JEREVAN. Tisíce ľudí v uliciach Jerevanu v stredu protestovalo za odstúpenie premiéra Nikolu Pašinjana kvôli jeho postupu pri riešení desaťročia trvajúceho sporu so susedným Azerbajdžanom.
Pred budovou parlamentu za prítomnosti policajtov tisíce ľudí skandovali "Zradca Nikol". Demonštrácia sa konala krátko po tom, čo arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý v tomto roku viedol protivládne protesty, prisľúbil ich obnovenie. Dodal, že protesty zaručia odchod premiéra.
Galstanjan obvinil Pašinjana z toho, že zbytočne postúpil niektoré územia Azerbajdžanu.
"Náš zápas potrvá dovtedy, kým bude zlo pri moci v Arménsku," povedal davu. "Žiadam všetky politické sily, aby sa k nám pridali, pretože nás čakajú nové katastrofy, nové straty," dodal Galstanjan.
Protestujúci sa od budovy parlamentu presunuli k budove arménskeho verejnoprávneho vysielateľa a požadovali živé vysielanie.
Čiastočný mier s Arménskom nie je možný, vyhlásil azerbajdžanský šéf diplomacie Čítajte Arménsky minister vnútra vo vyhlásení uviedol, že ak sa protestujúci pokúsia dostať do budovy vysielateľa, zasiahne proti ním silou.
Arménsko v máji vrátilo Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré zabralo pred zhruba 30 rokmi. Pašinjan popustenie území obhajoval ako krok zameraný na zabezpečenie mieru s Baku.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení ušlo z Karabachu do Arménska približne 100-tisíc etnických Arménov, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.
Obe strany tvrdia, že komplexná mierová dohoda, ktorá by ukončila dlhoročné nepriateľstvo, je na dosah. Zatiaľ sa však v rozhovoroch nepodarilo dosiahnuť prelom, píše AFP.
