VIEDEŇ, BRATISLAVA. Bezpečnosť aj ekonomická stagnácia, no aj rakúska identita a odpor k migrácii priniesli v nedeľných parlamentných voľbách víťazstvo krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ).
Strana vo vedení s Herbertom Kicklom dosiahla v nedeľu historické víťazstvo s viac ako 29-percentnou podporou. Krajne pravicová strana vyhrala voľby v Rakúsku prvýkrát od roku 1945.
Strana, ktorá sa netají väzbami na extrémistické spolky aj Rusko a ktorá chce zásadne zreformovať sociálny systém a postoj k migrácii aj cudzincom, predbehla vládnych ľudovcov aj sociálnych demokratov.
Voľby navyše ukázali rastúci rozdiel medzi mestami a vidiekom - kým vo Viedni stále prevládajú skôr ľavicové strany, v menších mestách a obciach dominovala FPÖ.
Slobodní teraz síce majú silnú vyjednávaciu pozíciu, no sami vládu neposkladajú a len málokto chce so stranou na čele s Herbertom Kicklom spolupracovať.
V článku odpovedáme na otázky:
1. Kto zvíťazil v rakúskych voľbách?
Oficiálne výsledky z Rakúska ukázali po víkende víťazstvo krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) pred konzervatívcami z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Pre slobodných ide o historicky najlepší volebný výsledok – so ziskom 29 percent ide o dva percentuálne body lepší výsledok ako v roku 1999, keď bol na čele strany kontroverzný Jörg Haider. Tiež ide o 13 percentuálnych bodov lepší výsledok ako v predčasných voľbách v roku 2019, ktoré sa konali po afére Ibizagate spojenej práve s FPÖ.
Lídrovi strany Herbertovi Kicklovi sa podľa denníka Die Presse podarilo dosiahnuť Haiderov plán: nahradiť kedysi nedotknuteľné hlavné strany – socialistov a ľudovcov – ako najsilnejšia strana v Rakúsku.
"Jeho protivníci dúfali, že voliči sa vo volebných miestnostiach ešte budú hanbiť a nebudú napokon za slobodných hlasovať. To sa však nestalo," napísal denník Der Kurier. Teória strašiaka, ktorý je síce využívaný ako protest proti vláde, no v skutočnosti ich nikto nechce vidieť vládnuť, podľa denníka neobstála.
"Akokoľvek Herberta Kickla ostatné strany démonizovali, akokoľvek ho odmietali ako extrémne pravicového konšpiračného teoretika, nakoniec si predsa len našiel dostatok voličov, aby sa umiestnil na prvom mieste," dodal denník.
2. Kto sú porazení týchto volieb?
Oproti roku 2019 sa nedarilo vládnym ľudovcom kancelára Karla Nehammera, ktorí padli z 37,5 percenta na 26 percent. „Jediná pozitívna vec, ktorú si z toho viem vziať, je, že veľa ľudí išlo voliť,“ povedala po prvých prognózach ministerka obrany za ÖVP Klaudia Tannerová.
Krajná pravica už vyzvala kancelára Nehammera, aby rezignoval. „Keď utrpíte takú historickú prehru, je tu len jeden následok,“ povedal sekretár FPÖ Michael Schnedlitz podľa denníka Der Standard. Volebné analýzy naznačujú, že časť sklamaných voličov odišla od ľudovcov práve k slobodným.
Sociálni demokrati tiež neskrývali sklamanie – v týchto voľbách im nepomohla ani výmena lídra za úspešného starostu mesta Traiskirchen Andreasa Bablera. Predchádzajúcu podporu vo Viedni si strana udržala aj vďaka primátorovi Michealovi Ludwigovi, ktorý môže mať teraz väčší vplyv na koaličné rokovania.
