Jedna z filmových podôb upíra - Willem Dafoe v horore Tiene upíra. FOTO - ČTK |
Nepríliš lákavá cesta cez štvrť rodinných domčekov, červeno natreté kovové vstupné dvere, malý dvorček. Tu sa skrýva prvé múzeum upírov vo Francúzsku, ktoré pre verejnosť otvorili len pred niekoľkými mesiacmi v Les Lilals na predmestí Paríža Seine-Saint-Denis.
"Upíri sú dnes všade a sú oveľa nebezpečnejší než kedykoľvek predtým. Rozhodol som sa niekoľko exemplárov zatvoriť do múzea, aby som ich mohol porovnať s tými starými, a pomáhať ľuďom brániť sa pred nimi," hovorí celkom vážne šéf a majiteľ múzea Jacques Sirgent. Predtým ešte opíše, ako jeden chorvátsky mäsiar hodil pred dvere strúčik cesnaku a ako okolo stavby pravidelne pobehuje prízrak rottweilera.
Múzeum je zriadené vo veľkej sále rodinného domčeka, kde bývalý profesor angličtiny, prešedivelý päťdesiatnik, vystavil exponáty svojej osobnej zbierky: desiatky vzácnych kníh, takmer štyri stovky filmov, plagáty a všelijaké haraburdy, pripomínajúce legendy o upíroch.
Pri vstupe je moderný typ upíra, postava z plastu s prilbou na hlave, na ktorej sú dve fľaše s krvou napojené na ústa hadičkami. V pozadí tróni krvavá grófka Báthoryová a v ruke ovešanej šperkami drží ružu. Umelý chrup, kladivo, kríž, nepravá ľudská lebka. Medzi tým všetkým netopiere, zrkadlá, vlkodlak, skrátka, všetky náležitosti, ktoré pekne podmaľúvajú Sirgentovo rozprávanie.
"Vedecké štúdie dokazujú, že keď pijeme ľudskú krv, žijeme o tridsať rokov dlhšie, než je priemer," tvrdí bez mihnutia oka Sirgent a vyťahuje zaprášený zväzok The Science of Vampires. "Je vám známe, že kedysi boháči kupovali krv od chudobných, aby sa posilnili, a dokonca i dnes ňou napájajú deti v Južnej Amerike? Ešte moju babičku brali na jatky v La Villette, kde pila krv dobytka priamo z kade."
Múzeum otvorili pre verejnosť v marci. Okrem excentrickej a trochu bizarnej spoločnosti ho nav-števujú aj mládež s fantáziou a milovníci fantastickej literatúry. Sirgent ponúka aj tematické návštevy, diskusné večery s občerstvením, ktoré môžu skončiť až za úsvitu, či návštevu tajnej hrobky valaš-ského kniežaťa Vlada Tepeša, ktorého ako Draculu zväčnil írsky spisovateľ 19. storočia Bram Stoker, na slávnom cintoríne Pere Lachaise. (čtk)