BERLÍN, BRATISLAVA. Björn Höcke, líder krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) v spolkovej krajine Durínsko, bol kedysi pre svoju stranu bremenom a snažila sa ho zbaviť.
Počas posledného víkendu však tento človek, ktorému ešte v máji súd uložil pokutu za používanie nacistického hesla, priviedol AfD k víťazstvu vo voľbách v spolkovej krajine Durínsko. V minulosti patrila do komunistickej Nemeckej demokratickej republiky.
Paralelne s Durínskom sa voľby konali aj v Sasku, kde AfD skončila druhá, tesne za Kresťanskodemokratickou úniou CDU.
"Úspech krajne pravicovej AfD ukazuje, že východné a západné Nemecko sa čoraz viac vzájomne vzďaľujú," hodnotí volebný výsledok v titulku svojho komentára pre denník Guardian novinár Philip Oltermann.
Ak by sa voľby do spolkového snemu konali teraz, AfD by tiež skončila druhá za opozičnou konzervatívnou CDU/CSU. Oltermann však poukazuje, že krajnú pravicu drží na prvých miestach najmä tá časť krajiny, ktorá pred zjednotením patrila do ruskej sféry vplyvu.
Durínsky líder AfD Höcke už vyhlásil, že je "pripravený prevziať zodpovednosť" a ostatným stranám v krajine dávať ponuky na vstup do vládnej koalície.
Vstupu strany do krajinskej vlády zatiaľ bráni "hrádza proti extrémizmu" - široký konsenzus ostatných strán, že s AfD do koalície nevstúpia.
V článku sa dočítate:
- Ako dopadli aktuálne krajinské voľby v Nemecku,
- prečo sa o AfD hovorí ako o extrémistickej strane,
- prečo práve teraz zaznamenala takýto úspech,
- ako sa to môže premietnuť do celonemeckej politiky.
Extrémistov potiahli mladí
V oboch štátoch, kde sa volilo, podržali Alternatívu pre Nemecko najmä mladí voliči. Ľudia zo skupiny 18 až 29 rokov odovzdali strane viac hlasov ako ktorejkoľvek inej, napísala v pondelok Deutsche Welle.
Voľby okrem úspechu AfD priniesli aj úspech ďalšieho populistického projektu - ľavicovej Aliancie Sahry Wagenknechtovej.
Marxistická politička sa odtrhla od nemeckých ľavičiarov, aby založila stranu, ktorá je z ekonomickej stránky ľavicová, a v ostatných aspektoch, najmä pri postoji k migrácii či k podpore Ukrajiny, má blízko k nacionalistom.
Tradičná sociálna demokracia, z ktorej vzišiel aj kancelár Olaf Scholz, vo voľbách prepadla a získala šesť, respektíve sedem percent hlasov. Kancelár označil volebný výsledok za "horký".
"Šance, že AfD bude v Durínsku vládnuť, sú minimálne. Druhé strany sa o ňu ani neobtrú a AfD to vie," zhodnotil situáciu vo videu Deutsche Welle britský akademik Dan Hough z univerzity v Sussexe.
"Hrádzou proti extrémizmu" sa však ostatné strany tlačia do koalícií, ktoré môžu mať problém fungovať.
Dozvuky zjednotenia
Fakt, že dnešné Durínsko aj Sasko boli pred rokom 1990 súčasťou NDR, priviedol viacerých expertov k hľadaniu súvislostí medzi pretrvávajúcou asymetriou vnútri Nemecka a podporou extrémizmu.
"Z dlhodobejšieho hľadiska je nespokojnosť s dosahom zjednotenia Nemecka. Veľa ľudí na východe nie je spokojných. Nechcú späť NDR, ale protestujú, lebo majú pocit, že ťahajú za kratší koniec," zhodnotil pre Deutsche Welle Hough.
Ľudia na východe krajiny sú podľa neho pre svoje nedávne dejiny viac naklonení Rusku, a nie sú spokojní s tým, ako sa vláda v Berlíne stavia k brániacej sa Ukrajine.
"Dlhé roky si ľudia v Nemecku mysleli, že keď východné štáty ekonomicky dobehnú zvyšok krajiny, zjednotia sa aj politické názory. Podľa takejto logiky by vzostup AfD musel byť protestným hlasom proti pretrvávajúcim rozdielom v príjmoch či v životnom štandarde," píše v denníku Guardian Philip Oltermann.
Upozorňuje však, že merateľné ekonomické parametre zďaleka neukazujú na priepastné rozdiely. Sklony voliť extrémistov Oltermann pripisuje "ossifikácii".
Tento termín, ktorého autorom je sociológ Steffen Mau, je slovnou hračkou - hovorovými slovami Ossi a Wessi nemčina odlišuje ľudí z východu a zo západu krajiny.
Ossifikácia je tak podľa Maua prejavom novej identity Nemcov z východu, ktorí sa štyridsať rokov vyvíjali v inom prostredí.
Otras v systéme
V Nemecku, ktoré si so sebou stále nesie tieň nacistickej minulosti, je to od druhej svetovej vojny prvýkrát, čo krajne pravicová strana získala vo voľbách prvé miesto.
"Je to otras v systéme. AfD je tu od roku 2013, konzistentne stúpa a zaznamenáva úspechy. Nemecká krajná pravica je iná ako vo zvyšku Európy, v dôsledku dejín a nacizmu," zhodnotil výsledky Richard Walker, zahraničnopolitický editor Deutsche Welle. "V Nemecku to dlho bolo tabu, takže dnes sa ľudia pýtajú, či toto tabu padá, a ako ďaleko sa to môže dostať. Veľa ľudí v Nemecku má obavy."
V neprospech AfD zatiaľ podľa neho hovorí fakt, že nemecká politika je pomerne fragmentovaná, a strany, ktoré chcú vládnuť, zväčša musia vytvárať koalície. Hrádza proti extrémizmu by teda zatiaľ mala držať a zvyšok politického spektra by AfD nemal pustiť do vládnucich zostáv.
V budúcnosti však bude veľa možností, aby hrádza začala praskať, upozorňuje. AfD môže predkladať návrhy zákonov, ktoré by za iných okolností ostatné strany dokázali podporiť. Podobne môže stúpať tolerancia k strane medzi obyčajnými konzervatívcami.
Použil nacistické heslo
Björn Höcke, aj vďaka ktorému môžu novinári či akademici stranu s pokojným svedomím nazývať extrémistickou, bol odsúdený za svoj výrok: "Všetko pre našu vlasť, všetko pre Sasko-Anhaltsko, všetko pre Nemecko!"
Posledná časť výroku, v nemčine "alles für Deutschland", sa zhoduje s heslom niekdajšej nacistickej ozbrojenej zložky SA, a preto je v Nemecku podľa zákona trestné ju používať.
V roku 2017 Höcke kritizoval, že v centre Berlína stojí pamätník obetiam holokaustu. Vyhlásil, že "my Nemci sme jediným národom vo svete, ktorý si postavil pomník hanby priamo v srdci hlavného mesta".
Práve vtedy ho vtedajšia šéfka AfD Frauke Petryová označila za bremeno pre stranu. AfD sa Höckeho snažila vylúčiť, no pre vnútrostranícky súd neuspela.
