Rusko Ukrajina Online: Rusi údajne dobyli späť niektoré územia Kursku

Lietadlá NATO, ktoré sú na základniach v Pobaltí, by mali zostreľovať ruské drony, ktoré sa dostanú do ich vzdušného priestoru.

Vyhlásil to litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas po tom, čo sa minulý týždeň zrútil v Lotyšsku ruský dron, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Lietadlá NATO strážia vzdušný priestor pobaltských krajín od ich vstupu do Aliancie v roku 2004. Lotyšsko, Litva ani Estónsko totiž nemajú stroje vhodné na hliadkovanie.

Lietadlá NATO by nemali len hliadkovať, ale ak je to nevyhnutné a možné, tak aj zničiť tieto drony, uviedol Kasčiunas. Zároveň dodal, že je potrebné zmeniť proces prijímania rozhodnutí, aby to bolo možné.

Kasčiunas sa takto vyjadril po tom, čo sa v Lotyšsku v sobotu zrútil ruský dron. Podľa lotyšských ozbrojených síl išlo o dron Šáhid s náložou. Lotyšský prezident Edgars Rinkevičs pritom v utorok uviedol, že Lotyšsko o probléme ruských dronov rokuje so svojimi spojencami.

Podľa Rinkevičsa hovorí Lotyšsko s partnermi v NATO o protokoloch na zachytávanie dronov a vyzýva na okamžité použitie stíhačiek NATO po tom, čo bude spozorované, že sa takýto dron blíži k lotyšským hraniciam.

Predstavitelia pobaltských krajín okrem toho vyzývajú Alianciu, aby posilnila svoje plány na rozmiestnenie pozemných systémov vzdušnej obrany pozdĺž hraníc východného krídla NATO. (TASR)

Rusko tvrdí, že v prípade hrozby môže spojiť svoj potenciál s Čínou.

Partnerstvo Ruska a Číny nie je namierené proti tretím krajinám. Tieto dve mocnosti však môžu "spojiť svoj potenciál", ak budú čeliť hrozbe zo strany Spojených štátov. Vyhlásila to v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra Reuters.

"Nikto by nemal pochybovať o tom, že naša krajina a Čína nedopustia oslabenie národnej bezpečnosti a obranyschopnosti v dôsledku deštruktívneho konania USA," uviedla Zacharovová v reakcii na otázku o možnom rozmiestnení amerických rakiet v Japonsku.

Denník The Japan Times priniesol pred niekoľkým dňami správu o tom, že Spojené štáty prejavili záujem o rozmiestnenie raketových systémov Typhon so stredným dosahom v Japonsku na spoločné vojenské cvičenia.

"Je jasné, že Rusko a Čína budú reagovať na vznik dodatočnej a veľmi významnej raketovej hrozby a ich reakcia bude mať ďaleko od politickej," vyhlásila hovorkyňa.

Cieľom strategického partnerstva Číny a Ruska nie je podľa jej slov agresia. "Naše vzťahy nie sú namierené voči tretím krajinám... Je to obranná pozícia, nie iniciatíva zamerať sa na iné krajiny," uviedla Zacharovová. "No ak bude proti nám zavedená agresívna politika útoku z jedného centra, prečo by sme nemali spojiť náš potenciál?" spýtala sa.

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching podpísali dohodu o neobmedzenom partnerstvo v roku 2022, necelé tri týždne pred začiatkom invázie Ruska na Ukrajinu. V máji tohto roku sa dohodli na prehĺbení "komplexného partnerstva a strategickej spolupráce" medzi svojimi krajinami.

Čína a Rusko nevytvorili žiadnu formálnu vojenskú alianciu, no Putin ich minulý týždeň opísal ako "spojencov v každom slova zmysle". Moskva a Peking pritom organizujú aj spoločné vojenské cvičenia, pripomína Reuters. (TASR)

Veľká Británia poskytne Ukrajine podporu v hodnote najmenej 600 miliónov libier, uviedol minister zahraničia David Lammy.

Na naliehavé humanitárne, energetické a stabilizačné potreby v krajine, ako aj na podporu reforiem, obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, Británia v rokoch 2024 a 2025 vyčlení 242 miliónov libier.

Šéf britskej diplomacie tiež na návšteve Kyjeva oznámil zámer Londýna poskytnúť do konca tohto roka záruky na úvery vo výške 484 miliónov dolárov od Svetovej banky s cieľom posilniť hospodársku stabilitu Ukrajiny.

Tieto prostriedky sa použijú na podporu základných verejných služieb vrátane prevádzky škôl a nemocníc, vyplácania miezd štátnym zamestnancom a financovania dôchodkov.

Spravodlivý mier na Ukrajine nastane len vtedy, ak bude Ukrajina súhlasiť s podmienkami, povedal šéf českého Senátu.

Miloš Vystrčil o tom hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve, kam pricestoval na ďalší parlamentný summit medzinárodnej Krymskej platformy. Vystrčil to uviedol na sociálnej sieti X.

V prejave zdôraznil potrebu viac vystupovať z pohodlia krajín, ktoré vojnou nie sú priamo zasiahnuté, a viac Ukrajinu podporovať, pretože to podľa neho nie je len v jej záujme, ale v záujme všetkých demokratických krajín.

Vystrčil na sieti X pripomenul, že počas prvého summitu, ktorý sa uskutočnil v auguste 2021, všetci deklarovali protiprávnosť anexie Krymu a podporu Ukrajine, a napriek tomu o pol roka neskôr nastala plnohodnotná ruská invázia.

"Som presvedčený, že to bolo preto, lebo naša podpora Ukrajiny nebola dostatočná. Ak si to nedokážeme uvedomiť a Ukrajinu nebudeme masívne podporovať, doplatíme na to všetci, lebo Rusko sa nezastaví a svojím agresívnym a expanzívnym správaním bude stále viac ohrozovať celú Európu," dodal.

Predseda ukrajinskej Najvyššej rady Ruslan Stefančuk sa Česku poďakoval za všetko úsilie a praktické kroky na podporu Ukrajiny. Ocenil jeho významnú vojenskú, finančnú a materiálnu pomoc. S predsedom hornej komory českého parlamentu hovoril aj o českej muničnej iniciatíve a o možnostiach ďalšej pomoci Ukrajine.

Vystrčil si tiež spolu so Zelenským, Stefančukom a ďalšími hosťami summitu Krymskej platformy pripomenul 80 rokov od násilnej deportácie Krymských Tatárov. Šéf českého Senátu naposledy navštívil Kyjev v novembri 2023.

Krymská platforma vznikla v roku 2021 z iniciatívy Zelenského, združuje 70 krajín a medzinárodných organizácií. Jej cieľom je koordinovať všetky národné aj medzinárodné snahy o deokupáciu Krymského polostrova. Lídri sa na tejto platforme stretávajú na úrovni najvyšších ústavných činiteľov, predsedov parlamentov a tiež na expertnej úrovni. Druhý ročník parlamentného summitu sa uskutočnil vlani v Prahe. (TASR)

Plán, ktorý chce Ukrajina predostrieť USA, by mohol prinútiť Rusko, aby skončilo vojnu diplomatickou cestou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce predstaviť v priebehu septembra šéfovi Bieleho domu Joeovi Bidenov pláni, ktorý posilní Ukrajinu a mohol by znamenať pre Rusko jasný signál, že treba konflikt zastaviť.

Zelenskyj v príhovore na každoročnom podujatí Krymská platforma uviedol, že je dôležité, aby Ukrajina svoj plán predstavila spojencom ešte pred druhým medzinárodným mierovým summitom. Ten by chcel ukrajinský líder usporiadať ešte koncom tohto roka.

"Plán víťazstva závisí predovšetkým od podpory Spojených štátov a ďalších partnerov," uviedol Zelenskyj s tým, že ak ho partneri podporia, bude pre Ukrajinu ľahšie prinútiť Rusko, aby ukončilo vojnu.

"Na čo je tento plán? Je to dôležité posilnenie Ukrajiny a podľa môjho názoru bude mať psychologický i politický vplyv na rozhodnutie Ruska ukončiť túto vojnu," dodal.

Zelenskyj tento plán prvýkrát spomenul v auguste, pričom uviedol, že o ňom chce hovoriť s Bidenom a jeho dvoma potencionálnymi nástupcami, ktorí by ho mohli nahradiť v Bielom dome po novembrových prezidentských voľbách. Očakáva sa, že Zelenskyj vycestuje koncom septembra do USA na Valné zhromaždenie OSN.

Rusko by malo zvážiť obmedzenie vývozu uránu, titánu a niklu v rámci odvety za sankcie Západu, vyhlásil ruský prezident Putin.

Putin vo vystúpení v televízii povedal vláde, že takéto obmedzenia by sa mohli zaviesť aj pre iné komodity. Pripomenul, že Rusko je hlavným producentom zemného plynu, diamantov a zlata.

Poznamenal však, že odvetné opatrenia nie je potrebné prijať už "zajtra" a nesmú spôsobiť škody samotnému Rusku.

"Prosím, pozrite sa na niektoré druhy tovarov, ktoré dodávame na svetový trh. Možno by sme sa mali zamyslieť nad určitými obmedzeniami v prípade uránu, titánu a niklu," povedal Putin premiérovi Michailovi Mišustinovi.

"Len nesmieme urobiť nič, čím by sme si ublížili," dodal.

Rusko je podľa údajov Svetovej jadrovej asociácie štvrtým najväčším producentom uránu na svete. Americký prezident Joe Biden podpísal zákon o zákaze dovozu obohateného uránu z Ruska, čo predstavuje obchod v hodnote približne 1 miliardy USD (905,55 milióna eur) ročne.

V roku 2023 boli USA a Čína na čele zoznamu dovozcov ruského uránu. Nasledovali Južná Kórea, Francúzsko, Kazachstan a Nemecko.

Rusko je tiež tretím najväčším svetovým výrobcom elementárnej formy titánu pre letecký, námorný a automobilový priemysel, ale má nízke zásoby titánových minerálov.

Ruský ťažobný gigant Nornickel je najväčším svetovým producentom rafinovaného niklu.

USA minulý mesiac uvalili sankcie na viaceré dcéry spoločnosti Nornickel, ako aj na projekty mede a zlata, ktoré Nornickel kontroluje. (TASR)

Blinken a Lammy prisľúbili podporu pre Ukrajinu až do jej víťazstva, oznámili spolu ministri zahraničných vecí USA a Británie.

Táto cesta vysiela "silnú správu o tom, že sme oddaní úspechu Ukrajiny, oddaní ukrajinskému víťazstvu, oddaní tomu, aby Ukrajina stála na vlastných nohách", uviedol Blinken na trojstranných rokovaniach so šéfom ukrajinskej diplomacie.

Lammy rovnako prisľúbil Kyjevu britskú pomoc, až kým sa neskončí "ruský imperializmus a agresia".

Šéf britskej diplomacie tiež oznámil novú finančnú pomoc pre Ukrajinu v celkovej výške 600 miliónov libier (asi 709 miliónov eur). Poskytne ich Ukrajine britská vláda a veľká časť z nich bude pochádzať aj z pôžičiek od Svetovej banky. "Spolu so Spojeným štátmi sme zaviazaní poskytnúť Ukrajine, čo potrebuje, aby odolala nezákonnej ruskej invázii," cituje Lammyho stanica Sky News.

Britský minister sa v stredu v Kyjeve stretol aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorý ho požiadal a pomoc a podporu v súvislosti so snahou Ukrajiny získať povolenie na používanie zbraní dlhého dosahu dodávaných Západom na útoky hlboko na území Ruska. (TASR)

Ukrajina pre zamínované územia prichádza o 11,2 miliardy dolárov ročne, tvrdí štúdia Inštitútu Tonyho Blaira.

To predstavuje 5,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny z roku 2021. Tento problém výrazne ovplyvňuje aj ukrajinský poľnohospodársky sektor, v ktorom ročné straty dosahujú 4,3 miliardy dolárov.

Konštatuje to štúdia Inštitútu Tonyho Blaira.

Najväčšie straty spôsobuje pokles vývozu poľnohospodárskych produktov a zníženie príjmov z miestnych daní. Inštitút Tonyho Blaira odhaduje, že Černihivská, Sumská, Mykolajivská a Charkovská oblasť v dôsledku zamínovaných území strácajú viac ako 20 percent svojho regionálneho HDP. Miestne úrady celkovo prichádzajú o viac ako 1,1 miliardy dolárov z miestnych daní. Svetová banka odhaduje, že na odmínovanie celého svojho územia Ukrajina potrebuje 34,6 miliardy dolárov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kauza zastavenia dodávok ropy od ruského Lukoilu z Ukrajiny na Slovensko je zrejme zažehnaná, uviedol minister Blanár.

Majiteľom ropy sa na bielorusko-ukrajinskej hranici stane MOL a ruská ropa potečie ďalej k nám.

„Preprava ropy cez ropovod Družba je zabezpečená. Je to dobrá správa pre slovenských motoristov a celý hospodársky sektor. Chcem poďakovať maďarskej strane za spoluprácu,“ dodal Blanár.

Slovenský minister je rád, že Ukrajina akceptuje toto technické riešenie, ktorým Slovensko a Maďarsko zabezpečilo dodávky ropy cez ropovod Družba pre oba štáty v nezvýšenej cene a potrebnej kvalite. (SITA)

Rusko zostrelilo nad Murmanskou oblasťou tri ukrajinské drony, uviedol tamojší gubernátor Čibis.

"Všetky tri drony v Murmanskej oblasti boli zostrelené," uviedol tamojší gubernátor Andrej Čibis, ktorý predtým informoval, že na oblasť útočia "nepriateľské drony".

Ruský letecký úrad v reakcii na útok pozastavil v Murmanskej oblasti prevádzku dvoch letísk, aby "zaistil bezpečnosť civilných lietadiel". Jedno zo zatvorených letísk - Murmanské letisko - sa pritom nachádza približne 1850 kilometrov od Ukrajiny.

Ukrajina si od plnej invázie ruských síl vo februári 2022 vybudovala moderný dronový priemysel a pravidelne podniká útoky na ruské ciele samovybuchujúcimi strojmi.

Riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov v sobotu uviedol, že ukrajinské drony môžu zasahovať ciele vzdialené až 1800 kilometrov. (TASR)

Irán nedodal Rusku balistické rakety, sankcie nič nevyriešia, uviedol iránsky minister zahraničia Arakčí.

"Spojené štáty a E3 (Británia, Nemecko a Francúzsko) opäť konajú na základe chybných informácií a chybnej logiky. Irán nedodal Rusku balistickú rakety. Bodka. Sankcie nie sú riešením, ale súčasťou problému," napísal Arakčí v príspevku na sociálnej sieti X.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok uviedol, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré pravdepodobne v priebehu niekoľkých týždňov použije proti Ukrajine. Šéf americkej diplomacie pritom varoval, že spolupráca medzi Moskvou a Teheránom ohrozuje širšiu európsku bezpečnosť.

Washington, Londýn, Berlín a Paríž v priebehu utorka oznámili v tejto súvislosti aj nové sankcie voči Iránu. Sankčné opatrenia európskych krajín sa týkajú iránskej spoločnosti Iran Air, ako aj jednotlivcov obvinených z dodávania zbraní do Ruska.

Kremeľ v stredu poprel, že by Irán dodal Rusku balistické rakety. (TASR)

Lotyšsko Kyjevu dodá obrnené transportéry, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Dodal, že súčasťou pomoci budú obrnené transportéry, ale Lotyšsko plánuje tiež poskytnúť solárne panely ukrajinským nemocniciam a rozšíriť spoluprácu medzi zbrojárskymi firmami.

„Lotyšsko dôsledne podporuje sankcie voči agresorovi a je naším spoľahlivým spojencom pri integrácii do Európskej únie a NATO," uviedol Šmyhal. (SITA, Ukrajinská pravda)

Britská armáda pre výcvik ukrajinských vojakov nestíha cvičiť vlastných vojakov, zistil britský Národný audítorsky úrad.

Vyšetrovanie britskej vojenskej podpory Ukrajine zistilo, že štvrtina výcvikových zariadení britskej armády sa využíva na operáciu Interflex, čo je základný pechotný výcvikový program pre ukrajinských brancov. To spôsobilo, že termínové rezervácie výcvikových kapacít pre jednotky britskej armády sa zamietali v roku 2023 osemkrát častejšie ako v roku 2019.

"Ministerstvo obrany uznalo, že Interflex obmedzuje schopnosť britskej armády cvičiť vlastných vojakov," píše úrad v správe.

Ďalší výcvikový program pre ukrajinských vojakov námornej pechoty, operáciu Interforge, museli tento rok presunúť do Holandska. Hrozilo, že "využívanie výcvikových zariadení v Británii naruší vlastné výcvikové potreby námornej pechoty britských ozbrojených síl," píše úrad.

"Všetky britské jednotky majú prístup k príslušnému výcviku potrebnému na to, aby boli pripravené chrániť Britániu a plniť naše záväzky voči NATO. Vítame však správu úradu, podľa ktorej sú ukrajinské jednotky vďaka výcviku zo strany Británie lepšie pripravené na obranu svojej krajiny pred nelegálnou inváziou Ruska," povedal hovorca ministerstva obrany.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vyše 45 000 Ukrajincov podstúpilo výcvik v Británii.

Minister obrany John Healy minulý týždeň informoval, že operácia Interflex bude prebiehať aj v roku 2025.

"Keďže ministerstvo obrany mieni Ukrajinu podporovať aj v budúcnosti, musí aj naďalej vyvažovať strategické záujmy Británie a zachovanie vlastných vojenských kapacít," vyhlásil šéf NAO Gareth Davies. (TASR)

Ruské útoky na mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti neprežili traja civilisti, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Okolo poludnia miestneho času Rusi najprv zasiahli mesto delostrelectvom, pričom zabili dve ženy vo veku 73 a 81 rokov.

Poškodené sú štyri domy, obchod a elektrické vedenie. Približne o dve hodiny neskôr sa mesto opäť stalo terčom ruského útoku, pri ktorom zomrel ďalší civilista a päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol Filaškin. (SITA, Kyiv Independent)

Rusi útočili na civilnú energetickú infraštruktúru v štyroch oblastiach.

Uviedla to tlačová služba ukrajinského ministerstva energetiky, ktorá dodala, že ruské útoky smerovali na civilnú energetickú infraštruktúru aj v Doneckej, Poltavskej a Sumskej oblasti.

V Poltavskej oblasti počas vzdušného poplachu vypli diaľkové elektrické vedenie, ale neskôr prevádzku obnovili. Z technických príčin dočasne vypli aj zariadenie elektrickej rozvodne v Záporožskej oblasti, čo tiež spôsobilo výpadok dodávok elektriny pre domácnosti. (SITA)

Británia ohlásila nové sankcie na ruskú tieňovú flotilu ropných tankerov. Londýn sa zameral na desať konkrétnych lodí.

Odborníci tvrdia, že táto tieňová flotila s neprehľadným vlastníctvom či bez riadneho poistenia umožnila Kremľu pokračovať vo vývoze ropy a ropných produktov napriek postihom, ktoré na neho v tomto smere uvalil Západ pre inváziu na Ukrajinu.

Londýn nové sankcie ohlásil v čase, keď britský minister zahraničných vecí David Lammy pricestoval do Kyjeva spoločne so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom.

Podľa britského ministerstva zahraničných vecí je to už tretíkrát, čo sa Spojené kráľovstvo pokúša obmedziť "kritické zdroje príjmov poháňajúce vojnovú mašinériu" ruského prezidenta Vladimira Putina tak, že sa zameralo na konkrétne lode, ktorých tak teraz sankcionovalo už 25.

Najnovšie sankcionovaných desať tankerov označil rezort diplomacie za "páchateľov trestnej činnosti veľkého rozsahu". Teraz im bude zakázaný vstup do britských prístavov a nepovolený prístup do tamojšieho registra plavidiel.

"Dnešné sankcie znova oslabujú schopnosť Ruska obchodovať s ropou prostredníctvom svojej tieňovej flotily," uviedol minister Lammy. "Spoločne s našimi partnermi budeme Rusku naďalej vysielať neúprosný odkaz, že medzinárodné spoločenstvo stojí na strane Ukrajiny a nebudeme tolerovať túto nezákonnú flotilu," dodal. (TASR)

Ak USA povolia Ukrajine útočiť na Rusko raketami dlhého doletu, Moskva zareaguje, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Kremeľský hovorca možnú reakciu Moskvy bližšie nešpecifikoval. Dodal, že samotná ruská ofenzíva na Ukrajine je odpoveďou na západnú podporu Kyjeva. Podľa Peskova to vyzerá tak, že Washington sa už pre takýto krok rozhodol.

Na otázku, či USA povolia ukrajinskej armáde útočiť raketami ATACM na ciele hlboko v Rusku, prezident USA Joe Biden v utorok odpovedal, že jeho administratíva "na tom v súčasnosti pracuje". (TASR)

Je potrebné usporiadať mierovú konferenciu s účasťou Ruska, tvrdí nemecký kancelár Scholz.

"Teraz je ten správny okamih, teraz je ten čas, keď musíme zistiť, aké možnosti máme k dispozícii... Potrebujeme ďalšiu mierovú konferenciu. A Rusko musí mať miesto pri stole. To je úloha, ktorú musíme teraz riešiť, aby sme zistili, čo je možné," povedal Scholz v príhovore k poslancom nemeckého Bundestagu.

Spolkový kancelár si uvedomuje, že niektorí nemeckí voliči sú proti poskytovaniu vojenskej podpory Ukrajine a podporili strany, ktoré sú proti takejto pomoci. Zdôraznil však, že je správne "podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné".

Zároveň "urobíme všetko pre to, aby sa vždy preskúmali možnosti mieru - spravodlivého mieru, ktorý nie je diktátom, nie kapituláciou, ktorý rešpektuje integritu a suverenitu Ukrajiny ako napadnutej krajiny", dodal Scholz.

Nemecký kancelár navrhol usporiadanie ďalšej mierovej konferencie o Ukrajine s účasťou Moskvy v nedávnom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF. Toto vyjadrenie kritizovali opoziční kresťanskí demokrati (CDU), podľa ktorých Scholz vyvíja na Kyjev nátlak, aby rokoval. (TASR)

Rusku sa údajne podarilo získať späť časť vlastných území v Kurskej oblasti. Ukrajina sa k situácii nevyjadrila.

 Reuters čerpala informácie od promoskovských vojenských blogerov a vysokopostaveného ruského veliteľa.

Ukrajinské ozbrojené sily vtrhli do Kurskej oblasti na západe Ruska 6. augusta.

Generálmajor Apti Alaudinov, ktorý velí čečenským špeciálnym zložkám Achmat nasadeným v Kurskej oblasti, vyhlásil, že ruská armáda získala opäť kontrolu nad približne desiatimi osadami v oblasti, píše ruská agentúra TASS.

"Situácia je pre nás dobrá," povedal Alaudinov, ktorý zároveň pôsobí ako námestník odboru na ruskom ministerstve obrany. Dodal, že ruská armáda prešla do ofenzívy.

Agentúre Reuters sa správy z bojiska nepodarilo overiť, ruské ministerstvo obrany poskytlo len málo informácií a Ukrajina sa k situácii nevyjadrila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň povedal, že jeho armáda kontroluje 100 obcí v Kurskej oblasti na ploche vyše 1300 štvorcových kilometrov.

Traja proruskí vojenskí blogeri - Jurij Podoľaka, Rybar a Dvaja majori - taktiež informovali, že ruská armáda začala v Kursku významnú protiofenzívu. Podľa blogera Podoľaku ruská armáda získala niekoľko dedín na západe územia, ktoré predtým Ukrajina odrezala, a zatlačila ukrajinské jednotky na východ od rieky Malaja Lokňa. (TASR)

Rusko a Čína rozvíjajú vojensko-technickú spoluprácu, konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Námestník ministra zahraničných vecí USA Kurt Campbell v rozhovore pre Politico povedal, že Čína ponúka značnú podporu ruskému obrannému sektoru výmenou za prístup k utajovaným ruským vojenským technológiám.

Podľa Campbella poskytuje Čína Rusom tovar s dvojakým použitím. Na oplátku Rusko dodáva Číne ponorky, lietadlá a raketové technológie, čo sú technológie, ktoré sa Moskva predtým zdráhala zdieľať a ktoré sa považujú za vysoko chránené.

Čínski predstavitelia naďalej popierajú akúkoľvek účasť na podpore ruských vojenských operácií a tvrdia, že Čína zostáva vo vzťahu k ruskej vojne na Ukrajine neutrálna, napriek opakovaným tvrdeniam Západu o čínskej materiálnej podpore ruského obranného priemyslu a jeho geopriestorových spravodajských kapacít. (SITA)

Všeobecný súd EÚ potvrdil sankcie prijaté voči ruskej finančnej spoločnosti National Settlement Depository.

Súd pripomenul, že National Settlement Depository je ruská obchodná spoločnosť, ktorá poskytuje služby archivácie a úschovy cenných papierov ako centrálny depozitár.

Poskytuje tiež finančné služby, najmä ako nebanková úverová inštitúcia s licenciou, z ktorej jej vyplýva právo poskytovať služby bankového vyrovnania.

V júni 2022 bola NSD zaradená na zoznam právnych subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté Radou EÚ v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine, a jej finančné prostriedky a hospodárske zdroje boli zmrazené.

Zaradenie NSD na sankčný zoznam bolo zdôvodnené skutočnosťou, že zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní ruského finančného systému, a poskytuje materiálnu alebo finančnú podporu ruskej vláde.

NSD navrhla, aby Všeobecný súd EÚ zrušil právne kroky, ktorými bolo jej obchodné meno zapísané a ponechané na sankčnom zozname EÚ. Všeobecný súd však rozsudkom vyhláseným v stredu zamietol žalobu ruskej finančnej spoločnosti.

Prvostupňový súd EÚ skonštatoval, že NSD nepreukázala, že Rada EÚ sa dopustila pochybenia, keď ruský podnik označila za "systémovo dôležitú finančnou inštitúciu", ktorá zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní ruského finančného systému.

Všeobecný súd spresnil, že NSD poskytuje finančné služby značnej hodnoty tak ruskej vláde, ako aj ruskej centrálnej banke a že jej všeobecnejší príspevok k riadnemu fungovaniu ruského finančného systému má tiež osobitný význam. Ide teda o podnik, ktorý poskytuje ruskej vláde materiálnu alebo finančnú podporu takého

kvantitatívneho a kvalitatívneho významu, ktorý jej umožňuje mobilizovať finančné zdroje s cieľom pokračovať vo svojich činnostiach na destabilizáciu Ukrajiny.

Pokiaľ ide o tvrdenie NSD založené na tom, že sankcie, ktoré boli voči nej uplatnené, viedli k zmrazeniu finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov jej klientov, na ktorých sa tieto opatrenia nevzťahujú, a teda k porušeniu ich práva vlastniť majetok, Všeobecný súd EÚ pripomenul, že táto spoločnosť sa nemôže v rámci svojej žaloby dovolávať práva vlastniť majetok, ktorého nie je nositeľkou.

Pri skúmaní žiadosti o uvoľnenie aktív klientov NSD, založenej na výnimke stanovenej Radou EÚ na tento účel, sa však vnútroštátne orgány členských krajín eurobloku, ktorým prislúcha výkon reštriktívnych opatrení, musia ubezpečiť, že zásah do práva vlastniť majetok dotknutých klientov spĺňa podmienky stanovené v článku 52 Charty základných práv EÚ. (TASR)

Americký minister zahraničných vecí Blinken a šéf britskej diplomacie Lammy pricestovali do Kyjeva.

Blinken a Lammy prišli do Kyjeva vlakom z Poľska. V ukrajinskom hlavnom meste majú nabitý program - stretnú sa s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským i vládnymi predstaviteľmi.

"Myslím si, že je to kritický moment pre Ukrajinu uprostred intenzívnej jesennej sezóny bojov s Ruskom, ktoré naďalej stupňuje svoju agresiu," povedal Blinken v utorok v Londýne.

Ukrajina v uplynulých týždňoch viackrát žiadala svojich spojencov, aby jej umožnili útočiť na ciele v Rusku západnými zbraňami dlhého doletu. (TASR)

V Murmansku spustili protiletecký poplach. Ruské mesto sa nachádza takmer dvetisíc kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Ruské médiá píšu, že tamojšie letisko uzavreli a ako dôvod uviedli hrozbu dronového útoku. 

V Belgorodskej oblasti sa vykoľajil nákladný vlak, údajne išlo o sabotáž. Nikto nebol zranený.

K vykoľajeniu vlaku došlo v utorok o 22.17 h SELČ medzi dedinami Volokonovka a Novij Oskol, podľa železníc si však nevyžiadalo žiadne obete ani zranenia. Vykoľajilo sa okrem rušňa dovedna 11 prázdnych vagónov.

Železničnú dopravu na dotknutom úseku trate prerušili. Trať teraz opravujú technici a príslušné orgány začali vyšetrovanie incidentu, dodali železnice.

Po tom, čo Rusko vyslalo vo februári 2022 svojich vojakov na Ukrajinu, boli ruské železnice, ktoré sú kľúčovým faktorom pre vojenskú logistiku Moskvy, vystavené viacerým pokusom o sabotáž. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zostrelila 20 z 25 ruských dronov útočiacich na ukrajinské územie.

Podľa agentúry Reuters o tom informovali vzdušné sily.

Podľa informácií ukrajinského letectva mierilo na ukrajinské územie okrem dronov tiež deväť riadených striel. Podrobnosti o zasiahnutých oblastiach či prípadných škodách zatiaľ nezverejnili.

Útoky bezprostredne predchádzali spoločnej návšteve amerického a britského ministra zahraničia, ktorých krajiny sú najdôležitejšími dodávateľmi vojenskej pomoci Ukrajine.

Podľa denníka Ukrajinská pravda sa budú baviť o ďalšej možnej podpore Kyjeva vrátane dlhodobého zabezpečenia "vojenského, hospodárskeho a demokratického" chodu krajiny.

Rusko plánuje v najbližších piatich rokoch vynaložiť 60 miliárd rubľov na zdokonalenie systému cenzúry internetu.

Uvádza to agentúra Reuters, ktorá videla text vládneho návrhu nazvaný Kybernetická infraštruktúra.

Vylepšený má byť systém nazvaný TSPU (technické prostriedky proti hrozbám), ktorý vyvíja a kontroluje ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor.

Vylepšený systém by mal byť efektívnym nástrojom zabraňujúcim užívateľom používať VPN (virtuálnu privátnu sieť). Prostredníctvom VPN možno obchádzať reštrikcie, dostávať sa na weby, ktoré sú v danej krajine blokované, a používať inak nedostupné aplikácie a služby.

Platforma pre sledovanie online cenzúry Censored Planet opisuje TSPU ako sofistikovaný súbor hardvérových a softvérových nástrojov fungujúcich na princípe decentralizovaného nasadenia a centralizovanej kontroly.

Zákon z roku 2019 ukladá ruským poskytovateľom internetových služieb povinnosť zapojiť ho do svojich komunikačných sietí. Censored Planet uvádza, že ku koncu roka 2022 bol v Rusku inštalovaný vo viac ako 6000 prípadoch.

Riaditeľ Roskomdohľadu Andrej Lipov, ktorý je na sankčnom zozname Európskej únie, vlani ruskej agentúre Interfax povedal, že všetky ruské komunikačné siete sú zariadeniami TSPU vybavené, nespomenul však ich počet.

Podľa uvedeného dokumentu zvýši modernizovaný systém TSPU účinnosť blokovania VPN na 96 percent. Ruský režim sa dlhodobo snaží používanie VPN služieb obmedzovať, pretože občanom umožňujú prístup k necenzurovaným informáciám. Tento rok v marci začal v Rusku platiť zákon, ktorý zakazuje propagáciu a ponuku služieb VPN. (ČTK)

Ukrajina sa chce v najbližších rokoch stať veľkým dovozcom zemného plynu ďalej do západnej Európy.

Nepôjde však o plyn ruský. Ako uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika šéf ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov, pôjde o ukrajinský plyn, ktorý si naši východní susedia vyťažia na vlastnom území.

Slovensko by tak naďalej mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri tranzite plynu do Európskej únii.

„Ukrajina je v oblasti plynu nezávislá a plánujeme postupne zvyšovať jeho ťažbu, aby sme sa stali čistým vývozcom plynu do Európy. To je môj sen. Na Ukrajine máme veľké zdroje a zásoby zemného plynu. A to by bol môj odkaz aj pre vašu krajinu,“ povedal Černyšov.

Ukrajina od roku 2014 podľa jeho slov prestala dovážať ruský plyn. V rokoch 2014 až 2022 Ukrajina dovážala iba európsky plyn.

„História tohto plynu môže byť samozrejme iná, ale bol to európsky plyn a to, čo sa stalo v zime 2024 a čo máme v úmysle urobiť aj v roku 2025, je, že nedovážame nič,“ dodal Černyšov.

V 70. rokoch minulého storočia Ukrajina ťažila 75 miliárd kubických metrov plynu ročne. „V 60. a 70. rokoch sme tento plyn skutočne posielali do Moskvy a Minska. Samozrejme, strategicky Rusi určitým spôsobom pripravili Ukrajincov o možnosť rozvíjať obchod s plynom a ťažbu plynu vlastne mali “na háku“,“ zdôraznil Černyšov.

Ukrajinci podľa neho chápu, že lacný plyn má svoju cenu. „Ukrajina to pochopila pred desiatimi rokmi a viac to chápeme teraz. Niekedy je táto nízka cena plynu spojená s vašou nezávislosťou a suverenitou. Takže spôsob, akým dosahujeme energetickú nezávislosť v oblasti plynu je pre nás veľmi dôležitý. Postupne zvyšovať ťažbu plynu,“ podotkol Černyšov. (SITA)

Irán prisľúbil odvetu za nové sankcie Británie, Nemecka a Francúzska uvalené za dodávku balistických rakiet Rusku.

"Toto konanie troch európskych krajín je pokračovaním nepriateľskej politiky Západu a hospodárskeho terorizmu voči iránskemu ľudu, ktoré bude čeliť primeraným a proporcionálnym opatreniam Iránskej islamskej republiky," povedal hovorca iránskej diplomacie Násir Kanaání. (TASR)

Medzinárodný menový fond uzavrel predbežnú dohodu s Ukrajinou. Môže získať pomoc 1,1 miliardy dolárov.

Dohoda je výsledkom rokovaní s Kyjevom a musí byť schválená výkonnou radou fondu, k čomu by malo dôjsť podľa vyhlásenia MMF v "najbližších dňoch".

MMF je pre Ukrajinu kľúčovým medzinárodným veriteľom a jeho štvorročný program v hodnote 15,6 miliardy dolárov tvorí významnú časť väčšieho balíka globálnej ekonomickej podpory krajiny.

"Ruská vojna na Ukrajine má aj naďalej ničivý dosah na krajinu a jej obyvateľov," uviedol vo vyhlásení šéf monitorovacej misie MMF na Ukrajine Gavin Gray.

"Šikovná tvorba politiky, adaptabilita domácností a firiem či rozsiahle externé financovanie pomohli s podporou makroekonomickej a finančnej stability," dodal.

Medzinárodný menový fond však zdôraznil, že riziká pre Ukrajinu "zostávajú aj naďalej mimoriadne vysoké" a očakáva sa spomalenie hospodárskeho rastu.

Dochádza k tomu okrem iného v dôsledku pôsobenia vojny na trh práce a útokov Moskvy na energetickú infraštruktúru. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 628 930 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 140 vojakov, dva tanky, 13 bojových obrnených vozidiel, 56 delostreleckých systémov a 58 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 642 tankov, 16 938 bojových obrnených vozidiel, 24 388 vozidiel a autocisterien, 17 936 delostreleckých systémov, 1 182 odpaľovacích raketových systémov, 943 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 14 990 dronov, 2 591 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 059 kusov špeciálnej techniky.

USA pracujú na zrušení obmedzení v súvislosti s raketami dlhého doletu, ktoré by Ukrajina mohla použiť v ruskom tyle.

"Pracujeme na tom," odpovedal americký prezident Joe Biden, ktorého k tomu vyzvali už aj republikáni.

Ukrajina tvrdí, že získanie takéhoto povolenia je jediným spôsobom, ako účinne zasahovať ruské vojenské letiská, z ktorých môžu štartovať lietadlá vypúšťajúce riadené strely či kĺzavé bomby na Ukrajinu.

Kľúčoví členovia americkej Republikánskej strany dnes v liste vyzvali Bidena, aby umožnil Ukrajine nasadiť ďalekonosné strely proti vojenským cieľom v Rusku. List podpísal okrem iného predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Michael McCaul.

USA doteraz Ukrajine povoľovali zasahovať iba tie ciele v Rusku, ktoré súviseli s odvrátením ruskej ofenzívy v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Robili tak podľa analytikov v obave z eskalácie konfliktu medzi dvoma jadrovými veľmocami.

Kyjev teraz disponuje americkými strelami ATACMS s dosahom zhruba 300 kilometrov. Americký minister obrany Lloyd Austin nedávno pripustil, že ruské lietadlá sa už skôr z letísk v dosahu týchto striel stiahli na vzdialenejšie základne. (ČTK)

Rusko dokončuje vnútropolitické procedúry potrebné na podpísanie novej bilaterálnej dohody s Iránom, oznámil Šojgu.

"Dúfame v skoré uzatvorenie novej základnej medzinárodnej dohody. Dokončujeme vnútropolitické procedúry nevyhnuté pre prípravu dokumentov, ktoré podpíšu prezidenti (Ruska a Iránu)," uviedol tajomník ruskej Rady bezpečnosti.

Rusko si od začiatku invázie na Ukrajinu buduje bližšie vzťahy s Iránom a inými krajinami, ktoré sú nepriateľské voči Spojeným štátom, ako napríklad so Severnou Kóreou.

USA obviňujú Teherán i Pchjongjang z podpory ruských vojnových snáh, čo Moskva popiera. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyhlásil, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré pravdepodobne v priebehu nasledujúcich týždňov použije na Ukrajine. Iránske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenia v reakcii označilo za škaredú propagandu, ktorá ma zakryť západnú podporu pre Izrael.

Rusko už nejaký čas hovorí, že plánuje podpísať bilaterálnu dohodu s Iránom. Vyhlásenia Šojgua sú však doposiaľ najsilnejším náznakom toho, že uzavretie takejto dohody je blízko.

Šojgu tiež rokoval v Petrohrade s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im. Ich schôdzka sa uskutočnila na okraj stretnutia predstaviteľov krajín skupiny BRICS. Šojgu šéfovi čínskej diplomacie poďakoval za účasť na stretnutí a uviedol, že očakáva plodnú spoluprácu a tradične blízke kontakty s Čínou. (TASR)