BERLÍN. Obľúbené pouličné jedlá döner kebab by v Nemecku už čoskoro mohli podliehať prísnej regulácii.
Môže sa tak udiať v prípade, že Európska komisia odobrí návrh Turecka a schváli reguláciu toho, čo legálne môže alebo nemôže niesť názov döner kebab.
Podľa Asociácie tureckých výrobcov Döner v Európe so sídlom v nemeckom Berlíne uvedené gastronomické odvetvie generuje ročné tržby vo výške približne 2,3 miliardy eur iba v Nemecku a 3,5 miliardy eur v celej Európe.
Slovo „döner“ je odvodené z tureckého slovesa „dönmek“, čo znamená „obracať sa“. Mäso sa griluje celé hodiny na ražni a krája sa, keď je mäso chrumkavé a hnedé.
V Turecku sa jedlo pôvodne vyrábalo z jahňacieho mäsa a predávalo sa iba na tanieri. Ale v 70. rokoch 20. storočia sa tureckí prisťahovalci v Berlíne rozhodli podávať ho v sýrskom chlebe a pozmeniť recept, aby bol pre Berlínčanov výnimočný.
Turci si totiž uvedomili, že Nemci majú radi všetko, čo sa podáva v chlebe. A takto vznikol tzv. döner kebab na nemecký spôsob.

V apríli tohto roka však Turecko požiadalo o ochranu značky döner kebabu ako tradičnej špeciality, na ktorú sa podľa Ankary má vzťahovať chránené označenie pôvodu. Takýmto príkladom v Európskej únie je napríklad šampanské z rovnomenného regiónu vo Francúzsku.
Turecký návrh vyžaduje, aby hovädzie mäso pre döner kebab pochádzalo z dobytka, ktorý má najmenej 16 mesiacov, bolo marínované so špecifickým množstvom živočíšneho tuku, jogurtu alebo mlieka, cibule, soli a tymiánu, ako aj čiernej, červenej a bielej papriky.
Konečný produkt sa má odrezať z vertikálneho ražňa na kúsky s hrúbkou 3 až 5 milimetrov. V prípade kuracieho mäsa by mala byť podobná regulácia.
Európska komisia musí do 24. septembra rozhodnúť, či je 11 námietok proti žiadosti, vrátane námietok od nemeckého spolkového ministerstva pre výživu a poľnohospodárstvo, opodstatnených. Ak tak urobí, Nemecko a Turecko budú mať až šesť mesiacov na dosiahnutie kompromisu. Konečné slovo má Európska komisia.
Nemecku sa však celá táto záležitosť nepáči. „Kebab patrí Nemecku. Každý by mal mať možnosť rozhodnúť sa sám za seba, ako sa tu pripraví a bude jesť. Nie sú potrebné usmernenia z Ankary,“ napísal na platforme X Cem Özdemir, nemecký spolkový minister pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý má turecké korene.