Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Trvalo 19 rokov, kým sa uňho objavili príznaky. Tom Beyrer, ktorý po útoku na Svetové obchodné centrum (WTC) 11. septembra slúžil šesť mesiacov ako policajt v oblasti Ground Zero (zaužívaný názov areálu, kde v minulosti stálo WTC – pozn. red.), mal 65 rokov, keď sa mu začala rozpadať pamäť a kognitívne schopnosti.
Postupne sa vzďaľoval od vecí, ktoré mu prinášali radosť. Už si nepamätal, ako otvoriť rodinný bazén na dvore. Prestal sa starať o svoj Chevrolet Corvette. Začal sedieť sám v obývačke bez zapnutého televízora.
Jednej noci zúfalý zavolal svojej manželke Marii.
„Neviem, kde som,“ povedal jej. Odviezol sa 25 až 30 kilometrov severne od svojho prímestského domu pri Manhattane – oblasť poznal roky, ale zrazu potreboval, aby mu manželka poradila cestu.
Rakovina, ochorenia dýchacích ciest, duševné poruchy a poruchy pohybového aparátu sú už dlho spájané s prácou na mieste teroristického útoku v New Yorku a náklady na ich liečbu sú hradené zo Zdravotného programu Svetového obchodného centra (WTCHP), odkedy ho v roku 2011 zriadil Kongres a podpísal prezident Barack Obama.
Len nedávno však vedci začali zisťovať, že tých, ktorí pracovali v oblasti Ground Zero, postihujú aj kognitívne poruchy a demencia v oveľa vyššej miere ako bežnú populáciu. Tieto zistenia nútia lekárov a obhajcov, aby hlasnejšie lobovali za zaradenie demencie medzi choroby, na ktoré sa vzťahuje WTCHP, ktorý zastrešuje Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
„Dúfam, že to urobia,“ povedal Benjamin Luft, riaditeľ programu na Stony Brook University, ktorý sa stará o zdravie týchto ľudí a monitoruje ho. „Vo (WTCHP) majú systematický proces, v ktorom vyhodnocujú vedecké údaje. Vynaložili sme obrovské množstvo času a úsilia, aby sme zistili, že vystavenie neurotoxínom a prachu by mohlo spôsobiť tieto problémy, a preto by mali mať nárok na krytie.“
V článku sa dočítate:
- čo zvyšuje riziko demencie,
- čomu boli pracovníci v oblasti Ground Zero vystavení,
- ako vedci vypočítali riziko výskytu demencie.
Nos je vstupnou bránou
Luft bol hlavným autorom štúdie uverejnenej v lete tohto roka, na ktorej sa zúčastnilo viac ako päťtisíc ľudí, ktorí pracovali v areáli Ground Zero. Pravidelnému testovaniu sa podrobovali viac ako desať rokov.
Zistil, že u tých, ktorí boli na mieste najviac vystavení prachu a potenciálne neurotoxickým látkam, bola viac ako 14-krát vyššia pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná demencia pred dosiahnutím veku 65 rokov, ako u tých, ktorí boli škodlivým zložkám vystavení najmenej.
Ray Dorsey, profesor neurológie na Rochesterskej univerzite, uviedol, že drobné zrnká bežného prachu, nazývané jemné prachové častice, sa môžu dostať do nosa a ďalej následne do mozgu, kde môžu spôsobiť poškodenie.
„Nos je vstupnou bránou do nášho mozgu,“ povedal Dorsey. „Prach a chemické látky sa usadia v oblasti čuchu nášho mozgu a potom sa rozšíria do častí mozgu dôležitých pre pamäť.“
Nedávne štúdie zistili, že znečistenie ovzdušia z tovární, automobilov a lesných požiarov môže zvyšovať riziko demencie. „A k horšiemu znečisteniu ovzdušia ako na mieste, kde sa nachádzalo Svetové obchodné centrum, ste sa nemohli dostať,“ povedal Dorsey.
Ráno 11. septembra bol Beyrer vo výcvikovom stredisku strelných zbraní v Bronxe. V priebehu niekoľkých minút po náraze prvého lietadla do WTC sa spolu s ďalšími policajtmi vydal na cestu dodávkou a dorazil ešte pred zrútením oboch budov.
„V tom čase sme boli jediní, ktorí mali dlhé zbrane,“ spomína. Keď mu povedali, aby sa umiestnil o niekoľko blokov ďalej a zabezpečil bezpečnosť, pri páde prvej budovy ho zahalila biela tma.
„Bolo to hrozné,“ povedal. „Bola tam úplná tma a prach.“
Po približne 48 hodinách na kope trosiek a v jej okolí bez masky alebo iných ochranných pomôcok sa Beyrer vrátil domov pokrytý bielymi sadzami.
„Osprchoval sa a povedal mi, aby som to oblečenie vzala a vyhodila ho von – jednoducho sa ho zbavila,“ povedala Maria Beyrerová. „Potom sa obliekol a vrátil sa tam. Bol tam šesť mesiacov, 12 hodín denne.“
Pracovníkom sa nakoniec rozdali ľahké masky na tvár, ale podľa Beyrera im v skutočnosti nepomohli. „Myslím však, že boli lepšie ako nič.“
Biden a Harrisová si uctili pamiatku obetí útokov z 11. septembra Čítajte Mimoriadne dobre vypracovaná štúdia
Keď mu Luft povedal, že mesiace vystavenia pravdepodobne zohrali úlohu v jeho kognitívnych príznakoch, Beyrovci sa prispôsobili. Maria napríklad šoféruje, keď sú spolu.
Ale to, či to bol samotný prach, ktorý zvýšil riziko demencie u týchto ľudí, alebo škodlivé chemikálie, ktoré sa na prach naviazali, nie je možné rozlíšiť – aspoň zatiaľ. Štúdia bola uverejnená v časopise JAMA Network Open.
„V tejto štúdii sme sa zamerali na prach, pretože práve ten mohli ľudia vidieť,“ povedal Sean Clouston, riaditeľ výskumu a profesor na oddelení rodinnej, populačnej a preventívnej medicíny v Stony Brook Medicine. „Vedeli, či mu boli alebo neboli vystavení. Ale boli tam aj výpary z chemikálií, palivo z leteckých motorov, horiace počítače, azbest, ťažké kovy... Je tu celý kýbeľ vecí, ktorým boli tí ľudia vystavení.“
Štúdia zistila, že čím dlhšie boli respondenti na mieste a čím menej mali ochranných prostriedkov, tým vyššie bolo riziko vzniku predčasnej demencie. Pomocou metriky nazývanej „osoborok“ (vynásobením počtu respondentov a času, ktorý strávili na pracovisku) zistili, že u tých, ktorí boli vystavení najnižšej miere expozície, bola miera výskytu demencie 2,95 na tisíc osôb-rokov. Ale aj u tých, ktorí mali „miernu“ expozíciu, bolo riziko výrazne zvýšené: 12,16 na tisíc osôb-rokov.
Ďalšia najvyššia úroveň expozície, označená ako „mierna“, priniesla len o niečo vyššie riziko, a to 16,53 na tisíc osôb-rokov. U osôb s „vysokou“ expozíciou však bola miera výskytu 30,09 na tisíc osôb-rokov, zatiaľ čo u respondentov s „ťažkou“ expozíciou bola miera výskytu 42,37 na tisíc osôb-rokov.
„Zvyčajne je veľmi ťažké presne zistiť, ako veľmi sú ľudia vystavení jemným časticiam. Je pozoruhodné, že to mohli zmerať a preukázať vyššie riziko demencie, keď sa expozícia zvyšovala. Je to mimoriadne dobre vypracovaná štúdia,“ povedala Caroline Tannerová, neurologička z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, ktorá sa na štúdii nepodieľala.
Predchádzajúca štúdia Cloustona a Lufta ponúkla možné vysvetlenie, prečo by vystavenie lokalite WTC súviselo s demenciou. V článku, ktorý publikovali minulý rok v časopise Molecular Neurobiology, uviedli, že čím dlhšie respondenti strávili na mieste, tým viac zápalov mali v hipokampe – oblasti mozgu v tvare morského koníka, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v pamäti – a v bielej hmote mozgu, ktorú tvoria nervové vlákna spájajúce neuróny navzájom.
Roky, ktoré potrebovali respondenti na to, aby sa u nich objavili kognitívne deficity, sú jedným z dôvodov, prečo sa WTCHP nevzťahuje na demenciu alebo miernejšie kognitívne poruchy.
Útoky z 11. septembra zasiahli nielen USA, ale celý svet (fotogaléria) Čítajte Alarmujúce zistenie
Anthony Gardner, hovorca WTCHP, vo vyhlásení uviedol, že vedúci pracovníci programu o štúdii Cloustona a Lufta vedia a skúmajú jej výsledky. V skutočnosti ju podľa neho program čiastočne financoval.
Povedal však, že WTCHP má vysoké vedecké štandardy pre pridanie akéhokoľvek stavu do zoznamu tých, na ktoré sa vzťahuje. „Splnenie tohto štandardu si vo všeobecnosti vyžaduje konzistentné zistenia v rámci niekoľkých kvalitných rozsiahlych štúdií na osobách zastupujúcich rôzne skupiny,“ povedal. „K dnešnému dňu WTCHP nedostal platnú petíciu na pridanie demencie alebo iných kognitívnych stavov do zoznamu zdravotných stavov súvisiacich s WTC.“
Benjamin Chevat, výkonný riaditeľ 911 Health Watch, nezávislej skupiny, ktorá monitoruje rôzne programy WTC a v prípade potreby presadzuje zmeny, uviedol, že štúdiu o riziku demencie budú musieť zopakovať ďalší výskumníci, aby spĺňala požiadavky federálneho programu.
„Bolo by skvelé, keby sa táto podmienka mohla pridať zajtra, ale veda, žiaľ, nepracuje takou rýchlosťou, ako by sme chceli,“ povedal.
Demokratický líder senátnej väčšiny Charles E. Schumer povedal, že pomohol vytvoriť a financovať program WTC, aby respondenti a pozostalí dostali potrebnú starostlivosť. „Presadili sme robustné financovanie výskumu pre tento program a napísali sme proces, ktorý umožňuje, aby sa program riadil výskumom s cieľom pridať podmienky, ktoré sú podložené vedeckými dôkazmi,“ povedal. „Veľmi podporujem tento proces a čo najrýchlejšie spustenie výskumu.“
Demokratická senátorka Kirsten Gillibrandová uviedla, že zistenie štúdie o 14-násobne vyššom riziku skorého nástupu demencie je „mimoriadne alarmujúce“.
Tom Beyrer a jeho manželka Maria Beyrerová v deň, keď v roku 1984 absolvoval policajnú akadémiu. (zdroj: Dan Hurley — The Washington Post)„Je nevyhnutné, aby to CDC a lekárska komunita ďalej analyzovali s cieľom určiť, či sa to má pridať do zoznamu stavov, na ktoré sa vzťahuje WTCHP,“ povedala.
Bez ohľadu na to, či demencia a iné kognitívne problémy budú uznané v rámci programu, Tannerová uviedla, že zo štúdie demencie u pracovníkov v oblasti Ground Zero už možno vyvodiť dôležité ponaučenie.
„Veľkým poznatkom z tejto práce je, že ľudia, ktorí používali osobné ochranné prostriedky, boli chránení pred najhoršími následkami,“ povedala. „To by malo platiť pre ľudí v každom odvetví, kde sú vystavení riziku pôsobenia jemných prachových častíc. Určite to platí aj pre hasičov. A tí z nás, ktorí žijú po vetre od lesného požiaru, by sa možno mali pýtať na opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktoré nás môžu chrániť, keď vieme, že kvalita ovzdušia je zlá.“
Beyrerove kognitívne príznaky, ktoré sa v posledných rokoch stabilizovali, nie sú jedinými následkami, s ktorými žije od služby na Ground Zero. Roky trpel problémami s pľúcami, žalúdkom a spánkom a polovica ľavých pľúc mu musela byť odstránená kvôli nerakovinovému výrastku, o ktorom mu lekári povedali, že ho pravdepodobne spôsobilo niečo, čo vdýchol na mieste. Aj napriek tomu všetkému však Maria trvá na tom, že patria medzi šťastné rodiny, ktorých blízky sa podieľal na reakcii na teroristický útok.
„Stále má problémy so spánkom, ale patríme k tým šťastným. Dokážeme to zvládnuť. Zatiaľ čo ľudia stratili rodičov, prišli o deti,“ povedala.
„Sú chvíle, keď to nie je v poriadku, ale urobil som to, čo som musel. Ja a moji priatelia. To bola naša práca,“ dodal Beyrer.
