BRATISLAVA. Medzinárodné spoločenstvo by malo tlačiť na dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedla dánska premiérka Mette Frederiksenová. „Izrael má právo na sebaobranu, ale musí to byť v súlade s medzinárodným právom. Humanitárna situácia v Pásme Gazy je strašná,“ povedala.
Konflikt má vyriešiť dvojštátny model
„Pevne verím v dvojštátne riešenie, ktoré ale musia rešpektovať obe strany. To je teraz náš problém, pretože Hamas nechce mier. Nezáleží mu na ľudských životoch. Schováva sa za civilistov,“ poznamenala.
Hnutie podľa nej nechce dvojštátne riešenie, neuznáva Izrael. Zároveň izraelská vláda teraz na takomto výsledku tiež nepracuje, niektorí z ministrov sú vyložene proti nemu, povedala Frederiksenová.
„Medzinárodné spoločenstvo musí tlačiť na obe strany, aby takéto riešenie prijali,“ uviedla dánska premiérka, ktorá zároveň vyzvala na ochranu všetkých civilistov v Pásme Gazy.
Frederiksenová: Ak vyhrá Rusko, všetci prehráme
Frederiksenová sa na konferencii pristavila aj pri podpore Ukrajiny v jej boji s Ruskom. Zdôraznila, že Kyjev musí dostať všetko, čo potrebuje na svoju obranu. „Myslím, že musíme skončiť s debatami o obmedzeniach vo využití zbraní. Samozrejme, všetko musí byť v súlade s medzinárodným právom,“ poznamenala.
Podľa Frederiksenovej neexistuje iná možnosť, než že Ukrajina vojnu vyhrá. „Ak zvíťazí Rusko, všetci prehráme. Nielen v Európe, ale celosvetovo,“ doplnila. Za chybu označila nedostatočnú reakciu už na ruskú anexiu Krymu v roku 2014.
Loading
...Frederiksenová ďalej vyhlásila, že súhlasí s tým, čo hovorili či hovoria americkí prezidenti Barack Obama, Donald Trump či Joe Biden, teda že Európa musí plniť svoju úlohu a robiť viac v zabezpečení vlastnej obrany a v politike odstrašenia.
Európska únia je podľa Frederiksenovej teraz silnejšia ako pred pandémiou COVID-19, obdobím vysokej inflácie či vojnou na Ukrajine. Za zásadnú považuje jednotu bloku, ktorú však v otázke podpory Ukrajiny narúša Maďarsko.
„Keby to bolo 12 proti 15, to by bol veľký problém pre nás všetkých. Ale nie je to tak, je to 26 ku jednej, respektíve jeden proti zvyšku Európy,“ uviedla a podotkla, že Únia doteraz bola schopná sa s takouto situáciou vysporiadať.
Krajiny zmenili názor
Prijatie krajín západného Balkánu do Európskej únie je minimálne rovnako strategicky dôležité, ako vstup Ukrajiny, Moldavska či Gruzínska.
Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedol fínsky prezident Alexander Stubb. Tvrdí, že po ruskej invázii na Ukrajinu niektoré štáty, ktoré boli proti rozšíreniu EÚ, zmenili názor.
Podľa Stubba mal Putin za cieľ rusifikovať Ukrajinu. Ďalším bolo to, aby sa Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) nepriblížila jeho hraniciam, a tretím bolo rozdeliť euroatlantické partnerstvo.
„Myslím si, že vo všetkých týchto cieľoch zásadne zlyhal,“ uviedol Stubb. Ukrajina podľa neho už teraz vyhrala bitku týkajúcu sa ukrajinskej identity, nezávislosti a jej pozície vo svete.
Loading
...Vučič: Nemyslím si, že v roku 2028 budeme v EÚ
Je nepravdepodobné, že by sa Srbsko stalo v roku 2028 členskou krajinou Európskej únie. Vyhlásil to srbský prezident Aleksandar Vučič, informovala agentúra Reuters.
Do roku 2028 by chcelo vstúpiť do EÚ niekoľko balkánskych krajín, ktoré dúfajú, že sa stanú členmi eurobloku.
"Nemyslím si, že v roku 2028 budeme členom Európskej únie. Nestane sa to. Svojmu národu neklamem," uviedol Vučič na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe.
"Verím, že ak sa niekto z nás stane členom EÚ, nemôže sa tak stať pred rokom 2030," povedal Vučič. "No je to len môj odhad. Nikto z nás nevie, čo sa môže medzičasom stať," dodal.
Srbský prezident sa takto vyjadril len niekoľko dní po tom, čo Srbsko uzavrelo dohodu o nákupe 12 stíhačiek Rafale francúzskej výroby. Tento krok pritom predstavuje odklon od srbskej obrannej spolupráce s Ruskom, poukazuje Reuters.
Srbsko musí vyvážiť svoje ambície spojené so vstupom do EÚ a svoje vzťahy s Ruskom, na ktorého plyne je závislé. Srbsko opakovane odsúdilo inváziu Ruska na Ukrajinu a poskytlo Kyjevu tiež delostreleckú muníciu. Belehrad však stále musí svoju zahraničnú politiku zosúladiť s EÚ, čo zahŕňa aj prijatie sankcií proti Rusku, ak chce vstúpiť do Únie.
Na vstup do EÚ musí Srbsko tiež zlepšiť stav svojej demokracie, právneho štátu, súdnictvo, ekonomiku a vykoreniť korupciu a organizovaný zločiny, píše Reuters.
Čiernohorský prezident Jakov Milatovič na rovnakom paneli na Globsecu pre zmenu uviedol, že dúfa, že jeho krajina do roku 2028 vstúpi do EÚ. "Radi by sme sa dostali do poslednej fázy a cieľom teraz bude stať sa 28. členským štátom EÚ od roku 2028. Je to ambiciózny cieľ, no veľmi dúfam, že bude realistický," povedal Jakov Milatovič.
Čierna hore pritom už je členskou krajinou NATO, pripomína Reuters.
Podmienky potrebné na členstvo
"Videli sme, že rozširovanie EÚ akosi podlieha metóde 'stále užšej Únie' - každý sa chce pripojiť a každý deň chodí spať pýtajúc sa, čo môžem urobiť, aby som splnil podmienky potrebné na členstvo. Toto ale nie je úplne prípad západného Balkánu," vyhlásil vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt. EÚ podľa neho musí začať premýšľať nad spôsobom, ako tieto štáty dotlačiť k plneniu podmienok.
Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák v nadväznosti povedal, že krajiny západného Balkánu boli zo strany Únie dlhodobo zanedbávané, preto sa na istý čas vytratil aj ich záväzok vykonávať potrebné reformy.
Slovenský diplomat tiež vyhlásil, že rozšírenie Únie o ďalšie krajiny je z geopolitického hľadiska nevyhnutné, čo ukázala aj invázia ruských síl na Ukrajinu. To však podľa neho neznamená, že samotná Únia alebo kandidátske štáty sú v súčasnosti na rozšírenie pripravené.
Toto tvrdenie podporil aj nemecký diplomat a štátny tajomník spolkového ministerstva zahraničných vecí Thomas Bagger. Na to, aby bolo skutočne možné do EÚ prijať nové štáty, musia podľa Baggera prebehnúť dva paralelné procesy – reforma EÚ zvnútra a jej rozširovanie zvonku.
"Putin istým spôsobom pre nás definoval hranice Európy," povedal Begger. Ukrajina aj Moldavsko podľa neho patria na európsku stranu tohto rozdelenia. EÚ s obomi krajinami tento rok oficiálne otvorila rokovania o členstve.
