pričom tisíce ľudí uväznila.
Opoziční politici, novinári, právnici a aktivisti za občianske práva boli odvtedy zatknutí na základe prísnych zákonov, ktoré umožňujú zadržiavanie bez súdneho procesu. Miestna nezisková organizácia Fórum pre ľudské práva v Džammú a Kašmíre odhaduje, že v rokoch 2020 až 2023 bolo zatknutých vyše 2 700 ľudí.
Novinárom boli odobraté pasy a v ich redakciách boli vykonané razie. Zo zatvoreného tlačového centra v Šrínagare je teraz policajná kancelária.
Indická vláda ukončila osobitnú autonómiu pre tento región a zároveň ho premenila na zväzové územie. Vládni predstavitelia prisľúbili, že región nakoniec opäť získa štátnosť.
V dôsledku rozhodnutia z roku 2019 však zákonodarcovia zvolení počas terajšieho súboja nebudú mať žiadne právomoci v otázkach verejného poriadku alebo polície a na všetky finančné rozhodnutia budú potrebovať súhlas viceguvernéra menovaného Naí Dillí.
„Nazývať to výkonom demokracie by bolo nesprávne,“ povedal kašmírsky novinár z významných novín, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby sa vyhol prípadným následkom. „Je to kozmetický úspech.“
Podľa obyvateľov je to jediný spôsob, ako vyjadriť svoju nespokojnosť. V predchádzajúcich voľbách „by ľudia nehlasovali z hnevu a strachu“, povedal Imtiyaz Ahmed Dar, majiteľ stavebnej firmy. „Teraz ľudia prichádzajú voliť vedení strachom a hnevom.“
Úradníci vidia vplyv Pakistanu
Vysokopostavení indickí vládni úradníci, ktorí dohliadajú na región, ponúkajú oveľa optimistickejší pohľad.
V rozhovoroch uviedli, že zvýšené zatýkanie a iné bezpečnostné opatrenia obmedzili násilie a zablokovali vplyv Pakistanu, a dodali, že zadržaných bolo len niekoľko zlých aktérov, aby sa im zabránilo pokračovať vo vyjadrovaní „protiindických“ myšlienok, ktoré porušujú ústavu krajiny.
„Žiadna krajina nemôže dovoliť, aby ľudia hovorili proti národnej bezpečnosti alebo národnej integrite. Akýkoľvek pocit nedostatku slobody je veľmi malá časť. A ak chcú slobodu pre terorizmus a protinárodnú činnosť, tak to nebude dovolené,“ povedal jeden z úradníkov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť slobodne. „Je to naratív vytvorený politickými stranami. Kašmírčania vedia, že budúcnosť Kašmíru je s Indiou.“
Úradník uviedol zoznam príkladov nových investícií a rozvojových projektov, ktoré zmenili región.
V uplynulých dňoch indická vláda sponzorovala cestu viac ako desiatich zahraničných diplomatov, ktorí sa prišli pozrieť na volebné aktivity. Zástupca šéfa misie Južnej Kórey povedal indickým štátnym médiám, že vidia, ako „demokracia funguje“.

Novinári so zahraničnými pasmi však nedostali povolenie cestovať do regiónu počas volebného obdobia, aby mohli informovať o hlasovaní, a niektorí externí experti vyjadrujú skepsu o hodnote volieb.
„Sledujeme vývoj udalosti, ktorá je síce naaranžovaná ako romantika, ale v skutočnosti je hrozná,“ povedala Angana Chatterji, odborníčka na južnú Áziu z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Hlasovanie je prosbou o hlas, o zviditeľnenie a aktom odporu.“
Určitá skepsa panuje aj v súvislosti s oficiálnymi tvrdeniami o novom hospodárskom úspechu. Haseeb Drabu, bývalý minister financií Džammú a Kašmíru, povedal, že investori si uvedomujú, že „neprítomnosť ozbrojeného povstania nemusí nevyhnutne znamenať mier“.
Šakeel Qalandar, ktorý podniká v oblasti spracovania dreva, povedal, že videl, ako sa všade okolo neho zatvárajú továrne, zatiaľ čo miera nezamestnanosti stúpa. Podľa neho je oživenie cestovného ruchu obrovské, ale je to krehká situácia, ktorá spočíva na dočasnom vynútenom mieri.
„Dôstojnosť a úcta budú vždy dôležitejšie ako rozvoj,“ dodal.
Kandiduje spoza mreží
Sugra Barkatiová (16) už dva týždne vedie kampaň v prospech svojho uväzneného otca v nádeji, že ak bude zvolený, bude prepustený na slobodu. Jej otec Sarjan Barkati, známy ako „strýko slobody“, bol za posledných šesť rokov dvakrát zatknutý za organizovanie zhromaždení proti Indii a obvinený z financovania terorizmu.
V jeden z posledných dní k Sugre pribehol dav ľudí, ktorí jej bozkávali ruku, niektorí v slzách a kričali: „Budeme voliť tvojho otca a on sa čoskoro dostane z väzenia.“ Skupina mladých chlapcov v tieni orechov skandovala: „Pomstíme väznenie hlasmi.“
Asi 40 kilometrov severne, obklopené takmer zrelými jabloňovými sadmi, ďalšie dve dcéry - sestry Aira (5) a Aizah (10) - rozdávali ľuďom kampaňové letáky. Aira si na svojho otca nepamätá. Bol uväznený len dva mesiace po jej narodení na základe obvinenia z podpory ozbrojeného povstania.
„Aizah mi hovorí, že ak vyhrá, vráti sa domov. Chcem, aby vyhral,“ povedala.