Americká spoločnosť je natoľko rozdelená, že atentáty na Donalda Trumpa či prezidentská debata s Kamalou Harrisovou pohnú preferenciami kandidátov len minimálne. Na druhej strane voľby zrejme budú natoľko tesné, že aj minimálny pohyb ich môže rozhodnúť. Pre budúcnosť to môže byť problém, tvrdí JAN HORNÁT, vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe.
„Posttrumpovská Amerika bude naďalej veľmi polarizovaná. Trochu idealisticky verím v to, že musí prísť nejaký moment, keď si spoločnosť povie, že medzistraníckeho nepriateľstva bolo až príliš. Že polarizácia nie je produktívna,“ hovorí o perspektíve americkej spoločnosti po nadchádzajúcich voľbách.
V rozhovore sa dočítate:
- ako môžu atentáty na Donalda Trumpa ovplyvniť volebné výsledky,
- prečo je tesný volebný výsledok pre Ameriku problémom,
- ako môže vyzerať Republikánska strana po Trumpovi,
- čo čaká posttrumpovskú Ameriku,
- či náhodou nemajú republikáni pravdu, ak z atentátov vinia médiá a demokratov,
- čo sa môže slovenská alebo česká spoločnosť naučiť pri pohľade na dnešnú Ameriku.
Spojené štáty sa ocitli v bizarnej situácii. Atmosféra je natoľko vyostrená, že Donald Trump sa zrejme stal druhýkrát obeťou atentátu. Na druhej strane má Kamala Harrisová šancu stať sa prvou prezidentkou, navyše inej ako bielej rasy. Ako sa vôbec Amerika dostala do takejto rozpoltenej situácie?
Ako hlavný prvok súčasnej americkej spoločnosti asi vnímam vplyv afektívnej polarizácie. Polarizácia je prítomná v každej spoločnosti. Dokáže byť aj produktívna, ak sa dva tábory chcú zhodnúť na nejakom variante politiky, ktorú budú oba tolerovať.
Problém v americkej spoločnosti je, že polarizácia už nie je produktívna. Hovoríme o afektívnej polarizácii, do ktorej vstupujú emócie. Dve strany sa vzájomne vnímajú ako existenčná hrozba pre národnú bezpečnosť, ale aj pre ontologickú bezpečnosť – akúsi bezpečnosť americkej identity, amerických ideí. Boj o dušu Spojených štátov.
Do istej miery sa tie tábory správajú ako športové tímy, jeden druhého chcú poraziť. Ale nie je to ako futbalové derby, kde chcete poraziť toho druhého, aby ste získali tri body, ale chcete súpera vidieť, ako trpí a ako prehral.
Tá polarizácia už nie je bojom medzi politickými stranami. Už to je boj medzi dvoma verziami kultúrnej Ameriky. Preto je to také napäté.
Politické násilie ako nový normál. Čo môže znamenať druhý atentát na Trumpa? Čítajte Majú atentáty na Donalda Trumpa niečo spoločné s americkou kultúrou zbraní a dejinami Spojených štátov, ktoré do značnej miery predurčili, aký je tam prístup k zbraniam? Je americká spoločnosť špecificky naklonená politickému násiliu?
Je to kontroverzná téma.
Republikáni a zástancovia vlastníctva zbraní by tú súvislosť asi nevideli. Ale ja ju vidím v tom zmysle, že nízka miera regulácie dostupnosti zbraní v niektorých štátoch znamená, že aj ľudia s pochybným mentálnym a spoločenským pozadím majú prístup k zbrani. Navyše sa zdá, že druhý strelec na Trumpa si chcel zabezpečiť nejakú slávu, mal pripravenú aj kameru. Možno ani nešlo o politiku alebo ideológiu.
Tento typ ľudí má prístup k zbraniam a to zjednodušuje tento typ politického násilia.
Prvý atentát na Donalda Trumpa sme vyhodnotili ako čiernu labuť (neočakávaná udalosť, ktorá zásadne zmení zmýšľanie o veci) a čierne labute mobilizujú tábory. Dokážeme dnes odhadnúť vplyv týchto incidentov na voličské nálady, prípadne priamo na voľby?
