Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Martin Sellner, samozvaný zástanca masových deportácií migrantov, stojí v hale vyzdobenej vidieckymi pastorálnymi výjavmi v nemeckej dedine Schnellroda a odpovedá na otázky rozvášneného publika.
Ruku dvíha napríklad mladá matka s plavými vlasmi - najprv upozorňuje na dôležitosť vylepšovania germánskeho genofondu a potom sa pýta, či by sa takíto "pokrokoví a inovatívni" ľudia mali považovať za obyčajných ľudí.
„Dobrá otázka,“ vraví Sellner a ponúka odpoveď, ktorá sa dotýka biológie, populačných trendov aj mimozemských invázií.
Keď sa 35-ročného krajne pravicového provokatéra z Rakúska priamo spýtate, či je rasista, Sellner povie, že nie - zároveň však dodáva, že každá rasa by bola šťastnejšia vo svojom vlastnom geografickom kúte. Jeho hnutie Generácia identity sa podľa jeho slov drží nenásilného aktivizmu na ochranu etnoeurópskej kultúry, pričom ako inšpiráciu uvádza Mahátmá Gándhího a arabskú jar.
Predstavitelia európskych tajných služieb ho však označujú za „nebezpečného“ - za vedúcu osobnosť pravicovej extrémistickej skupiny, ktorá podľa nich radikalizuje generáciu bielych a nahnevaných Európanov.
Sellner sa so svojimi hranatými okuliarmi, filozofickými odkazmi a imidžom intelektuála stal hnacou silou normalizácie slov a pojmov, ktoré sa ešte pred niekoľkými rokmi považovali za nevysloviteľné.
„Keď sa to začalo, pravicový aktivizmus v Európe bol vnímaný podobne ako skinheadi. Sellner z neho urobil módnu záležitosť, podobne ako Greenpeace,“ vraví Maximilian Krah, poslanec Európskeho parlamentu z krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Analytici tvrdia, že Sellner bol obzvlášť efektívny pri vychovávaní mladých aktivistov. Myšlienky, ktoré propaguje, však nachádzajú uplatnenie aj v etablovaných politických stranách na oboch stranách Atlantiku. Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá používa aj Sellnerovu rétoriku, v nedeľu vyhrala voľby.
V článku sa dočítate:
- čo znamená termín remigrácia,
- ako sa vlády snažili obmedziť Sellnerov vplyv,
- prečo Rakúsko zakázalo symbol Sellnerovho hnutia.
Portrét charizmatického vodcu
Denník The Washington Post strávil v septembri so Sellnerom istý čas, počas ktorého novinárom nadšene opisoval svoju najnovšiu „obhajobu“: bývalý americký prezident Donald Trump totiž spomenul v rámci plánu „ukončenie invázie migrantov do Ameriky“ výraz „remigrácia“, čo je Sellnerov obľúbený projekt.
„Vždy som si myslel, že pôjde o politické víťazstvo, ak sa tento termín stane známym, a napriek mnohým prekážkam sme z neho naozaj spravili medzinárodné slovo,“ vraví Sellner pre The Post.
V podobe, v akej ho spopularizoval viacjazyčný Sellner, „remigrácia“ predpokladá systematické vyhostenie miliónov prisťahovalcov bez dokladov. Na muške má aj rakúskych občanov s cudzím pôvodom. Tvrdí, že tí, ktorí trvajú na živote v izolovaných komunitách, by mali čeliť „ekonomickému“ a „kultúrnemu“ tlaku, aby sa „buď asimilovali, alebo remigrovali“.
Rôzne vlády sa pokúšali obmedziť Sellnerov vplyv. Veľká Británia mu zakázala vstup a Švajčiarsko ho vyhostilo. Spojené štáty mu podľa jeho slov zrušili cestovné povolenie v roku 2019, pred jeho svadbou s americkou krajne pravicovou influencerkou Brittany Pettiboneovou. Nemecké orgány sa ho tento rok snažili vykázať, no rozhodnutie Sellner napadol na súde a vyhral.
Sellnerovi tiež zakázali prístup na YouTube, Instagram, TikTok a Facebook. Osemdesiatsedem finančných inštitúcií vo viacerých krajinách ho zaradilo na čiernu listinu alebo zrušilo jeho účty. V Rakúsku je vystavovanie symbolu jeho hnutia na verejnosti trestné.
V Rakúsku vyhrala krajná pravica. Môže ísť cestou Slovenska, vraví analytik (otázky a odpovede) Čítajte Napriek tomu alebo možno práve preto, že sa ho pokúšajú umlčať a obmedziť jeho pohyb, jeho dosah a rozpoznateľnosť naďalej rastú.
Novinári strávili so Sellnerom tri dni, aby pochopili jeho tajnostkárske hnutie Generácia identity. Mohli tiež nahliadnuť do ezoterickej „pivnice“ vo Viedni, kde členovia skupiny organizujú boxerské zápasy, vyrábajú transparenty a prednášajú prejavy.
Novinári s ním cestovali na krajne pravicovú mládežnícku Letnú akadémiu vo východnom Nemecku, na ktorú prišli prevažne zdatní mladí bieli muži v priliehavých čiernobielych košeliach a s krátkym zostrihom, čo majú identitári v obľube.
Výsledkom je portrét charizmatického vábiteľa, ktorý s odzbrojujúcim šarmom prezentuje krajne pravicové myšlienky. Mladým Nemcom a Rakúšanom dáva pocit, že ich smerovanie a cieľ sú správne.
Zbavte sa pocitu viny, hovorí im, a prijmite vlastenectvo a hrdosť - koncept, ktorého súčasťou je v jeho svetonázore tvorený aj masovým vyháňaním a etnickou segregáciou, teda výrazmi, ktoré sa spájajú s najtemnejšími kapitolami európskych dejín.
„Projekt spätného odstraňovania diverzity spoločnosti je projektom násilia obrovských rozmerov,“ vraví Bernhard Weidinger, viedenský expert na krajnú pravicu. „Sellner môže tvrdiť, že to tak nie je, ale aj tak je to jediný mysliteľný spôsob, ako to vôbec môže dopadnúť.“
Sellner (v strede) so svojím mentorom Götzom Kubitschekom (vpravo) a účastníkom (vľavo) krajne pravicového mládežníckeho summitu Letnej akadémie v Schnellrode. (zdroj: Helena Lea Manhartsberger — The Washington Post)Honba na čarodejnice
V Nemecku a v menšej miere aj v Rakúsku vytvorili hrôzy tretej ríše a nacistickej vlády spoločenskú bariéru - konsenzus, že krajná pravica by už nikdy nemala získať politickú moc ani intelektuálny kredit. Tento múr sa však aj s pomocou Martina Sellnera tehla po tehle rúca.
Začiatkom tohto roka sa jeho najnovšia kniha - propagujúca remigráciu - stala bestsellerom na nemeckom Amazone. Tento koncept má svoj intelektuálny pôvod vo Francúzsku, ale analytici a samotní identitári považujú Sellnerovu propagáciu za kľúč k jej rozšíreniu.
Po januárovom odhalení, že Sellner diskutoval o remigrácii počas tajného stretnutia s členmi nemeckej AfD, vyšli do ulíc nemeckých miest na niekoľko dní desaťtisíce demonštrantov, čo naznačuje rozsah jeho pretrvávajúcej toxicity aj mieru jeho moci. Napriek týmto protestom sa AfD v Durínsku nedávno stala prvou krajne pravicovou stranou od druhej svetovej vojny, ktorá vyhrala nemecké krajinské voľby.
Slobodná strana Rakúska, ktorá kedysi považovala identitárov za príliš extrémnych, teraz prirovnáva Sellnerovo hnutie k neziskovým organizáciám ako Greenpeace a zároveň naznačuje, že bolo neprávom označené za extrémistické.
Herbert Kickl, líder strany a víťaz nedeľných volieb, sa k nim vyjadroval minulý rok aj v rakúskej verejnoprávnej televízii ORF: „Ak identitári obhajujú politický projekt alebo iniciatívu, ktorú považujeme za prijateľnú, prečo by sme ju nemali podporiť?“
Slobodná strana Rakúska už v minulosti bola súčasťou vlády, no aj po nedeľňajšom víťazstve môže mať stále problém zostaviť vládu. Jej úspech však už teraz vyvolal obavy z honby na čarodejnice na migrantov a znamená symbolický moment: prvýkrát od druhej svetovej vojny zvíťazila v Rakúsku v celoštátnych parlamentných voľbách krajne pravicová strana.
„Nemyslím si, že v prvom roku nás budú remigrovať a deportovať, ale myslím si, že to bude súčasťou diskusie,“ povedala Muna Duzdar, rakúska politička palestínskeho pôvodu. „A katastrofa je už to, ak o tom vôbec začneme diskutovať.“
V Rakúsku vyhrala krajná pravica. Môže ísť cestou Slovenska, vraví analytik (otázky a odpovede) Čítajte Odkaz na prvé a ôsme písmeno abecedy
„Vitajte v bezpečnom priestore pre Európanov,“ víta vysmiaty Sellner novinárov, keď vchádzajú do svätyne jeho identitárskeho hnutia vo Viedni.
V jednom rohu tmavého pivničného priestoru s cementovou podlahou visí boxovacie vrece. V rámci budovania komunity a udržiavania kondície organizuje hnutie pravidelné boxerské zápasy, v ktorých mladí belošskí muži v dobrej kondícii bojujú pred povzbudzujúcimi kolegami.
Steny sú polepené identitárskymi plagátmi vrátane jedného, ktorý vyzýval lojalistov, aby „bránili Viedeň ako v roku 1683“ - odkaz na inváziu moslimských Turkov do Európy. Čísla jeden a osem sú zvýraznené červenou farbou, čo je podľa niektorých židovských lídrov zakódovaný odkaz na prvé a ôsme písmeno abecedy, A. H., pre Adolfa Hitlera. Sellner túto myšlienku odmietol so slovami: „Je to blúznenie.“
Sellner hrdo pózuje pred vlajkou svojho hnutia a jej okrúhlym symbolom, inšpirovaným sparťanskými štítmi vo filme „300“.
Verejné vystavovanie tohto symbolu bolo v Rakúsku zakázané v dôsledku jeho spojenia s Brentonom Tarrantom, austrálskym belošským suprenacistom, ktorý v roku 2019 zastrelil 51 ľudí v dvoch novozélandských mešitách.
Sellner priznáva, že pred streľbou dostal od Tarranta dar vo výške 1500 dolárov a vymenil si s ním e-maily, v ktorých mu ponúkol stretnutie na káve, ak bude niekedy vo Viedni. Ich kontakt opisuje ako zbežný.
Trvá na tom, že jeho samého ani jeho skupinu by nemali obviňovať z toho, že sú inšpiráciou pre pravicové trestné či násilné činy - ktorých počet v Rakúsku v rokoch 2022 až 2023 podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra stúpol o 30 percent.
Napriek tomu Sellner a jeho identitári zostávajú pod dohľadom viacerých európskych spravodajských agentúr.
„Sú nebezpečnou pravicovo-extrémistickou organizáciou,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ jednej z európskych spravodajských služieb, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. „Ich myšlienky jednoznačne pôsobia proti ústave a ohrozujú demokraciu rovnakým spôsobom, ako ju ohrozuje Islamský štát. Sú to hlboko rasistické organizácie.“
Napriek viacerým raziám a vyšetrovaniam rakúskych orgánov bol Sellner ako dospelý odsúdený len za jeden priestupok - tento rok za to, že do knihy nakreslil zakázaný symbol svojho hnutia.
Ako tínedžer bol odsúdený na sto hodín verejnoprospešných prác za nalepenie nálepky s hákovým krížom na synagógu. Tvrdí, že to ľutuje - aj keď si stále myslí, že sa na to mala vzťahovať sloboda prejavu.
Psychologická kotva
Sellner sa k identitárskemu hnutiu dostal po stretnutí s francúzskymi kolegami začiatkom roka 2010 - rakúsku pobočku založil v roku 2012.
Zapojil sa do výrazných akcií, napríklad do projektu „Bráň Európu“ v roku 2017, pri ktorej si spolu s ďalšími aktivistami prenajal loď a pokúsil sa zablokovať plavidlo Lekárov bez hraníc pri záchrane migrantov v Stredozemnom mori. Sellnerova plavba však bola debaklom - súčasťou boli totiž technické problémy, núdzové volanie, protiblokády a po zastávke na doplnenie paliva na severnom Cypre niektorých členov posádky dokonca deportovali na Srí Lanku.
Sellner však získal pozornosť, ktorú chcel.
Väčší úspech mal so svojím bohatým internetovým obsahom, ktorý po mnohých zákazoch na sociálnych sieťach zdieľal väčšinou cez Telegram a sieť X. Pre istý druh Európanov sa stal psychologickou kotvou.
Na summite v Schnellrode Sellnera takmer prenasledoval 27-ročný Nemec s plavými vlasmi.
Maximilian, ktorý hovoril pod podmienkou utajenia svojho priezviska, aby ochránil svoju rodinu pred útokmi na internete, povedal, že Sellnera začal sledovať na internete v roku 2016, keď prebiehala sýrska utečenecká kríza. Upútali ho vraj videá, ktoré zosmiešňovali kritiku pravice, Sellnerovo zjavné sebavedomie a jeho ochota diskutovať o témach - napríklad o úlohe migrantov počas silvestrovských útokov v nemeckom Kolíne nad Rýnom, ktorým sa podľa neho mainstreamové médiá vyhýbali.
Obavy má najmä z trestných činov, ktoré páchajú cudzinci. V roku 2023 tvorili "nie Nemci" 34 percent podozrivých v trestnej činnosti nesúvisiacej s imigráciou, ukazujú dáta nemeckej polície.
Sellner a jeho hnutie inšpirovalo aj Maximiliana, aby sa stal aktivistom.
„Moji rodičia ma vychovávali tak, že ak ste politicky pravicový, tak ste zlý, nenávistný človek,“ tvrdí Maximilian. Teraz, ako vraví, to cíti inak.
Dva dni pred letnou akadémiou ho odsúdili za nenávistné prejavy a dostal šesť mesiacov väzenia za to, že na verejnom kúpalisku rozvinul transparent s nápisom „Remigrácia za bezpečné kúpaliská“. Kým sa odvolal, bol na slobode.
Sellner oslovuje krajne pravicových aktivistov, politikov a spisovateľov na summite v Schnellrode. (zdroj: Helena Lea Manhartsberger — The Washington Post)Výnimočný hlas svojej generácie
Počas pobytu v Schnellrode na mládežníckom summite stihol Sellner navštíviť rozsiahle sídlo svojho mentora a vydavateľa Götza Kubitscheka. Kubitschek, vedúca osobnosť nemeckej krajnej pravice, Sellnera pochválil a označil ho za výnimočný hlas svojej generácie.
Kubitschek trval na tom, že je nesprávne vidieť za každým pravicovým nemecky hovoriacim človekom Hitlera. „Je to naozaj úbohý spôsob zaoberania sa históriou,“ povedal.
„To, že neustále tvrdíte, že vy ste ten, kto bojuje proti novému Hitlerovi, kto bojuje proti Hitlerovi v nás... Tieto príbehy už mnohých voličov neoslovujú.“
Michel Friedman, bývalý predseda Európskeho židovského kongresu, však povedal, že je ťažké poprieť antisemitizmus v Sellnerovom hnutí.
„Je to stratégia týchto pravicových hnutí nehovoriť v súčasnosti o Židoch, pretože v Nemecku a Rakúsku je dnes prijateľnejšie hovoriť o moslimoch,“ povedal Friedman. „Ale nebuďme naivní... Existujú medzi nimi typické predsudky a naratívy voči židovskej populácii.“
Sociologička: Desí ma, že extrémistický slovník už v Rakúsku nikoho netrápi Čítajte V teraz už odstránenom videu na YouTube Sellner a jeho manželka pôvodne odchádzali zo svojho bytu na ich prvú „rodinnú túru“. V lese pri Viedni následne narazili na sochu Karla Luegera - rakúskeho politika z 19. storočia, ktorého nepriateľské vnímanie Židov ovplyvnilo Hitlera o generáciu neskôr.
„Bol to slávny starosta Viedne. Všetci ho mali radi,“ Martin vo videu vysvetlil Brittany. „Ale v súčasnosti ho už ľudia nemajú radi. Tvrdia, že je antisemita a bol príliš nacionalistický… Pre obyvateľov Viedne však urobil veľa.“
Obaja sa potom otočili tvárou ku kamere. Brittany, ktorá podporuje rôzne konšpiračné teórie vrátane tej o "veľkej výmene" obyvateľstva, sa usmeje.
„Týmto ľuďom sa nikto neodvďačí,“ dodáva.
Na tejto správe sa podieľala aj Kate Bradyová.
