BERLÍN. Desaťtisíce ľudí v piatok vyšli do ulíc v Nemecku a požadovali dôraznejšie opatrenia na ochranu klímy.
Na demonštrácie organizované hnutím Piatky za budúcnosť (Fridays for Future) však podľa agentúry AFP prišlo oveľa menej ľudí než v uplynulých rokoch.
Klimatické protesty sa konali vo viacerých nemeckých mestách vrátane Berlína, Hamburgu a Bonnu. Ich účastníci vyzývali vládu spolkového kancelára Olafa Scholza, aby prestala s ťažbou ropy, uhlia a zemného plynu a skoncovala s investíciami do fosílnych palív.
Niektorí demonštranti držali transparenty s heslami "Zachráňte našu budúcnosť" alebo "Zem na prvom mieste".
Organizátori tvrdia, že do demonštrácií, ktoré sa konali vo vyše 110 mestách po celej krajine, sa zapojilo viac ako 75-tisíc ľudí. Hovorkyňa hnutia Piatky za budúcnosť Carla Reemtsmová podľa svojich slov považuje masové protesty za "najdôležitejší spôsob, ako dosiahnuť zmenu".
Stovky klimatických aktivistov blokovali dopravu v centre Berlína Čítajte AFP píše, že podobný protest v roku 2019 prilákal oveľa väčší počet ľudí – až 1,4 milióna. Hnutie vzniklo rok predtým, keď švédska aktivistka Greta Thunbergová začala každý piatok na protest sedieť pred parlamentom v Štokholme. Vyhlásila, že v piatky nebude chodiť do školy, kým úrady nezačnú dodržiavať dohody o ochrane klímy.
Hnutie Piatky za budúcnosť v nasledujúcich rokoch rýchlo prerástlo do celosvetových štrajkov mládeže za ochranu klímy a pochodov, ktoré prilákali milióny ľudí.
Počas pandémie ochorenia Covid-19 sa však stala iniciatíva menej viditeľná a v poslednom čase má problém získať späť svoj impulz, píše AFP.
Najnovšie protesty v Nemecku sa konali niekoľko dní po tom, čo tlaková níž Boris priniesla do niektorých častí strednej a východnej Európy prívalové dažde a rozsiahle záplavy, ktoré spôsobili spúšť a vyžiadali si 24 mŕtvych.
Sebastian Bock, jeden z demonštrantov v Berlíne, v tejto súvislosti povedal, že záplavy sú pripomienkou toho, že katastrofické dôsledky zmeny klímy už pociťujeme.
Odborníci tvrdia, že zmena klímy spôsobená emisiami skleníkových plynov zvyšuje zvyšuje počet a intenzitu extrémnych poveternostných javov, ako sú napríklad prívalové dažde a záplavy.
