BRUSEL. Európska komisia analyzuje nedávnu reformu Trestného zákona na Slovensku a tento proces zatiaľ nie je ukončený.
Najvyšší výkonný orgán Únie nateraz neprijal žiadne rozhodnutie o aktivácii mechanizmu podmienenosti vyplácania eurofondov pre Slovensko a žiadne takéto rozhodnutie ani nečaká na politické schválenie, uviedla pre TASR Európska komisia.
TASR požiadala exekutívu EÚ o vyjadrenie v súvislosti s najnovšou správou agentúry Bloomberg, podľa ktorej Európska únia pracuje na návrhu, ktorého výsledkom by mohlo byť zastavenie vyplácania eurofondov pre Slovensko.
Minister investícií Richard Raši nemá informácie o problémoch s čerpaním európskych fondov.
"Verím, že ak by boli nejaké problémy, tak ich Slovenská republika vyrieši tak, aby sme európske fondy ani plán obnovy nemali pozastavené. K dnešku z hľadiska európskych fondov neevidujeme žiadny problém," reagoval na informácie.
Bloomberg ako dôvod uviedol zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Odvolal sa pri tom na nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou.
Eurokomisia v reakcii pre TASR zdôraznila, že situáciu ohľadne podmienenosti čerpania eurofondov posudzuje osobitne v jednotlivých členských štátoch.
"Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť," uviedla Komisia. Dodala pritom, že nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa nariadenia o zablokovaní eurofondov, ak na to budú splnené podmienky.
"Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka 'Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva'. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený," povedala pre TASR hovorkyňa EK Veronica Favalliová. V súvislosti s prebiehajúcim vyhodnocovaním možných vplyvov novely Trestného zákona dodala, že EK ho "dokončí včas".
Počiatočná fáza
Podľa nedeľňajšieho článku agentúry Bloomberg je proces zablokovania eurofondov pre Slovensko v počiatočnej fáze a jeho pokračovanie si vyžaduje schválenie predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.
Jedným z údajných návrhov voči Slovensku je podľa zdrojov Bloombergu použitie mechanizmu podmienenosti vyplácania eurofondov, ktorý umožňuje Únii zastaviť platby, ak hrozí ich zneužitie.

V tom prípade by EÚ zastavila Slovensku istú čiastku z kohéznych fondov, ktoré v rozpočte eurobloku predstavujú pre Slovensko 12,8 miliardy eur.
Ďalším návrhom je zablokovanie financovania z Plánu obnovy, v rámci ktorého má Slovensko dostať 2,7 miliardy eur, tvrdí zdroj Bloombergu s tým, že fungovanie špeciálnej prokuratúry bolo jednou z podmienok čerpania týchto peňazí.
Aj zdroje ČTK potvrdili, že v prípade Slovenska sa eurokomisia chystá začať takzvané konanie o porušení únijného práva. Konkrétne vraj komisii prekáža najmä rozpustenie ÚŠP.
Z európskych fondov je financovaných približne 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku. Akékoľvek potenciálne problémy s financovaním by predstavovali vážnu ranu pre krajinu, ktorá už teraz čelí problémom s nadmerným deficitom verejných financií.
Nariadenie o podmienenosti čerpania eurofondov vstúpilo do platnosti v roku 2021 s cieľom zabrániť zneužívaniu rozpočtu EÚ. Únia môže krajinám zmraziť finančné prostriedky, ak porušovanie zásad právneho štátu ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť finančné záujmy EÚ.
Opozícia: Vláda obetovala Slovensko
Opozícia už uviedla, že za prípadné prepadnutie zdrojov od EÚ by niesla zodpovednosť Ficova vláda.
"Ak nám budú zmrazené európske fondy, bude to najväčší ekonomický kolaps krajiny od vzniku Slovenska," informovala Veronika Remišová (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ)
"Vláda obetovala Slovensko, aby jej blízki ľudia unikli spravodlivosti. Hanebná novela trestných kódexov, ako aj zrušenie špeciálnej prokuratúry, je rana pre boj proti korupcii a Európska komisia nemohla a nemôže byť ľahostajná," uviedla exministerka spravodlivosti za Mária Kolíková (SaS).