AMMÁN. Jordánci rozhodujú o novom zložení 138-člennej dolnej komory parlamentu.
Oprávnených je v parlamentných voľbách hlasovať viac ako päť miliónov registrovaných voličov, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Volebná účasť
Ide o prvé voľby od reforiem prijatých v roku 2022, ktorých cieľom je prilákať viac voličov a posilniť politické strany, vrátane žien-političiek. V tejto krajine totiž stále zohráva významnú úlohu v spoločenskom a politickom systéme kmeňová príslušnosť.
Aj volebná účasť, ktorá bola v poslednom hlasovaní z roku 2020 len 29 percent, býva tradične vyššia vo vidieckych a kmeňových oblastiach, kde dosahuje až 80 percent.
Jordánsky kráľ Abdalláh II. začiatkom roka povedal, že chce, aby sa voľby stali "významným míľnikom v dejinách jordánskeho parlamentného života". Hlasovanie však zatieňuje pretrvávajúca vojna v neďalekom Pásme Gazy, v dôsledku ktorej sa v hlasovaní očakávajú aj vysoké zisky islamistov, uvádza agentúra Reuters.
Zmienenými reformami sa zvýšil celkový počet parlamentných kresiel, pričom 41 z nich je vyčlenených pre politické strany, ktorých sa do volieb zaregistrovalo vyše 30 a sú zväčša provládne.
Zvýšil sa tiež počet mandátov určených výhradne ženám-političkám, a to z 15 na 18 kresiel. Naopak, z 30 na 25 sa znížila spodná veková hranica pre volebných kandidátov. Zároveň sa stanovilo, že na kandidátke každej strany musí byť medzi prvými piatimi volenými uchádzačmi aspoň jeden vo veku do 35 rokov.
Vojna vyvolala protesty
V predošlom parlamente neboli zákonodarcovia zväčša oficiálne prepojení s politickými stranami a v podstate podliehali rozhodnutiam kráľa. Reuters tiež pripomína, že hoci vyše dve tretiny Jordáncov žijú v mestách, v parlamente im pripadá len jedna tretina kresiel.
Viacerí politickí analytici očakávajú, že islamisti teraz získajú viac kresiel ako v posledných voľbách, keďže budú profitovať z hnevu verejnosti voči Izraelu, ktorý vedie v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Vojna vyvolala aj v Jordánsku viacero protestov, často organizovaných práve islamistami.
Samotné Jordánsko znepokojuje aj eskalácia situácie na Západnom brehu Jordánu. Ammán v tejto veci nedávno varoval, že akýkoľvek pokus o násilné vysídlenie Palestínčanov z Prejordánska na jordánske územie bude považovať za "vyhlásenie vojny".
Jordánsko podpísalo mierovú dohodu so susedným Izraelom ešte v roku 1994, čím sa stalo po Egypte len druhou krajinou, ktorá nadviazala so židovským štátom diplomatické vzťahy, pripomína DPA. Mier týchto susedov je však často opisovaný ako "chladný", pričom situácia je od vojny v Gaze čoraz napätejšia.
