PRAHA. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude mať vo svojom novom kabinete komisára s portfóliom týkajúcim sa obrany.
Vyhlásila to v Prahe na úvod 19. ročníka bezpečnostnej konferencie Globsec.
Komisár pre obranu je podľa staronovej šéfky EK strategickou zodpovednosťou Európy. Európska únia podľa nej stále nespravila dosť pre posilnenie vlastných kapacít potrebných pre zbrojársku výrobu, pričom poukázala na geopolitické hrozby, predovšetkým ruskú inváziu na Ukrajinu.
"Ochrana Európy je predovšetkým povinnosťou Európy. A hoci Severoatlantická aliancia (NATO) musí zostať centrom našej kolektívnej obrany, potrebujeme oveľa silnejší európsky pilier," zdôraznila.
Von der Leyenová žiada od Malty nomináciu eurokomisárky Čítajte Je podľa nej ilúziou, že Európa pre svoju bezpečnosť z ekonomického alebo vojenského hľadiska urobila na začiatku tohto desaťročia dosť. Zároveň je presvedčená, že druhá polovica desaťročia bude vysoko riziková.
"Nemôžeme si dovoliť ďalej žiť v ilúzii," poznamenala s tým, že Európania by mali uvažovať o EÚ ako o bezpečnostnom projekte.
Niektorí nevinia útočníka, ale napadnutého
Stredná Európa je podľa jej slov nielen v srdci kontinentu, ale aj politicky a strategicky kľúčová pre budúcnosť Európskej únie. V regióne podľa nej minulý rok najviac investovali nie francúzske a nemecké, ale i české spoločnosti.
"Odolnosť väčšiny stredoeurópskych krajín voči ruskej agresii na Ukrajine bola a je pozoruhodná. Takže keď hovoríme o konkurencieschopnosti, myslím si, že európsky Západ sa má od európskeho Východu čo učiť," vyhlásila.
Na margo vojny na Ukrajine povedala, že istá časť politikov v Únii neviní "útočníka, ale napadnutého - nie túžbu (ruského prezidenta Vladimira) Putina po moci, ale túžbu Ukrajiny po slobode".
"Preto sa ich chcem opýtať: Vyčítali by ste niekedy Maďarom sovietsku inváziu v roku 1956? Obvinili by ste niekedy Čechov zo sovietskych represií v roku 1968? Odpoveď na tieto otázky je veľmi jasná - správanie sa Kremľa bolo nezákonné a zverské vtedy a také je aj dnes," zdôraznila von der Leyenová.
Nestihli termín
V piatok 30. augusta uplynul konečný termín, do ktorého mali členské štáty EÚ poskytnúť von der Leyenovej nominácie na svojich eurokomisárov.
Belgicko a Taliansko to nestihli, pričom, ako upozornil týždenník Politico, majú na to svoje dobré výhovorky.
V Belgicku nominácia viazne na koaličných rokovaniach o zostavení budúcej vlády a jednotlivé strany sa obávajú, že eurokomisár z ich tábora ich pripraví o ministerské kreslo vo federálnej vláde.
V hre sú tri mená. Súčasný eurokomisár Didier Reynders vzhľadom na svoje skúsenosti v exekutíve EÚ by mohol prebrať akúkoľvek funkciu. Alternatívou je expremiérka Sophie Wilmesová a súčasná ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová.
V Taliansku bude podľa Politico súčasný minister pre záležitosti EÚ Raffaele Fitto oficiálne schválený na prvom zasadnutí vlády po letnej dovolenke. Má bohaté bruselské skúsenosti ako bývalý člen Európskeho parlamentu aj ako manažér eurofondov pre taliansky plán obnovy.
Von der Leyenová by mala predstaviť rozdelenie portfólií v polovici septembra a podľa informácií Politico, v exekutíve EÚ môžu byť piati výkonné podpredsedovia, namiesto doterajších troch výkonných a piatich "obyčajných" podpredsedov.
Popredná pätica má zahŕňať troch doterajšách členov eurokomisie - Maroš Šefčovič (Slovensko), Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) a Thierry Breton (Francúzsko) - a dvoch nových komisárov - Teresu Riberovú (Špaielsko) a Raffaela Fitta (Taliansko).
Bulharsko ako jediné splnilo požiadavku
Bulharská vláda v piatok navrhla za kandidátov na post eurokomisára Jekaterinu Zaharievovú a Juliana Popova. Ako jediná krajina tak doteraz rešpektovala požiadavku predsedníčky Európskej komisie nominovať do exekutívy EÚ ženu i muža.
Historicky prvá ženská predsedníčka EK chce vo svojom druhom funkčnom období zabezpečiť v kolégiu komisárov rodovú rovnosť. Vlády členských krajín preto požiadala, aby do tohto kabinetu nominovali dvoch kandidátov - jedného muža a jednu ženu - a poskytli jej tak voľnosť pri vytvorení rodovo vyváženého kolégia.
Vlády členských krajín EÚ to však väčšinou ignorujú a v ich nomináciách prevládajú muži. Doteraz je na post eurokomisára nominovaných 17 mužov a len šesť žien. Taliansko a Belgicko by mali mená svojich nominantov oznámiť ešte v piatok.
Jekaterina Zaharievová pôsobila ako ministerka zahraničných vecí v rokoch 2017 až 2021, viedla tiež ministerstvá spravodlivosti a regionálneho rozvoja. Julian Popov bol donedávna minister životného prostredia a vody a pôsobil ako politický poradca pre strednú a východnú Európu v Európskej nadácii pre klímu.
Bulharsko by chcelo, aby sa Zaharievová stala eurokomisárkou pre regionálnu a kohéznu politiku, čo by jej umožnilo dohliadať na Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý tvorí tretinu rozpočtu EÚ. Popov je považovaný za možného kandidáta pre portfólio v oblasti energetiky.
