Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Ukrajinskí vojaci sa pôvodne domnievali, že postupovali správne: po tom, ako paľbou z automatických granátometov zasypali dve čaty útočiacich ruských vojakov, vyslali na miesto útočné drony, aby dorazili tých, čo prežili.
To, čo sa stalo potom, však zmenilo celú bitku na matematickú úlohu – nepriateľom prišli na pomoc ďalší vojaci, niektorí v obrnených vozidlách. Ruská podporná paľba s dronmi a delostrelectvom sa zrazu valila na prekvapených Ukrajincov, povedal Andrij Bilozir, starší seržant prvého práporu jednotky. Vojaci 33. mechanizovanej brigády sa museli stiahnuť.
„Mal som za úlohu chlapcov zachrániť,“ povedal Bilozir.
V článku sa dočítate:
- ako Rusi zmenili svoju taktiku,
- kedy došlo k najhorším stratám na Ukrajine,
- čo sú hlavné výzvy pre Kyjev.
Do očí bijúce straty
Vojaci z viacerých jednotiek pozdĺž frontu opisujú, ako Rusi zlepšili svoju taktiku a ako jej Ukrajinci majú problém čeliť. Vidieť to napríklad vo Vuhledare, malom doneckom meste, ktoré v utorok padlo do rúk ruských síl a z ktorého museli po dvoch rokoch obrany ukrajinské jednotky ustúpiť.
Nepriateľské jednotky útočia na bojisku v malých skupinách, aby minimalizovali svoje odhalenie a skomplikovali odvetnú paľbu, pričom majú podporu delostrelectva aj dronov. Rusko tiež zlepšilo komunikáciu na bojisku, čo mu pomáha koordinovať útoky.
A hoci sú ruské straty ohromujúce, Rusi majú podľa ukrajinských vojakov dostatok síl na to, aby pokračovali v tlaku, pričom západná pomoc smerujúca na Ukrajinu nedokáže nahradiť nedostatok vybavenia.
Táto súhra faktorov, spolu s dlhodobým problémom Ukrajiny doplniť svoje bojové jednotky a tým, že ju zamestnáva aj rozsiahla operácia vpádu do Kurskej oblasti, umožnila ruským silám získať ďalšie územia v Doneckej oblasti s rýchlosťou a agresivitou, aká tu nebola od začiatku celoplošnej invázie v roku 2022. Ukrajinské sily museli ustúpiť pozdĺž desiatok kilometrov frontovej línie, pričom Rusi ich tlačia až k zlomovému bodu.
Vzdoroval od začiatku vojny. Ukrajinská armáda sa stiahla z Vuhledaru Čítajte Územné straty počas tohto leta bijú do očí. Vo Vuhledare Ukrajinci utrpeli ťažké straty proti predtým neúspešným ruským útokom. Aj 72. mechanizovaná brigáda, ktorá tam bojovala približne dva roky bez prestávky, bola vyčerpaná, no stále odhodlaná, povedal dôstojník, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pretože nebol oprávnený komunikovať s novinármi.
Delostrelecké salvy v tejto oblasti niekedy dosahujú desať granátov ku jednému v prospech Ruska a kĺzavé bomby vypúšťané zo stíhačiek môžu zničiť celé úseky zákopovej línie a zabiť každého, kto v nich operuje.
Sily Moskvy zatláčajú 72. pluk stále viac dozadu a hrozí obkľúčenie ukrajinských síl, tvrdí dôstojník. Pri otázke, či Vuhledar padne, s odpoveďou neváha. „Áno,“ vraví.
O niekoľko dní neskôr sa jeho pochmúrna predpoveď stala skutočnosťou. Ukrajinské sily sa z mesta stiahli, aby zabránili obkľúčeniu a strate vojakov a techniky, uviedlo v stredu regionálne velenie.
Manéver sa nevyplatil
Ruské sily získali v auguste a septembri územie tempom, aké sme nevideli od roku 2022, uviedol Pasi Paroinen, analytik Black Bird Group, helsinskej spoločnosti, ktorá analyzuje dáta z otvorených zdrojov.
Tlak bol citeľný najmä na juhu Doneckej oblasti. Ruské sily v tomto období zväčšili obsadené územie na celej Ukrajine o 823 štvorcových kilometrov, uviedol Paroinen – z toho približne 694 tvorí front medzi Bachmutom a Vuhledarom.
Najrýchlejšie dochádzalo k stratám území od polovice augusta do polovice septembra, uviedol Paroinen, teda časom, keď sa začal ukrajinský vpád do ruskej Kurskej oblasti.
Prekvapivá ofenzíva do Kurska v auguste, do ktorej sa zapojilo 30-tisíc ukrajinských vojakov, bola čiastočne snahou o odlákanie nepriateľských jednotiek od ich pozícií na východnom fronte. Tento taktický manéver sa zatiaľ nevyplatil, a hoci povzbudil ukrajinskú morálku, podľa niektorých analytikov pravdepodobne prispel k stratám v Donecku, pretože do Kurskej oblasti odišli skúsené jednotky, ktoré dostávajú prioritne zásoby a noví vojaci, ktorí by inak odišli na východ.
Kursk pravdepodobne preriedil ukrajinský personál a zhoršil otázku ľudských zdrojov, ktorá už aj tak patrí medzi hlavné výzvy pre Kyjev, povedal Rob Lee, vedúci pracovník Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky. Veľké straty skúsených ukrajinských vojakov spolu s novými jednotkami, ktoré boli urýchlene vyslané na front s obmedzeným výcvikom, ešte viac zvýšili tlak na jednotky držiace líniu.
„Mnohé z týchto problémov sú zásadné a neboli vyriešené,“ vravel Lee. Povedal však, že situácia by sa mohla zlepšiť, ak bude Ukrajina pokračovať v tempe mobilizácie, a možno majú v pláne ďalšie operačné prekvapenia.
Príslušníci 33. mechanizovanej brigády sa zúčastňujú výcvikového cvičenia. (zdroj: Alice Martins — The Washington Post)Dôsledky ruského postupu však už v regióne pociťujú.
Pokrovsk, kľúčový diaľničný a železničný uzol, dôležitý pre ukrajinské snahy presúvať vojakov a vojenské vybavenie na juh Doneckej oblasti, je už niekoľko týždňov stredobodom útokov a evakuácií civilistov. Zničenie železníc a mostov znamená, že je fakticky stratený, tvrdia vojaci, čoho následkom budú dlhšie a nebezpečnejšie trasy cez oblasť.
Najväčšie dôsledky v tejto časti doneckého frontu však nespôsobí ani tak strata území, ako personálne straty, vraví Lee. Moskva aj Kyjev utrpeli veľké straty a víťazom by sa mohla stať tá strana, ktorá vydrží najdlhšie.
„V ktorom bode sa to stane neudržateľným alebo to povedie k politickým problémom pre jednu zo strán? Myslím si, že to je strategická otázka,“ povedal Lee.
Všetko je čierne
Vojaci v teréne sa aktuálne snažia udržať pozície a zároveň sa prispôsobiť zmenenej ruskej taktike.
Boj v minulom roku bol do veľkej miery definovaný delostreleckými súbojmi a takzvanými „mäsovými útokmi“ veľkých skupín slabo vycvičených ruských mobilizovaných vojakov. Teraz však Ukrajinci hlásia, že nepriateľské útočné jednotky sú často dobre vycvičené a vybavené a pohybujú sa v menších skupinách ako predtým. V niektorých častiach frontovej línie ruské jednotky pred niekoľkými mesiacmi útočili na obranu v skupinách po desať až 20 vojakov a teraz využívajú len štvorčlenné skupiny, uviedli vojaci a analytici.
Tento postup pomáha ruským jednotkám vyhýbať sa sledovaniu a ich rozptýlenie sťažuje ich zameranie pomocou dronov a delostrelectva. Ruskí vojaci sú navyše podľa rôznych správ pod nátlakom, keďže sa im vyhrážajú násilím alebo väzením, ak sa vzdajú alebo ustúpia.
Taktika malých útočných skupín je známa Ukrajincom, ktorí ju využili minulú jeseň pri dobývaní dedín, ktoré držali Rusi. Podľa vojakov je však teraz kľúčový rozdiel v tom, že Rusko spojilo tento koncept so svojimi výhodami v oblasti munície a toleranciou voči stratám. Nové komunikačné vybavenie tiež pomohlo ruským veliteľom lepšie organizovať útoky, uviedli vojaci, a zvýšilo profesionalitu útokov bezpilotných lietadiel.
Udávajú sa medzi sebou. Ruskí dezertéri nie sú v bezpečí ani u príbuzných Čítajte Nedávno na cvičnej strelnici v Doneckej oblasti vojaci 68. jegerskej brigády v noci cvičili s guľometmi kalibru 50 a M240 americkej výroby. Vojaci prišli severne od Selydova, kde ruské jednotky dosiahli viaceré úspechy. Vitalij, mladší poručík, opísal, ako sa malé tímy očividne dobre vycvičených ruských vojakov presúvali po cestách, ktoré mali v muške ukrajinské guľomety a kde ich Ukrajinci strieľali.
„Ľudmi vôbec nešetria, ich vojaci sú nútení pohybovať sa po týchto cestách. Na poslednej lokalite, kde sme pracovali, je križovatka úplne posiata telami a oni stále prichádzajú, pretože majú také rozkazy,“ povedal. „Je ich tam už celá kopa. Všetko je čierne od mŕtvol.“
Niektorých Ukrajincov veľké počty mŕtvych nepriateľov povzbudzujú, ale zdá sa, že táto útecha sa zmenšuje, keďže Moskva ochotne obetuje celé prápory vojakov na postup.
„Jednoducho sa stáva, že musíme neustále ustupovať, pretože Rusi majú oveľa väčšiu silu,“ vyslovil názor Vitalij, ktorý súlade s ukrajinským vojenským protokolom uviedol len svoje krstné meno.
Príslušník 68. jaegerskej brigády počas nočného cvičenia 27. septembra. (zdroj: Alice Martins — The Washington Post)Iba málo času
Keďže Rusi zaberajú viac územia, následky sa šíria z frontových línií a civilisti utekajú z miest, ktoré sú teraz v dosahu ruských zbraní.
V Myrnohrade, malom mestečku východne od Pokrovska, malý tím stavebných robotníkov prehľadával zbombardovanú nemocnicu, aby zachránil všetky funkčné zdravotnícke zariadenia. Prechádzali sem a tam, rozbité sklo im vŕzgalo pod topánkami, keď na cestu pripravovali posledný kus techniky – prístroj na magnetickú rezonanciu určený pre nemocnicu ďalej od frontu.
Rusi zničili neďaleký hlavný most, čím na niekoľko dní prerušili zásobovanie ukrajinských jednotiek v oblasti, povedal jeden z pracovníkov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity z obavy, že bude verejne identifikovaný.
Ruskí vojaci cez nemocnicu už prešli, hľadali injekčné striekačky, infúzne vaky a iný zdravotnícky materiál, povedal. Zanechali po sebe miestnosti plné rozbitého betónu a zložky s lekárskymi záznamami pacientov, ktorí sa už možno nikdy nevrátia.
Pracovníci mali na záchranné práce v nemocnici iba málo času, zatiaľ čo sa ruské sily zrejme sústredili na iné ciele, povedal a zúfalo sa snažil dostať odtiaľ preč a vrátiť sa k svojej rodine skôr, ako sa obnovia útoky. „Odídem hneď, ako s týmto skončím,“ povedal.
