Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Irán zažíva jeden neúspech za druhým - stratu vlastných a spojeneckých vojenských veliteľov pri izraelských úderoch, smrť a zmätok v radoch Hizballáhu a obmedzený raketový útok na Izrael, ktorého zásah sa zdal minimálny.
Bývalí americkí vládni predstavitelia a analytici sa obávajú, že konvenčné straty Iránu sú presne tým druhom vývoja, ktorý by mohol začať posledný krok smerom k jadrovej bombe. Podľa hodnotení USA a OSN sa Irán od roku 2018, keď vtedajší prezident Donald Trump zrušil jadrovú dohodu s Iránom, roky čoraz viac približoval k získaniu jadrových zbraní.
Aj keď Irán ešte nepokročil smerom k zbrojeniu, teraz môže byť ochotnejší využívať svoj potenciálny jadrový status, aby odstrašil svojich protivníkov. A to zrejme ovplyvňuje aj izraelských lídrov, ktorí teraz zvažujú odpoveď na paľbu približne 180 balistických rakiet.
V článku sa dočítate:
- prečo by sa Irán mohol uchýliť k výrobe jadrových zbraní,
- ako Irán pristupuje k jadrovým zbraniam od zrušenia jadrovej dohody,
- koľko času by Irán potreboval na vytvorenie jadrovej bomby,
- kde sa môže Izrael snažiť zasiahnuť Irán.
Jediný odstrašujúci prostriedok
„Irán dnes večer urobil veľkú chybu a zaplatí za ňu,“ varoval po utorkovom útoku izraelský premiér Benjamin Netanjahu. „Iránsky režim nechápe naše odhodlanie brániť sa a pomstiť sa našim nepriateľom.“
Hoci vizuálne išlo o veľkolepú show - videá iránskych rakiet osvetľujúcich oblohu Tel Avivu v iránskej štátnej televízii vysielali v slučke niekoľko dní - munícia, ktorá sa skutočne dostala cez izraelskú obranu, zrejme nespôsobila rozsiahle škody, aké Irán zamýšľal.
Útok bol mimoriadny, legálny a legitímny, povedal najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí, keď viedol piatkové modlitby v Teheráne. Jeho poznámky však mali aj pochmúrny tón, keď priznal nedávne straty, najmä zavraždenie vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, ktorého chválil ako brata a žiarivý klenot Libanonu.
Rok od útoku Hamasu: Ľudia v Gaze trpia, rukojemníkov čakajú a Izrael vinia z vojnových zločinov Čítajte Chameneí prisľúbil, že iránska os odporu je neochvejná, a vyzval spojencov krajiny, aby „utiahli obranný opasok“. Zdôraznil, že Irán „nebude otáľať ani sa ponáhľať s plnením svojej povinnosti“.
Obranná pozícia Iránu však za posledný rok dostala niekoľko úderov, keďže Izrael vedie vojnu proti Hamasu v Gaze, začal letecké útoky proti Húsíom v Jemene a najnovšie zúžil svoju pozornosť na Hizballáh v Libanone. Všetky tri skupiny spolu s milíciami v Iraku a Sýrii tvoria iránsku „os odporu“, voľnú sieť spojeneckých skupín, ktoré boli vytvorené s cieľom čiastočne izolovať Teherán od regionálnych hrozieb.
„Ak os odporu nefunguje, potom jediným odstrašujúcim prostriedkom môže byť jadrový odstrašujúci prostriedok,“ povedal David Albright, expert na jadrové zbrane a prezident washingtonského Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť. Oslabenie Hamasu a Hizballáhu v kombinácii s tým, že Irán svojimi raketovými útokmi nespôsobil Izraelu výrazné škody, znamená, že „existuje väčšia šanca, že sa Irán rozhodne vyrobiť jadrové zbrane“, povedal.
Náhla zmena rétoriky
Straty Hizballáhu zároveň boli pre Irán mimoriadne zničujúce.
„Keď si predstavíte šachovnicu, Hizballáh je iránska kráľovná. Je to najúspešnejšia militantná sila, ktorú Irán vytvoril,“ povedal Sina Azodi, expert na Irán a prednášajúci na Univerzite Georgea Washingtona. Degradácia Hizballáhu ponecháva Irán viac vystavený riziku, pretože „dáva Izraelu väčšiu slobodu konania v regióne“, povedal Azodi.
Vnútri Iránu došlo v týždňoch po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra a následnej izraelskej invázii do Gazy k náhlej zmene rétoriky v súvislosti s jadrovými zbraňami. Predtým iránski predstavitelia popierali, že by mali v úmysle vyvinúť jadrové zbrane. V uplynulom roku však predstavitelia v prejavoch a rozhovoroch tvrdili, že Teherán už má všetko potrebné na výrobu jadrovej zbrane, ale rozhodol sa pre zdržanlivosť.
„Z hľadiska našej národnej bezpečnosti to nechceme urobiť,“ povedal v januári Mohammad Eslami, šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu. „Nejde o nedostatok kapacít.“
Správa, ktorú vo februári vydal Úrad riaditeľa Národnej spravodajskej služby USA, opisuje iránsku jadrovú hrozbu v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami ostrejšie. Hoci sa nezdá, že by Irán aktívne vyvíjal zbraň, Teherán od roku 2020 „vyhlásil, že ho už neobmedzujú“ pravidlá jadrovej dohody a „podnikol aktivity, ktoré mu umožňujú lepšie vyrobiť jadrové zariadenie, ak sa tak rozhodne“, uvádza sa v správe.
V rámci jadrovej dohody s Iránom z roku 2015, ktorú vyrokovali Spojené štáty a päť ďalších svetových mocností a Európska únia, Irán súhlasil s prijatím prísnych obmedzení svojho jadrového programu vrátane prísnych limitov na množstvo obohateného uránu, ktoré by mohol vlastniť, ako aj s intenzívnym monitorovaním zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), jadrového dozorného orgánu so sídlom vo Viedni.
Po Trumpovom odstúpení od dohody však Irán zrušil väčšinu svojich obmedzení a podľa hodnotení USA a MAAE začal vyrábať obohatený urán čoraz rýchlejšie.
Irán aj Izrael sa obávajú čo z toho môže byť, tvrdí expert rok po útoku Hamasu Čítajte Jadrové ciele
Najznepokojujúcejšie je, že podľa dôverných správ MAAE začal Irán minulý rok zhromažďovať zásoby vysoko obohateného uránu, ktorý sa blíži ku kvalite na výrobu zbraní. Americkí predstavitelia potvrdzujú, že Irán by mohol toto palivo použiť na výrobu jadrovej bomby z uránu vhodného na výrobu zbraní už o niekoľko dní, ak by sa tak rozhodol.
Irán by však potreboval ďalší čas - niekoľko mesiacov alebo dokonca rok či viac - na zvládnutie technológie na vytvorenie spoľahlivej jadrovej hlavice, ktorú by mohla vyniesť jedna z jeho balistických rakiet, uviedli úradníci a experti.
Ďalším krokom, ktorý budú americkí predstavitelia a diplomati v regióne sledovať, bude reakcia Izraela na iránsky raketový útok. Iránski predstavitelia už varovali, že na izraelskú odpoveď budú reagovať útokmi na energetickú infraštruktúru, pričom nešpecifikovali kde. Podobné hrozby vyslovili aj iránski spojenci v Iraku.
„Ak sa začne energetická vojna, svet príde o dvanásť miliónov barelov ropy denne. Buď si všetci užijú požehnanú energiu, alebo o ňu všetci prídu,“ povedal Abú Alí al-Askárí z milície Katajb Hizballáh, ktorá je spojencom Iránu v Iraku.
Viacerí súčasní a bývalí americkí predstavitelia vyjadrili obavy, že Izrael môže využiť príležitosť a zaútočiť na iránske zariadenia na obohacovanie uránu ako odvetu za raketový útok. Podľa týchto predstaviteľov a expertov na zbrane však nie je jasné, či by izraelské bomby mohli preniknúť do najhlbšie zakopaných iránskych zariadení na výrobu uránu. Väčšina iránskeho vysoko obohateného uránu sa podľa nich vyrába v závode na obohacovanie uránu Fordow, ktorý bol vybudovaný v tuneloch vykopaných v hore neďaleko mesta Qom.
„Je veľmi pravdepodobné, že tentoraz sa Izraelčania zamerajú na iránske jadrové zariadenia, najmä ak sa domnievajú, že Irán už obnovil práce na výrobe jadrových zbraní,“ povedal Gregory Koblentz, docent a odborník na nešírenie zbraní na Schar School of Policy and Government na George Mason University.
Lekárnik pomáhal v Pásme Gazy: V jednom inkubátore ležia aj tri deti. Viac sa už nezmestilo Čítajte Koblentz uviedol, že izraelské útoky proti Hizballáhu v posledných týždňoch boli čiastočne zamerané na neutralizáciu rozsiahlych raketových síl tejto skupiny, ktoré boli „všeobecne považované za iránsku poistku proti izraelskému útoku na ich jadrové zariadenia“.
„Keďže Hizballáh je zatiaľ funkčne odzbrojený, Izrael má príležitosť zaútočiť na iránske jadrové zariadenia a s nízkym rizikom odvety zo strany Hizballáhu,“ povedal Koblenz.
Aj úspešný izraelský úder by však mohol len oddialiť iránske preteky za bombou, uviedli predstavitelia. Jeden z bývalých poradcov Bieleho domu pre nešírenie jadrových zbraní uviedol, že útok na hlavné iránske zariadenia na obohacovanie uránu by „zastavil, nie ukončil ich program“.
Takýto krok by mohol dokonca posilniť odhodlanie Iránu, povedal bývalý predstaviteľ americkej vlády, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
„Mohlo by to viesť k zmene iránskych jadrových zámerov - od tajného programu k otvorenému zbrojnému programu,“ povedal bývalý úradník.
„Mohlo by to viesť - a pravdepodobne aj povedie - k iránskej eskalácii.“
K tejto správe prispel aj Mustafa Salim.
