Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz
TOKIO. Džunko Tabeiová bola ženskou priekopníčkou v horolezectve a na svojej ceste musela prekonať nemalé množstvo prekážok. Niektorí muži s ňou odmietali liezť, iní tvrdili, že je to pre ňu iba spôsob, ako si nájsť manžela.
Napriek tomu v roku 1975 ako prvá žena v histórii stála na vrchole Mount Everestu. Od hôr ju neodradila ani rakovina.
V nedeľu 22. septembra by oslávila 85. narodeniny.
Nezastavila ju ani lavína
Najznámejšiu expedíciu podnikla Japonka pred 49 rokmi. Vtedy uskutočnila prvý ženský a vôbec prvý japonský výstup na Annapurnu III.
Cesta na Mount Everest však bola pred samotným výstupom plná komplikácií. Japonská ženská expedícia čakala štyri roky na povolenie na výstup a ťažko získavala finančné prostriedky.
V sedemdesiatych rokoch Tabeiová bojovala s názorom, že ako žena by mala namiesto lezenia vychovávať deti. Pôvodným povolaním bola učiteľka, a aby si zarobila potrebné peniaze, ponúkala hodiny klavíra.

Aby ušetrila, takmer všetko svoje lezecké vybavenie si vyrábala sama od základu. Na výrobu nepremokavých rukavíc použila materiál zo svojho auta a nohavice si ušila zo starých záclon.
V máji 1975 sa za veľkého záujmu médií ženská expedícia konečne mohla vydať na "strechu sveta". Rovnako ako Edmund Hillary a Tenzing Norgay, ktorí v roku 1953 dosiahli vrchol ako prví ľudia.
Keď sa ženský tím so šiestimi Šerpami utáboril vo výške 6 300 metrov, zasiahla ich lavína. Tabeiová a ďalší štyria členovia výpravy zostali pod snehom, kým ich Šerpovia nevyhrabali. Našťastie všetci prežili.
Tabeiová stratila vedomie a utrpela pomliaždeniny. V nasledujúcich dňoch sotva chodila, ale nevzdala sa vidiny výstupu na vrchol týčiaci sa vo výške 8 848 metrov.
Pôvodne bolo v pláne vyslať na samotný vrchol dve ženy z tímu, ale kvôli výškovej chorobe niektorých členov nezostalo na záverečnú etapu dostatok kyslíkových fliaš. Na vrchol mohla vystúpiť len jedna žena so Šerpom a nominovaná bola práve Džunko.

Nesvoja z nadmernej pozornosti
Pod vrcholom Japonku prekvapil uzučký ľadový hrebeň, o ktorom predchádzajúce expedície nehovorili. Podľa vlastných slov sa v tejto pasáži plazila bokom a zažila tam najviac stresujúcich chvíľ.
Napriek tomu sa 16. mája 1975, vo veku 35 rokov, Tabeiovej podarilo dosiahnuť vrchol najvyššej hory sveta. Na vrchol vystúpila so Šerpom Ang Tseringom.
Po návrate do Japonska sa prirodzene stala celebritou. Postupne sa však začala cítiť nesvoja z nadmernej pozornosti. "Radšej by som bola vnímaná ako 36. človek, ktorý vystúpil na Everest, nie ako prvá žena," tvrdila Tabeiová.
V roku 1992 zaznamenala ďalšie prvenstvo. Bola prvou ženou, ktorá dokončila projekt Koruna sveta a dosiahla najvyššie vrcholy všetkých siedmich kontinentov.

Popri horolezectve sa venovala aj ekológii, veľmi jej záležalo na tom, aby bolo horské prostredie zdravé. So svojimi deťmi a manželom zorganizovala niekoľko čistiacich výstupov v Japonsku a Himalájach.
V roku 2006 vystúpila aj na najvyšší vrchol Tatier, Gerlachovský štít, a na Rysy, najvyšší vrch Poľska.
A ani rakovina žalúdka, ktorú lekári diagnostikovali v roku 2012, neodradila Tabeiovú od hôr. O štyri roky neskôr viedla mládežnícku expedíciu na horu Fudži, a to aj napriek postupujúcej chorobe.
Zomrela v októbri 2016 vo veku 77 rokov.