BERLÍN, BRATISLAVA. Nemecko sa v roku 2015 za vlády kancelárky Angely Merkelovej otvorilo viac ako miliónu utečencov prichádzajúcim najmä z Afganistanu a Sýrie. Najnovšie však tento prístup mení.
Súčasná vláda kancelára Olafa Scholza oznámila, že na hraniciach so všetkými susednými štátmi zavádza dočasné kontroly. Chce tak zamedziť príchodu nelegálnych migrantov a zvýšeniu kriminality.
Za nové nariadenia si však vyslúžila kritiku od viacerých táborov. Podľa opozície nezakročuje proti nezákonnej migrácii dostatočne, podľa viacerých európskych lídrov tak ide proti jednej z najväčších výhod Únie - voľnému pohybu.
Ako jeden z prvých sa ohradil poľský premiér Donald Tusk, ktorý nemecké hraničné kontroly označil za „neprijateľné”. „Ide o de facto pozastavenie Schengenskej dohody vo veľkom rozsahu,” povedal.
V článku sa dočítate aj:
- prečo Nemecko zavádza kontroly,
- ako sa na to pozerajú susedné krajiny,
- či je to v rozpore so zákonom EÚ,
- či je schengen v ohrození.
Nemecko sprísni kontroly
Zavedenie hraničných kontrol oznámila v pondelok nemecká ministerka vnútra Nancy Faeser. Berlín týmto krokom chce podľa vlastných slov zakročiť proti neregulovanej migrácii a zvýšiť bezpečnosť.
„Majú chrániť pred akútnym nebezpečenstvom, ktoré predstavuje islamský terorizmus a závažná trestná činnosť,” povedala na margo sprísnených opatrení Faeserová.
Kontroly sa budú vzťahovať na všetky pozemné hranice. Nemecko susedí s deviatmi štátmi - Dánskom, Holandskom, Belgickom, Luxemburskom, Francúzskom, Švajčiarskom, Rakúskom, Českom a Poľskom. Začnú platiť 16. septembra a trvať majú pol roka.
Nemecko sa tak odvracia od ústretovej politiky, pripomínajú viacerí pozorovatelia. Azyly udeľovalo napríklad počas utečeneckej krízy z roku 2015. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 zas umožnilo vstup viac ako 1,2 miliónu ukrajinských utečencov.
Scholz v stredu v parlamente sprísňovanie obhajoval. Dodal však, že ide o dočasné riešenie, kým do platnosti nevstúpi migračný pakt EÚ, ktorý europoslanci schválili v apríli. Nová reforma, ktorá má platiť od roku 2026, sprísňuje pravidlá pre ľudí prichádzajúcich z krajín mimo Európskej únie.
Reformu migrácie chcel aj Fico, teraz proti nej Blanár protestuje. Čo sa rozhodlo v Bruseli? Čítajte Apel krajnej pravice aj opozície
Tento krok prichádza po dvoch útokoch nožom, v ktorých boli útočníkmi žiadatelia o azyl. V máji muž z Afganistanu bodol šiestich ľudí v meste Mannheim, pričom zabil policajta. V auguste zas v meste Solingen muž zo Sýrie zabil troch ľudí. K útoku sa neskôr prihlásila teroristická organizácia Islamský štát.
Práve augustový útok rezonoval v regionálnych voľbách na východe Nemecka, ktoré sa odohrali začiatkom septembra. V spolkovej krajine Durínsko prvýkrát od druhej svetovej vojny vyhrala krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). V Sasku skončila druhá.
Nemecká hrádza proti extrémizmu dostáva trhliny. Čo znamená víťazstvo AfD v Durínsku Čítajte AfD presadzuje aj prísnejšie zakročenie voči migrácii. Väčšina odborníkov preto tvrdí, že vláda chce najnovším sprísnením nariadení odlákať voličov od krajnej pravice, aby nezískala silnú podporu v budúcoročných parlamentných voľbách.
