TEL AVIV, BRATISLAVA. Pre demonštrantov je dosiahnutie dohody medzi izraelskou vládou a palestínskymi militantmi ohľadom prepustenia zajatcov dôležitejšie ako čokoľvek iné.
Sobotňajšie objavenie tiel šiestich rukojemníkov v spletitých tuneloch 20 metrov pod Rafahom viedlo k masovým protestom naprieč celým Izraelom. Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že medzi obeťami boli Carmel Gat, Eden Yerushalmi, Hersh Goldberg-Polin, Alexander Lobanov, Almog Sarusi a Ori Danino. Teroristi ich vraj popravili krátko pred príchodom IDF.
Davy v nedeľu z nezvládnutej situácie obviňovali predovšetkým izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, keďže za desať mesiacov nedokázal zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov zajatých Hamasom počas útokov zo 7. októbra, pri ktorých zahynulo 1139 osôb.
„Ľudia sú na uliciach, pretože cítia potrebu urobiť čokoľvek, čo je v ich silách, aby sa uskutočnila dohoda. Chcú, aby sa ich blízki vrátili domov, ale chcú tiež to, aby sa vojna skončila. Niektorých však zároveň trápi aj utrpenie, ktoré zažívajú Palestínčania,“ povedala pre denník SME izraelská aktivistka Michal Rosenová.
Príbuzní zajatcov v rámci úsilia o dosiahnutie dohody už týždne štrajk presadzujú. Uprostred narastajúceho hnevu zvolal v nedeľu Arnon Bar-David, šéf izraelskej federácie odborových zväzov Histadrut, na pondelok generálny štrajk s cieľom prinútiť izraelský parlament Knesset, aby podpísal dohodu s Hamasom. Bar-David dodal, že telavivské letisko Ben Gurion, hlavný izraelský dopravný uzol, bude v priebehu dňa zatvorené. Týmto krokom rodiny oficiálne podporil.
V článku sa dočítate:
- aké sú priority izraelskej vlády,
- prečo sa Netanjahu a Gallant pohádali,
- čo je zaujímavé na súčasných protestoch.
Niečo úplne iné
Izraelské médiá odhadujú, že za záchranu rukojemníkov sa v nedeľu na proteste zišlo až 500-tisíc ľudí naprieč Izraelom. Hamas minulý rok uniesol do Pásma Gazy 251 ľudí. Izraelu sa doteraz podarilo zachrániť 117 z nich, zatiaľ čo 35 zahynulo.
Išlo prevažne o pokojné demonštrácie, aj keď niektorí protestujúci zablokovali diaľnicu, na ktorej stáli aj s fotografiami zosnulých, a iní vyliezli na smetné koše, z ktorých skandovali heslá ako: „Hanba, Hanba!“
Fórum rukojemníkov uviedlo, že šesť zajatcov, ktorých telá v sobotu našli IDF, bolo zavraždených niekedy v priebehu posledných dní. „Oneskorenie podpisu dohody viedlo k ich smrti a smrti mnohých ďalších rukojemníkov,“ uvádza v správe.
Podľa denníka Haaretz počiatočné pitvy ukázali, že všetci šiesti zomreli na výstrely do hlavy. Ich telá objavili približne kilometer od miesta, kde IDF v priebehu minulého týždňa objavili ďalšieho rukojemníka - Qaid Farhan Alkadi vyviazol živý.

Niektorých izraelských rukojemníkov mal údajne Hamas prepustiť počas prvej fázy výmeny za palestínskych väzňov. „[Netanjahu] si však namiesto prepustenia izraelských zajatcov vybral ovládnutie Filadelfského koridoru,“ uviedlo teroristické hnutie. Filadelfský koridor je štrnásť kilometrov dlhý pás územia na hranici medzi Egyptom a Pásmom Gazy.
Netanjahu pôvodne povedal, že je odhodlaný zabezpečiť dohodu, ktorá prepustí zostávajúcich zajatcov a ochráni bezpečnosť Izraela, ale neskôr podľa denníka The Guardian uviedol, že Izrael nebude mať pokoj, dokým nechytí všetkých zodpovedných za útok zo 7. októbra 2023.
„Izrael sa v októbri zaviazal predovšetkým oslobodiť rukojemníkov, ale jeho primárnym cieľom je zjavne niečo úplne iné a rukojemníci sú skôr cieľom sekundárnym alebo až terciárnym. A to časť izraelskej verejnosti pochopiteľne vníma veľmi negatívne – záchranná akcia trvá dlho, výsledky sú problematické a rukojemníci stále nie sú slobodní,“ povedal pre denník SME analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity.
Posledné zasadnutie vládneho kabinetu vo štvrtok sa údajne skončilo krikom medzi Netanjahuom a ministrom obrany Yoavom Gallantom pre zachovanie kontroly nad hranicou Pásma Gazy a Egypta, čo je veľký problém pre rozhovory o prímerí, uvádza The Guardian.
Rozdelená spoločnosť
Rosenová sa ako aktivistka venuje konfliktu medzi Izraelom a Palestínou už niekoľko rokov. Verí, že situácia sa dá vyriešiť aj diplomatickou cestou, nielen vojenskými činmi. „Nie je to bežný názor, ale stále existuje,“ uviedla Rosenová.
Na súčasných protestoch je podľa nej zaujímavé to, že sa do nich zapojil Histadrut. „Na podobný zvrat čakali mnohí, pretože sa k situácii konečne vyjadrujú aj štátne orgány.“
Bezalel Smotrich, minister financií z krajne pravicovej Národnej náboženskej strany, generálny štrajk rýchlo odsúdil. Podľa jeho slov totiž predstavuje záujmy Hamasu.
Rosenová tvrdí, že izraelská spoločnosť je v otázke dohody s Hamasom rozdelená. „Jedna strana hovorí, že by sme to nemali robiť za žiadnych okolností, pretože nemôžeme dopustiť, aby sa zopakoval 7. október. Druhá strana sa domnieva, že by sme teraz nemali uprednostňovať bezpečnosť Izraela pred životmi rukojemníkov,“ povedala.
Gallant na rozdiel od Smotricha vyzval ľudí, aby sa pripojili k demonštráciám. Izraelský súd v Tel Avive však v priebehu pondelka nariadil generálny štrajk ukončiť.
„Dohoda jednoducho mala byť podpísaná už dávno,“ uviedla Rosenová. Domnieva sa, že akékoľvek obavy, ktoré by mohli vyplynúť z podmienok Hamasu, sa budú dať časom vyriešiť. „Nič nie je dôležitejšie, ako záchrana rukojemníkov.“
Rozčuľujúce vyjadrenia
Od 7. októbra izraelská ofenzíva zrovnala so zemou veľkú časť palestínskej enklávy. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré podlieha správe Hamasu, tvrdí, že pritom zahynulo najmenej 40 738 osôb.
Kraus zhodnotil, že za katastrofálny stav v Pásme Gazy môžu obe strany konfliktu. „Samozrejme, že pôvodcom celého násilia je Hamas, ktorý 7. októbra uskutočnil teroristický útok na Izrael. Izraelská reakcia, v ktorej hynú tisíce civilných obetí, však nemôže byť obhajovaná iba na základe hrozného teroristického útoku palestínskych militantov. Je to niečo, čo by svet nemal prehliadať.“
Eskalácia, ktorá v poslednom období prichádza zo strany Izraela, zároveň podľa Krausa komplikuje snahu o záchranu rukojemníkov. „To, ako Izrael útočí na sýrskych, libanonských alebo iránskych zástupcov a likviduje predstaviteľov Hamasu na teritóriách tretích krajín, samozrejme, výrazne komplikuje možnosť nejakého mierového usporiadania či nejakého začatia vyjednávania o rukojemníkoch,“ dodal Kraus.
Rosenová verí, že riešenie, ktoré prinesie mier obom stranám, je možné dosiahnuť aj prostredníctvom diplomacie. „Uvedomujem si, že je to pomerne nezvyčajný a nepopulárny názor... V súčasnosti podobné vyjadrenia mnohých rozčuľujú,“ zhrnula Rosenová.