MOSKVA, BRATISLAVA. Ruský prezident Vladimir Putin ešte v auguste podpísal dekrét, ktorý umožňuje cudzincom požiadať o dočasný pobyt v Rusku, ak uznávajú „tradičné ruské duchovné a morálne hodnoty“, a to aj v prípadoch, keď nehovoria po rusky.
V ruských médiách už zverejnili aj príbehy niekoľkých amerických či kanadských rodín, ktoré sa presídlili do Ruska, pretože chcú „uniknúť morálnemu úpadku“ Západu.
Nový zákon mal uľahčiť takúto emigráciu cudzincom z prevažne západných krajín, ktorí sa cítia prenasledovaní za svoj názor a sympatizujú s Ruskom. Väčšinu týchto krajín pritom Rusko označuje za nepriateľské.
Kým Slovensko Rusko stále označuje za nepriateľskú krajinu, v novom zozname štátov „pretláčajúcich neoliberálnu agendu“ už nie je. Spolu s Maďarskom ide o jediný takýto štát z Európskej únie.
V článku sa dozviete:
- ktoré štáty sú na zozname „deštruktívnych hodnôt“,
- prečo z neho Slovensko vypadlo,
- ako sa mení postoj Ruska po zmene slovenskej vlády.
Humanitárne víza do Ruska
Ruské ministerstvo zahraničných vecí pripravilo v uplynulých týždňoch zoznam štátov, ktoré podľa ruskej vlády „presadzujú deštruktívne neoliberálne ideologické postoje, ktoré sú v rozpore s ruskými duchovnými a morálnymi hodnotami“.
Na zozname sa nachádzajú všetky štáty EÚ s výnimkou Maďarska a Slovenska, napríklad Spojené štáty, Austrália, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Švajčiarsko, Singapur či Nový Zéland. Spolu s Tureckom sú Maďarsko a Slovensko tiež jediné štáty NATO, ktoré na zozname nie sú.
Doteraz mali ľudia z takzvaných nepriateľských krajín obmedzené možnosti na presídlenie do Ruska, udeľovanie humanitárnych víz by to malo najnovšie zjednodušiť. Nepotrebujú pritom znalosť ruského jazyka ani prehľad o ruskej politike či histórii. Pre Slovákov sa nič nemení.

S emigráciou sú však spojené aj viaceré obmedzenia. V júli Štátna duma presadila zákon, ktorý prikazuje cudzincom a migrantom žijúcim v Rusku, aby „rešpektovali tradičné ruské duchovné a morálne hodnoty vrátane myšlienky manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou“.
Cudzinci majú podľa zákona tiež zakázané zasahovať do zahraničnej a domácej politiky Ruska, inak budú obmedzené ich slobody.
Od volieb priateľ Ruska
Rusko už v roku 2021 zaviedlo termín „nepriateľské štáty“, konštatuje Rádio Slobodná Európa . V tom čase na tento zoznam pribudli len Spojené štáty a Česká republika. O rok neskôr, keď Rusko napadlo Ukrajinu, rozšírila Moskva zoznam o ďalších 49 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ. V prípade Slovenska išlo o reakciu na vyhostenie zamestnancov z ruského veľvyslanectva v Bratislave.
Slovensko bolo po začatí ruskej invázie najmä v médiách terčom ruskej propagandy. V novembri 2022 sa ruský propagandista Vladimir Soloviov vo svojej relácii vyhrážal európskym štátom a menovite aj Slovensku po tom, ako na poľské územie dopadla zostrelená raketa. „Myslíte si, bastardi, že k vám táto vojna skôr či neskôr nepríde?“ pýtal sa v programe Soloviov a povedal, že Severoatlantická aliancia podľa neho „žije v strachu z veľkého a mocného Ruska“.
Minulý rok v januári zase v Soloviovom programe na Prvom kanáli bieloruský propagandista Vadim Gigin povedal, že Slovensko sa zmenilo na „prvotriednu opraváreň techniky“ pre Ukrajinu a dodal, že vojna príde aj na slovenské územie.
„Či už to budú raketové útoky alebo sabotážne skupiny, alebo niečo iné, a tým, že sa pridali k vyzbrojovaniu Ukrajiny, vytvorili s ňou jednotný vojensko-priemyselný komplex, sa fakticky zapojili do vojny. Je len otázkou času, keď k nim príde horúca fáza,“ povedal.

Rétorika zo strany Ruska a ruskej propagandy sa zmenila po víťazstve strany Smer Roberta Fica v októbrových voľbách. Ruské médiá začali písať o „tradičnom vrúcnom vzťahu mnohých Slovákov k Rusku“ alebo o tom, že Slovensko sa čoskoro môže stať priateľom Ruska.
Ruský politológ Vadim Truchačev pre internetový portál Vzgľad v októbri napísal, že nastal čas, aby sa Rusko zaoberalo Slovenskom. Komentoval tak proruské nálady a prieskumy verejnej mienky na Slovensku vrátane obáv konzervatívnych Slovákov zo „západných hodnôt“. „Rusko môže zo Slovenska urobiť aspoň krajinu, ktorá má k nemu neutrálny postoj, a prelomiť tak jednotu tvrdého protiruského ‚frontu‘ v Európe,“ napísal politológ.