PARÍŽ. Väznená nositeľka Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová v pondelok vyzvala na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo ukončiť útlak žien v Iráne.
Jej výzva - podľa agentúry AFP citovanej agentúrou TASR - prišla v čase, keď si občianska spoločnosť v Iráne pripomína druhé výročie začiatku protestného hnutia Ženy, život, sloboda vedeného ženami, ktoré sa zrodilo v reakcii na smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej zadržanej mravnostnou políciou pre porušenie striktných pravidiel obliekania žien.
Mohammadíová vo svojom vyhlásení vyzýva ľudí na celom svete, aby sa vo veci Iránu angažovali. Osobitne sa obrátila na Organizáciu Spojených národov a apelovala na ňu, aby prestala mlčať pred útlakom a diskrimináciou žien zo strany teokratických a autoritárskych vlád, ktoré by mali by potrestané za "páchanie rodového apartheidu".
Vyše 30 väzenkýň v Iráne drží hladovku na podporu hnutia Ženy, život, sloboda Čítajte Protesty vedené ženami vypukli v Iráne po tom, čo Amíníová 16. septembra 2022 zomrela vo väzbe. Protesty pokračovali celú jeseň i v zime, pričom otriasli režimom, ktorý ich však napokon brutálne potlačil.
Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International uviedla, že bezpečnostné sily použili pri zásahoch proti demonštrantom útočné pušky a brokovnice. Podľa ľudskoprávnych aktivistov o život prišlo najmenej 551 ľudí. Podľa OSN boli ďalšie tisíce ľudí zadržané. Nad niekoľkými z nich súdy dokonca vyniesli tresty smrti.
Mohammadíová je známou bojovníčkou proti povinnému noseniu hidžábu a proti trestu smrti v Iráne. Väčšinu posledného desaťročia strávila vo väzení a opakovane držala protestné hladovky. Aj Nobelovu cenu za mier udelenú za rok 2023 museli v Osle prevziať jej deti, pretože Mohammadíová bola v tom čase vo väzení.
Skupina vplyvných žien z Iránu a Afganistanu vlani v marci pri príležitosti Medzinárodného dňa žien spustila kampaň za uznanie rodového (genderového) apartheidu ako trestného činu aj podľa medzinárodného práva.
V súčasnosti sa termín apartheid vzťahuje na systematickú diskrimináciu iných rasových skupín, nie pohlavia. Príkladom môže byť niekdajšia vláda bielej menšiny v Juhoafrickej republike. V medzinárodnom práve sa apartheid definuje ako neľudské konanie spáchané v rámci inštitucionalizovaného režimu systematického útlaku a nadvlády jednej rasovej skupiny nad inou rasovou skupinou alebo skupinami a spáchané s úmyslom tento režim udržať. Túto definíciu prijalo v roku 1973 OSN a je podporená aj Rímskym štatútom z roku 1998.
