V Rakúsku pred nedeľnými voľbami v prieskumoch stále víťazí krajne pravicová Slobodná strana Rakúska. Hoci má krajina silné inštitúcie, radikálnejší slovník mení atmosféru v spoločnosti a obracia ju proti všetkým cudzincom, tvrdí ANNA POSPĚCH DURNOVÁ, profesorka politickej sociológie na Viedenskej univerzite. "Žijem v Rakúsku už vyše dvadsaťpäť rokov a vnímam, že ak vám niekto neustále dáva najavo, že sem nepatríte, môže to byť veľmi nepríjemné až zničujúce," vraví.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo je školstvo zodpovedné za polarizáciu v Rakúsku,
- prečo je pre voličov stále dôležitá téma covidu a pandémie,
- ako sa menil slovník rakúskej krajnej pravice,
- či je rakúska demokracia lepšie pripravená na ničenie právneho štátu,
- ako sa Európa posúva doprava.
V mnohých štátoch dnes hovoríme o zásadnej spoločenskej polarizácii, či na línii konzervatívci verzus liberáli, alebo pravica verzus ľavica. Cítiť toto rozdelenie aj v Rakúsku?
Deliace línie sú tu zjavné od prezidentských volieb v roku 2016, ktoré predznamenali to, čo sa potom začalo ukazovať v celej Európe. Ani jeden z kandidátov nepatril k socialistom či k ľudovcom. Na jednej strane stál Alexander van der Bellen, podporovaný Zelenými, a na druhej strane člen Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer. Prvýkrát som si uvedomila, že tu vznikli dve vetvy, spor, o ktorom sa aj v politickej sociológii hovorí, a to liberálno-progresívna zelená vetva proti národnému konzervativizmu.
Vždy som opatrná pri rozdelení na mestá a vidiek, no dnes vnímam túto polarizáciu ako kultúrne rozdelenie. Veľa sa hovorí o tom, že existujú nejaké mestské liberálne elity, ktoré sú odtrhnuté od skutočného života na vidieku. Postupom času, keď vám toto delenie niekto neustále predkladá, ho ľudia začnú vnímať ako pravdivé. Oveľa viac to však súvisí s demografiou, vzdelávaním, migráciou a historickým oddelením pracujúcej triedy. Vzdelanie sa koncentruje v mestách a je to aj veľká téma, ktorá tvorí deliacu líniu medzi ľudovcami a socialistami. Deti tu totiž už v desiatich rokoch rozdeľujú na školy a niektoré sociálne skupiny sa tak už nikdy nestretnú. So školstvom úzko súvisí aj migrácia, keďže sa často hovorí o problémových školách, ktoré sú v sociálne slabších lokalitách. Vzniká tak sociálna stratifikácia.
Je to však aj súčasť volebného súboja, prehlbovanie týchto rozdielov?
Tento rok sa vo volebnom súboji zmenilo to, že slobodní siahli aj po pomerne marginálnych témach, napríklad kultúrnych otázkach. Oplatí sa im hovoriť o tom, že verejnoprávna televízia prezentuje ,woke‘ program odtrhnutý od reality a že mesto Viedeň podporuje ,dekadentný‘ festival, ako je Wiener Festwochen, ktorý tu má dlhoročnú tradíciu. Odrazu sa tu objavuje argumentačný vzorec, ktorý poznáme z Ameriky, Británie či z Česka, keď dôležitou politickou témou nie je to, čo Rakúsko naozaj trápi. Tento konflikt naozaj prerastá do výraznej deliacej línie a niektoré strany ju vedome prehlbujú.

Na Slovensku máme splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie, v Rakúsku a v kampani FPÖ sa pandémia výrazne objavuje. Strana pozýva ľudí na stretnutia s lekárom, ktorý popiera nebezpečenstvo covidu. Snaží sa tým loviť ďalších voličov?
Posledné parlamentné voľby v Rakúsku boli v roku 2019, tesne pred pandémiou. Kým pre Česko či Slovensko môže byť táto téma už dosť vzdialená, v Rakúsku išlo o pomerne zásadnú kolektívnu skúsenosť, spôsobenú najmä vládnym návrhom povinného očkovania. Nikdy neprešiel, no už len návrh vytvoril veľmi silný spoločenský konflikt. Odrazu tábory ľudí, ktorí boli proti vedeckému poznaniu, ktoré covid spochybňovali a odporúčali na liečbu ivermektín, dostali priestor podeliť sa o spoločnú zlú skúsenosť, keď ich chcel štát príliš kontrolovať alebo sa na nich vykašľal.