VIEDEŇ. Záplavy, ktoré spôsobili neobvykle prudké dažde, si v uplynulých dňoch vyžiadali v strednej Európe najmenej 22 obetí.
Silný vietor a zrážky zasiahli od piatka časti Rakúska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Voda zaplavila ulice a miestami celé štvrte, v niektorých postihnutých oblastiach museli zastaviť verejnú dopravu, v iných došlo k výpadkom elektriny.
V Rakúsku pribudla piata obeť
Sedem mŕtvych hlásili dosiaľ v Rumunsku, šesť v Poľsku, šesť v Rakúsku, troch v Česku. Viacero ľudí je stále nezvestných.
O doteraz posledných dvoch obetiach informovali z Rakúska v utorok. V spolkovej krajine Dolné Rakúsko zahynula 81-ročná žena z okresu Tulln. Podľa vyjadrení riaditeľstva krajinskej polície prišla o život vo svojom zaplavenom dome. Jej mŕtve telo objavili pohotovostné zložky v utorok v ranných hodinách.
V Dunaji pri dolnorakúskej obci Marbach an der Donau potom našli mŕtvolu muža. Bližšie informácie o ňom zatiaľ nie sú známe.
Z okresu Tulln hlásili aj vôbec prvú obeť záplav v Dolnom Rakúsku. V nedeľu tam zahynul jeden z hasičov, keď odčerpával vodu zo zaplavených priestorov.
V priebehu pondelka informovali rakúske úrady o náleze tiel dvoch mužov vo veku 70 a 80 rokov, ktorí prišli o život každý vo svojom zaplavenom dome. Štvrtou obeťou bol v pondelok dosiaľ neznámy muž, ktorého telo objavili vo vode v obci Klosterneuburg.
V častiach Rakúska hlásili meteorológovia od minulého týždňa úhrny zrážok päťnásobne vyššie v porovnaní s priemerom za celý september. Povodne pretrhli viacero hrádzí a tisíce ľudí boli v Dolnom Rakúsku bez elektriny a vody.

V Dolnom Rakúsku začali hladiny klesať
Povodňová situácia v Dolnom Rakúsku sa však podľa hajtmanky Johanny Miklovej-Leitnerovej zlepšuje a hladiny rozvodnených tokov začali klesať. S obmedzeniami sa ale naďalej potýka doprava, úplne zastavená bola lodná premávka na Dunaji.
Miklová-Leitnerová s ohľadom na pokračujúce záplavy uviedla, že utorok priniesol "určitú úľavu". Dážď totiž ustal a hladiny tokov začali klesať. Rozsah škôd hajtmanka označila za "zatiaľ neodhadnuteľný".
Podľa zástupcu hajtmanky Stephana Pernkopfa však Dolné Rakúsko stále prežíva "krajne výnimočnú situáciu". Povedal, že len v pondelok sa stalo 21 menších či väčších prípadov pretrhnutia hrádze. Ich provizórna oprava je teraz prioritou záchranárov.
Pre nebezpečenstvo zaplavenia evakuovali v Dolnom Rakúsku záchranári v noci na utorok sedem obcí. Červený kríž zriadil núdzové ubytovanie na výstavisku v Tullne, ktoré má kapacitu 1000 miest a k dispozícii sú ležadlá, poľná kuchyňa a krízoví pracovníci. K ránu sa tam nachádzalo 325 ľudí, uviedla za Červený kríž Sonja Kellnerová. Ľudia teraz čakajú, kým opadne voda, aby mohli skontrolovať škody na majetku.
V utorok ráno bolo v Dolnom Rakúsku 26 lokalít kvôli vode nedostupných, bez elektrického prúdu zostávalo asi 2500 domácností, uviedla televízia Puls24.
Obetí v Poľsku bude zrejme viac
V Poľsku si povodne vyžiadali životy šiestich ľudí, podľa hovorkyne policajného prezídia Katarzyny Nowakovej však bude obetí zrejme viac.
Úrady v Kladsku, ktorého centrum v nedeľu zaliala voda, podľa Poľského rozhlasu Vroclav spomínajú, že v širšom okolí mesta je najmenej desať mŕtvych.
Z neoficiálnych informácií reportéra rozhlasu vyplýva, že mnoho ďalších ľudí je nezvestných a o ich osude sa nič nevie.
Oblasť Kladska patrí k tým, kde terajšie záplavy spôsobili najväčšie škody. Okrem samotného Kladska ide o kúpele Londek-Zdrój, Stronie Ślonskie alebo o Kladskú Bystricu (Bystrzyca Klodzka). Dlhší čas nebol s týmito i ďalšími obcami v okolí kontakt a situácia je tam naďalej veľmi vážna.
Podľa prvotných odhadov úradov v Kladsku veľká voda na Kladskej Nise, ktorá prekonala rekord z roku 1997, spôsobila len na mestskom majetku škody vo výške vyše 100 miliónov zlotých (23 miliónov eur). Mesto sa k normálnemu životu zvládne vrátiť asi do dvoch týždňov, opravy v meste však podľa starostu Michala Piszka potrvajú päť až šesť rokov.
V poľskom meste hrozí pretrhnutie hrádze
V Poľsku vyhlásila vláda už v pondelok stav živelnej pohromy, ničivé záplavy poškodili domy, mosty, cesty a ďalšiu infraštruktúru. V niektorých mestách už voda ustupuje, inde však pretrvávajú obavy z ďalších povodní.
V mestečku Nisa zhruba 90 kilometrov južne od Vroclavu s približne 42-tisíc obyvateľmi hrozí pretrhnutie hrádze na rieke Kladská Nisa, ktorá chráni centrum mesta. Starosta Kordian Kolbiarz vyzval ľudí, aby sa okamžite presunuli "na najvyššie poschodia budov".
Množstvo obyvateľov mesta pomáhalo v noci na utorok pohotovostným zložkám zloženým z armády a hasičského zboru spevňovať hrádzu vrecami s pieskom.
"Na hrádzi bolo zhruba 200 ľudí: ženy, muži, deti i seniori," uviedol starosta mesta pre rozhlasovú stanicu Rmf.fm. Ako dodal, obyvatelia vytvorili ľudskú reťaz s cieľom rýchlejšieho presúvania vriec s pieskom.

Obec odrezaná od sveta
Voda odrezala od okolitého sveta aj obec Lewin Brzeski na dolnom toku Kladskej Nisy. Napätá je tiež situácia aj na rieke Bobr na západe Poľska, najmä v meste Szprotawa.
Lewin Brzeski leží pri sútoku Kladskej Nisy a Stenawy Niemodlinskej. V obci nefungujú telefóny, prerušené boli dodávky elektrického prúdu.
Mestečko je z 80 percent pod vodou a už v noci na utorok úrady vyzvali jeho obyvateľov, aby sa dobrovoľne evakuovali.
Loading
...
Podľa miestnych médií polícia v Lewin Brzeski zadržala dvoch mužov, ktorí vzbudili podozrenie svojím správaním v okolí jedného zo zaplavených objektov. Pri kontrole ich auta policajti našli predmety, ktoré môžu slúžiť na vlámanie a krádeže.
K dôslednému postihu rabujúcich vyzval úrady poľský premiér Donald Tusk a polícia na sociálnej sieti X "potenciálnym zlodejom" odkázala, že ich čaká "nekompromisná reakcia orgánov činných v trestnom konaní".
Loading
...
Počas utorka sa zhoršila situácia v asi 11-tisícovej Szprotawe ležiacej na sútoku Bobru a rieky Szprotawy. Úrady z bezpečnostných dôvodov nariadili ukončiť upevňovanie protipovodňových bariér.
"Situácia sa silno zhoršuje. Hladina sa zvyšuje, bariéry sú nasiaknuté," cituje televízia TVN24 starostu Miroslawa Gonsika.
Uzavreté sú hlavné ulice v meste, pod vodou sa ocitla polovica mesta. V utorok popoludní navyše začal silno pretekať protipovodňový val vystavaný na Bobre niekoľko kilometrov pred Szprotawou.
Loading
...
Vroclav sa pripravuje na najhorší variant
V meste Vroclav opätovne zasadal krízový štáb za účasti poľského premiéra Donalda Tuska. Podľa neho sú v súčasnosti prognózy meteorológov o tom, kedy by mala povodňová vlna zasiahnuť mesto Vroclav, veľmi protirečivé. Spočiatku sa očakávala už v stredu, v súčasnosti sa hovorí o piatku. Tusk zdôraznil, že sa to musí ešte dôkladne analyzovať.
Počas povodní v roku 1997 zaplavila Odra až tretinu tohto mesta, pripomína DPA.
Hasiči a vojaci vo Vroclave strávili noc spevňovaním riečnych násypov vrecami s pieskom. "Prijal som pesimistický scenár: Musíme byť pripravení na každý variant. Nenecháme sa upokojiť lepšími predpoveďami a budeme sa chystať na najťažšiu situáciu," povedal v utorok v televízii Polsat News primátor dolnosliezskej metropoly Jacek Sutryk.
Podľa neho sa teraz očakáva, že najväčšia povodňová vlna mesto zasiahne vo štvrtok a vážna situácia potrvá do konca týždňa.
Vroclavská mestská zoologická záhrada, ktorá sa nachádza pozdĺž rieky Odry, vyzvala dobrovoľníkov, aby prišli pomôcť plniť vrecia s pieskom, a zabezpečiť tak protipovodňové valy. "My aj naše zvieratá budeme za vašu pomoc nesmierne vďační," uviedla zoo.
Počas krátkeho času prišlo viac ako 50 ľudí, ktorých zoo potrebovala. "Odozva bola ohromná," povedala zástupkyňa zoologickej záhrady Joanna Raňdová. Pri záplavách v roku 1997 voda zaplavila časť záhrady.
Tusk na zasadnutí krízového štábu podľa agentúry PAP uviedol, že vláda vyvinie program na rekonštrukciu oblastí na juhu a juhozápade Poľska, ktoré sú zasiahnuté povodňami.
"Pokiaľ ide o masívnejšie problémy, vrátane rekonštrukcie infraštruktúry a čistenia miest a obcí, prevezmeme za to zodpovednosť spoločne so samosprávami," povedal Tusk.
Povodňovú vlnu očakáva aj Budapešť
Na povodňovú vlnu sa pripravuje aj maďarská metropola Budapešť. Na mnohých miestach ľudia pomáhajú stavať zábrany z vriec s pieskom.
Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána nasadila vojakov, aby posilnili bariéry pozdĺž Dunaja. Tisíce dobrovoľníkov pomáhali plniť vrecia s pieskom v desiatkach obcí na brehu rieky. V mestách Visegrád a Szentendre severne od Budapešti úrady nainštalovali mobilné hrádze.
V Budapešti boli uzavreté niektoré nábrežia, ktoré by neskôr počas dňa mohla zatopiť stúpajúca hladina Dunaja.
Uzavretá bola tiež časť Markétinho ostrova v centre mesta, ľudia tu v snahe ochrániť túto rekreačnú oblasť rozmiestnili desaťtisíce vriec s pieskom.
V Nemecku budovali bariéry
Vo východnom Nemecku vybudovali už v pondelok protipovodňové bariéry na ochranu starého mesta v Drážďanoch, kde stúpala rieka Labe. Kulminácia sa očakáva v polovici týždňa.
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že Nemecko je "hlboko dotknuté" dramatickými zábermi a správami o záplavách v susedných krajinách.
V Rumunsku záchranári informovali o zvýšení počtu obetí záplav na sedem. "V porovnaní s rokom 2013 bolo množstvo vody takmer trojnásobne väčšie. Bolo ťažké zvládať takú zúrivosť prírody," povedal v pondelok novinárom premiér Marcel Ciolacu.
Česko má už to najhoršie za sebou
Česko už má z hľadiska zrážok to najhoršie za sebou, povodňová situácia tam však bude pretrvávať ešte niekoľko dní. Po utorkovom zasadnutí Ústrednej povodňovej komisie to povedal český minister životného prostredia Petr Hladík.
Rieky, ktoré ešte nekulminovali, budú podľa Hladíka kulminovať v utorok alebo najneskôr v stredu, tretí stupeň povodňovej aktivity bude na niektorých miestach pretrvávať ešte niekoľko dní.
Na zasadnutí sa okrem iného venovali aj situácii na južnej Morave. Morava na hranice so Slovenskom podľa Hladíka dotečie v priebehu utorka.
Minister vyzdvihol funkciu lužných lesov pri sútoku Moravy a Dyje, ktoré tiež slúžia ako retenčný priestor. "Tým všetkým pomáhame Slovensku pri dotoku Moravy do Dunaja," dodal.
Komisia sa podľa jeho slov tiež zhodla, že je potrebné vypracovať komplexné vyhodnotenie povodne, ktoré bude obsahovať odporúčania na zlepšenie systému ochrany pred povodňami.
Minister vnútra Vít Rakušan uviedol, že v postihnutých oblastiach intenzívne pokračujú práce hasičov aj záchranárov. Dobrovoľníkov vyzval, aby do oblastí nechodili na vlastnú päsť, ale počkali na organizovanú pomoc.

Škody sú v Česku rozsiahle
Škody sú na niektorých miestach rozsiahle. V Moravsko-sliezskom kraji, ktorý patrí medzi najviac zasiahnuté, dosiahnu podľa hajtmana Josefa Bělicu zrejme desiatky miliárd korún. V tomto kraji polícia eviduje už tri prípady krádeže v evakuovaných oblastiach.
"Zadržali sme tri osoby, s ktorými robíme procesné úkony, a to pre podozrenie zo zločinu krádeže. V prípade odsúdenia hrozí trest odňatia slobody až osem rokov," napísala na sieti X polícia.
V českom meste Opava dosiahnu škody podľa primátora Tomáša Navrátila miliardy českých korún.
„Čakal som, že to bude zlé. To, čo sme videli, je tragické, katastrofálne," povedal primátor.
Škody za stovky miliónov korún spôsobili povodne podľa ministra dopravy Martina Kupku aj na železničnej sieti. Približne rovnaké škody vznikli na cestách a diaľniciach. Najväčšie sú na cestách prvej triedy v regiónoch miest Ostrava, Opava a Jeseník.
„Musíme čo najrýchlejšie opraviť infraštruktúru, čo je zároveň predpokladom na to, aby mohli prebiehať aj ďalšie práce a obnova toho územia," uviedol minister.
Jedným z prvých krokov podľa neho má byť kontrola statiky mostov. Už teraz je však jasné, že niektoré bude nutné opraviť.
Ďalšou prioritou je podľa ministra obnovenie železničnej dopravy do Ostravy. Ako rýchlo sa však podarí tento železničný uzol obnoviť, nie je zatiaľ jasné.
Poisťovne v Česku doteraz pre povodne evidujú 9-tisíc nahlásených škodových udalostí za viac ako miliardu korún (takmer 40-miliónov eur). Vzhľadom na mimoriadnu situáciu sú pripravené ľuďom už počas jedného až dvoch dní vyplácať zálohy, uviedla česká vláda.
V súvislosti so záplavami česká vláda rozhodla, že pri odstraňovaní následkov bude pomáhať aj armáda. „Od 17. septembra do 31. októbra 2024 môže byť povolaných až 2-tisíc vojakov. Úloha Armády ČR je jasná: Pomáhať tam, kde bude potrebné, na najviac poškodených miestach, a likvidovať následky povodní," uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová.
Zvýšený stupeň povodňovej aktivity v utorok v Českej republike platí stále na 178 miestach. Extrémne ohrozenie však nie je nikde, tretí stupeň trvá na riekach Odra a Opava, ktoré však rýchlo klesajú. Stúpa len Vltava v Českom Krumlove a hladina rieky Blanice v meracom bode Blanický mlyn.