BESLAN, BRATISLAVA. Na nádvorí sa prekrikovali skupiny veselých detí. Mnohé stáli neďaleko svojich rodičov a príbuzných, ktorí diskutovali s učiteľmi o začiatku nového školského roka, keď smerom k nim spustili maskovaní ozbrojenci paľbu.
V chaose, ktorý nastal, ich všetkých natlačili do telocvične, v ktorej strávili najbližšie dni. Obliehanie sa skončilo o 52 hodín neskôr dvoma smrtiacimi výbuchmi, po ktorých nasledovala intenzívna streľba.
Budovu pohltili plamene a časť z nej spadla. Z ruín vyliezlo mnoho zakrvavených detí a rozutekalo sa preč. Niektoré boli iba v spodnej bielizni – vyzliekli sa pre horúčavu, ktorá sa ešte na prelome leta a jesene objavila v Severnom Osetsku ležiacom na Kaukaze.
Od 1. septembra 2004, keď čečenskí militanti vtrhli do beslanskej školy a zajali 1128 rukojemníkov, uplynulo dvadsať rokov.
V auguste sa Vladimir Putin stretol s členkami organizácie Matky z Beslanu, ktorá združuje rodičov obetí útoku. Rukojemnícka kríza zostáva najsmrteľnejším teroristickým útokom v modernej ruskej histórii. Po spornom zásahu bezpečnostných síl si vyžiadal 334 obetí.
V článku sa dočítate:
- čo povedal Putin matkám z Beslanu,
- ako rozhodol Európsky súd pre ľudské práva,
- prečo Rusko rozhodnutie ESĽP odmietlo,
- že existujú nezrovnalosti v rámci vyšetrovania.
Myšlienka nezávislosti
Masaker v Beslane bol jedným zo série brutálnych útokov v Rusku na prelome tisícročia. Dôvodom bolo najmä z dianie v Čečensku, kde sa podľa denníka The Guardian povstanie za nezávislosť zmenilo na islamistické ťaženie.
Myšlienka nezávislosti sa medzi Čečencami objavila počas rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa osamostatnili aj iné bývalé sovietske republiky. Kremeľ sa však obával sa, že by odtrhnutie Čečenska od Ruskej federácie vytvorilo precedens pre iné republiky, napríklad Tatarstan, uvádza Geopolitical Intelligence Services (GIS).
V tomto kontexte vypukla prvá čečenská vojna a trvala od roku 1994 do roku 1996, keď Rusi získali kontrolu nad hlavným mestom Groznyj. O tri roky neskôr však Rusko napadlo Čečensko opäť, tentoraz pod zámienkou boja proti terorizmu.
Údajne malo ísť o prípravu na prevzatie moci - Putin sa podľa GIS snažil legitimizovať svoju autoritu vojnou. Silné boje prebiehali iba rok, avšak vojna oficiálne trvala od roku 1999 do roku 2009.
Práve v tomto období sa čečenskí militanti rozhodli uskutočniť teroristický útok v Rusku. Na začiatku nového školského roka bol počet ľudí v beslanskom školskom areáli podstatne vyšší ako zvyčajne.
Jednoducho sme spolu plakali
Zatiaľ čo sa vystrašení rukojemníci tlačili pri stenách telocvične, Čečenci pripevnili medzi basketbalovými košmi výbušniny.
Militanti požadovali okamžité stiahnutie ruských jednotiek z Čečenska a odmietali prijať akékoľvek ponuky zamerané na zmiernenie situácie zadržaných. Niekoľkých rukojemníkov v priebehu troch dní popravili. Ostatných trýznili zákazom prístupu k vode.
„Ozbrojenci rozbili umývadlá a potrubia, takže sme nemohli piť,“ povedala pre The Guardian učiteľka Nadežda Guriyeva. „Deti sa vodu pokúšali nasiaknuť do tričiek z miest, odkiaľ kvapkala, aby ju priniesli späť.“ Iní sa uchýlili k pitiu moču.
Po troch dňoch sa ozval silný výbuch, ktorý podľa CNN spôsobil, že v telocvični „zapršalo“ mäso.
„Všetci sme začali utekať, ale teroristi sa nás snažili zastaviť. Mysleli sme si, že je to náš koniec,“ povedal pre CNN Borik Rubajev. Rubajev počas beslanského obliehania osirel – obaja jeho rodičia zahynuli pri výbuchu. Neskôr sa ocitol v centre sporu o opatrovníctvo medzi svojimi príbuznými pre odškodné, ktoré dostával od ruských úradov.
Spomenul si však aj na akt ľudskosti zo strany Čečencov. „Myslím, že jeden z teroristov mi dal jedlo a pitie. Neskôr už prišli pohotovostné služby a odviezli ma do nemocnice.“
Prevažne moslimská ruská časť Kaukazu sa odvtedy ukázala ako jedna z hlavných zdrojov zahraničných džihádistov bojujúcich v Sýrii a Iraku, píše denník The Guardian.
Guryevovej dve deti pri útoku zahynuli, ale jej tretie dieťa prežilo, rovnako, ako aj ona. Do práce sa vrátila už od dva mesiace. „Ľudia vtedy nevedeli, kto zomrel a kto nie. Naša prvá hodina - jednoducho sme spolu plakali.“
Putin nepozná všetky podrobnosti
Putinovo stretnutie s beslanskými ženami bolo všetko, len nie prirodzené, píše web Meduza.
Ruské úrady ich informovali o besede s Putinom údajne iba deň vopred a hoci s ním chceli hovoriť mnohí z členov organizácie, umožnené to bolo iba trom ľuďom.
Ešte v rovnaký deň Kremeľ zverejnil záznam z daného stretnutia, ale nie skôr, ako postrihal všetky komentáre od matiek detí, ktoré zahynuli pri teroristickom útoku.
Na oficiálnom zázname sa Putin vyhýba očnému kontaktu s matkami a ženy sú celý čas úplne ticho. Po uvedení počtu obetí, ktoré zahynuli počas beslanského obliehania, sa Putin rozhovorí o súčasnom ruskom boji proti jeho nepriateľom, medzi ktorých patria zahraniční aktéri.
Aneta Gadieva, ktorá v roku 2004 prišla o svoje dieťa, sa v utorok spolu s ďalšími dvoma ženami ruskému prezidentovi sťažovala na vyšetrovanie útoku, ktoré doteraz nebolo oficiálne uzavreté.
„Povedali sme mu, že ak by boli ľudia, ktorí sa starajú o bezpečnosť Ruska, braní na zodpovednosť, tak by sme možno dnes mali efektívnejšie bezpečnostné služby a nemali by sme žiadne ďalšie teroristické útoky,“ povedala pre kanál Agenstvo na sociálnej sieti telegram.
Pripomenuli mu, ako im v roku 2005 sľúbil, že im poskytne celú pravdu o obliehaní. Ruský prezident vtedy zároveň priznal, že Rusko nedokáže úplne ochrániť svojich občanov pred terorizmom.
Putin podľa Gadievovej v reakcii tvrdil, že nepozná všetky podrobnosti vyšetrovania a odporučil jej, aby sa obrátila na šéfa ruského vyšetrovacieho výboru Alexandra Bastrykina.
Ženy tiež Putinovi navrhli, aby prijal zákon oficiálne uznávajúci obete teroristických útokov, ktorý by príbuzným umožnil poberanie vládnych dávok. Putin vraj dodal, že problém by mohla štátna Duma preskúmať. Po návšteve Beslanu odišiel do Čečenska.
„Čas vôbec nelieči,“ povedala pre CNN Tamara Shotaeva. Jej deti pri útoku zahynuli. Plače, pretože nevie, ako by vyzerali, keby ešte žili.
Neprijateľná kritika Kremľa
Pochybné vyšetrovanie sa v Rusku ťahá už takmer 20 rokov. Beslančania sa pre nedôveru k ruským úradom obrátili aj na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v roku 2017 vyhlásil, že Rusko nepodniklo dostatočné kroky na to, aby zločinu zabránilo.
„Ruské úrady mali dostatočne konkrétne informácie o plánovanom teroristickom útoku v oblasti, ktorá je spojená so vzdelávacou inštitúciou,“ píše ESĽP vo svojom rozsudku.
ESĽP tiež rozhodol, že ruské úrady porušili európske zákony o ľudských právach, keď bezpečnostné sily oslobodzovali rukojemníkov s použitím tankových kanónov, granátometov a plameňometov. Záchranná akcia ublížila stovkám ľudí a prispela k väčšine obetí medzi rukojemníkmi.
Veliteľská štruktúra operácie zároveň podľa ESĽP trpela nedostatkom vedenia, čo malo za následok vážne problémy pri rozhodovaní, ale aj v koordinácii.
Prípad na ESĽP v roku 2007 podalo 409 Rusov, ktorí buď incident prežili, alebo boli príbuzní zajatých či zabitých.
Kremeľ rozsudok ostro odsúdil a hovorca Dmitrij Peskov povedal, že kritika Ruska zo strany ESĽP je neprijateľná vzhľadom na to, že Ruská federácia sa stala obeťou teroristických útokov, uvádza The Guardian.
Nebezpečná záchranná akcia sa odohrala 3. septembra. Dodnes je otázne, prečo zlyhali rokovania bezpečnostných služieb s militantmi, ako sa militantom podarilo vyhnúť niekoľkým kontrolným stanovištiam a prepašovať do Beslanu kamióny plné výbušnín a či spustili finálnu prestrelku bezpečnostné služby, ako naznačujú mnohí svedkovia.
„Začalo to preto, lebo sa [bezpečnostné služby] z tejto situácie nevedeli dostať nijakým iným spôsobom. Nechceli vyjednávať. Bez príkazu Putina by sa to nemohlo stať,“ povedala pre CNN Margarita Tuaeva. Tuaevovej deti beslanské obliehanie prežili.
Aj vtedajší člen vyšetrovacej komisie Jurij Saveljev mal isté pochybnosti. „Výbušniny inštalované povstalcami vôbec nevybuchli. Výbuch spôsobili zariadenia, ktoré zasiahli budovu zvonku,“ povedal pre BBC Saveljev. Ruské úrady však Saveljevovu analýzu, s ktorou prišiel v roku 2006, odmietli. Tvrdia, že tesne pred prestrelkou vybuchli bomby nastražené militantmi.
Nur-Pashi Kulajev, jediný z údajných 34 teroristov, ktorý prežil, si v Rusku od roku 2006 odpykáva doživotný trest. K objasneniu celej situácie však nijako neprispel.
Okrem toho sa podľa preživších niektorým povstalcom podarilo ujsť a presvedčený je o tom aj Saveljev, ktorý sa domnieva, že útočníkov bolo niečo medzi 56 až 78. Útek povstalcov by však znamenal pre ruské úrady potupu.
V minulosti v Beslane počas výročia tragickej udalosti zadržali päť žien obviňujúcich ruského prezidenta z masakry, ako aj dvoch novinárov, ktorí sa krátky protest snažili nakrútiť.
„Hovoria, že na Zemi je diabol, a to je Putin. Boh ho potrestá,“ povedala pre The Guardian Alla Bagatova. Bagatovej dieťa pri obliehaní zahynulo.
