Päť dní po víťazstve liberálnodemokratickej koalície vo voľbách v Poľsku 15. októbra 2023 sa v poľskej mediálnej sfére rozpútal zvláštny spor. Významný člen Tuskovej Občianskej platformy (PO), bývalý minister obrany Tomasz Siemoniak, vyhlásil, že Poľsko nemá demografický potenciál na vybudovanie 300-tisícovej armády - čím spochybnil to, čo vyhlásil predchádzajúci šéf poľského rezortu obrany Mariusz Błaszczak.
Siemoniak povedal, že realistický model poľských ozbrojených síl by vyzeral takto: 150-tisíc vojakov v aktívnej službe, 30- až 40-tisíc príslušníkov teritoriálnych obranných síl a 20- až 30-tisíc dobrovoľníkov (vojaci s ročným výcvikom, ktorí potom môžu podpísať zmluvu s armádou). Siemoniak tak chcel voličov uistiť, že nová vládna koalícia chce pokračovať v budovaní silnej armády, vyvolal však reakciu odchádzajúceho ministra obrany Blaszczaka, ktorý novú vládu obvinil, že sa usiluje Poľsko odzbrojiť a plánuje znižovanie počtu príslušníkov ozbrojených síl.

V posledných mesiacoch volebnej kampane v roku 2023 sa poľská národná bezpečnosť stala rukojemníkom politických záujmov. V posledných dňoch svojho pôsobenia vo funkcii sa Błaszczak chválil, že má 193 646 vojakov v aktívnej službe.
V reakcii na jeho tvrdenia liberálnodemokratický tábor uviedol, že štatistiky sú hrubo zmanipulované a majú zapôsobiť na poľskú verejnosť. To, o čom Błaszczak tvrdil, že sú výlučne "vojaci v aktívnej službe", zahŕňalo aj civilných zamestnancov, kuchárov a sekretárky zamestnaných ministerstvom obrany.
Predvolebná vojenská prehliadka
Deň poľských ozbrojených síl 2023 - každoročná oslava víťazstva druhej Poľskej republiky nad boľševikmi v bitke o Varšavu v roku 1920 - bol najväčšou vojenskou prehliadkou v modernom Poľsku. Cieľom prehliadky, ktorá sa konala v polovici augusta, bolo ohromiť verejnosť vojenskou silou pred októbrovými voľbami. Verejnosti sa predstavili útočné vrtuľníky AH-60 Apache a lietadlá F-35 (ktoré Poľsko zatiaľ fakticky nevlastní).
Prezident Andrzej Duda využil túto príležitosť, aby obvinil svojich politických oponentov z odzbrojovania poľských ozbrojených síl.
V súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine politici spriaznení s PiS vykreslili obraz Poľska, ktorému vládnu ich liberálni oponenti, a tvrdili, že v takomto prípade by poľská armáda musela ustúpiť za líniu rieky Visla, polovica krajiny by sa vzdala Rusku a Poľsko by bolo odkázané na čakanie na pomoc spojencov z NATO. Na tento účel boli odtajnené vojenské plány, ktorými chceli svoje tvrdenia dokázať.
Podľa vízie národnokonzervatívneho tábora sa Poľsko po roku 2030 má stať vojenskou veľmocou s armádou najmenej 300-tisíc vojakov, viac ako 1700 tankmi, približne tritisíc obrnenými transportérmi, tisíc raketometmi typu HIMARS, asi 500 samohybnými húfnicami a takmer sto bojovými lietadlami, organizovanými v šiestich ťažkých (štvorbrigádnych) divíziách.
Či sa takéto veľké plány skutočne podarí zrealizovať, sa ešte len ukáže. Hoci vládnuca liberálnodemokratická koalícia poukazuje na to, že PiS už roky verejne pochybuje o schopnostiach NATO a spolieha sa predovšetkým na pomoc USA, cieľ vybudovať silnú a modernú armádu, najmä v kontexte krvavej vojny, ktorá prebieha pri východnej hranici Poľska, podporujú všetky frakcie naprieč rozdelenou poľskou politickou scénou.
Zákon o obrane vlasti, ktorý navrhuje vyčleniť na obranu minimálne tri percentá HDP, ešte za čias vlády PiS podporili takmer všetky frakcie v poľskom Sejme.
Rozpočet na rok 2024 počíta s tým, že na modernizáciu ozbrojených síl sa vynaloží 118,1 miliardy zlotých (približne 27,5 mld. eur), okrem toho 39,6 miliardy zlotých z Fondu na podporu ozbrojených síl (finančný nástroj založený okrem iného na dlhopisoch vydaných Národnou bankou). To predstavuje celkovú sumu 158 miliárd zlotých (približne 37 miliárd eur), čo sa rovná 4,2 percenta poľského HDP.
Nemecko, krajina, ktorej hospodárstvo je oveľa väčšie ako poľské, chce zvýšiť svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP, teda približne na sto miliárd eur, v roku 2024. Väčšina týchto peňazí sa má použiť na nákup zbraní.
Poľsko má jedinečnú historickú skúsenosť. V priebehu posledných dvoch storočí niekoľkokrát stratilo svoju nezávislosť a opakovane bojovalo v krvavých povstaniach za jej znovuzískanie. Len v 20. storočí zažilo dve veľké vojny, prešlo nemeckou a sovietskou okupáciou a z hlavného mesta Varšava po povstaní v roku 1944 zostalo len more trosiek, pod ktorými bolo pochovaných 200-tisíc mŕtvych občanov.
V poľskej spoločnosti prevláda pocit opustenosti - spomienka na september 1939, keď Poľsko napadnuté nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom napriek slávnostným zárukám pomoci z Francúzska a Anglicka zostalo osamotené a po skončení vojny ho západní spojenci ponechali v sovietskej sfére vplyvu.
Z poľského pohľadu je diskusia o posilnení východného krídla NATO v skutočnosti dôležitou diskusiou o národnej bezpečnosti. Platí to najmä od ruského útoku na Ukrajinu 24. februára 2022 a vlastne od vypuknutia vojny v regióne Donbas v roku 2014.
Preto koncom zimy 2022 Poliaci otvorili svoje dvere Ukrajincom utekajúcim pred vojnou, a preto poľská vláda so súhlasom opozície poskytla Ukrajine viac ako 350 tankov T-72, PT-91 a Leopard II, viac ako tucet kanónov 155 Krab - ktoré sa stali legendou na donbaskom fronte -, náhradné dielce a potom lietadlá MiG-29 a muníciu Warmate loit. Po celý čas pracujú poľské závody na výrobu munície na plné obrátky.
Abramsy nahradia T-72
Modernizácia poľských ozbrojených síl, ktorá sa prudko zrýchlila po februári 2022, vychádza z niekoľkých dôležitých predpokladov: možnosť nahradiť zastaranú postsovietsku výzbroj; zvýšenie obranných kapacít, najmä palebnej sily; vytvorenie moderného systému protilietadlovej a protiraketovej obrany; a rozvoj programu bezpilotných lietadiel, aké zohrávajú kľúčovú úlohu v rusko-ukrajinskej vojne.
Vláda PiS, ktorá niekoľko rokov otáľala s modernizáciou ozbrojených síl a pod vedením Antoniho Macierewicza ako ministra obrany v roku 2016 odstúpila od veľmi dôležitej zmluvy na dodávku vrtuľníkov H225 Caracal ešte pred začiatkom plnej invázie na Ukrajine, sa v roku 2020 rozhodla nakúpiť 32 lietadiel F-35 zo Spojených štátov za 4,6 miliardy dolárov.
V apríli 2022 bolo objednaných 250 najmodernejších tankov Abrams M1A2 SEP3 v hodnote 23 miliárd zlotých (5,2 miliardy eur). Na začiatku vojny USA ponúkli ďalších 116 tankov staršieho typu M1A1.
Nákup tankov Abrams sprevádza prísľub nákupu 96 bojových vrtuľníkov AH 64 Apache, odhadom za 12 miliárd dolárov. Tanky Abrams spolu s podpornými vrtuľníkmi majú byť nasadené na východe krajiny ako súčasť formujúcej sa 18. mechanizovanej divízie.
Po presune stredných tankov z líniových jednotiek na Ukrajinu vznikla otázka, čo by ich mohlo nahradiť. Jedinou dostupnou možnosťou sa v tom čase zdali tanky kórejskej výroby. Výsledkom bola rámcová dohoda o nákupe tisíc tankov K2 Black Panther a výkonná dohoda o obstaraní 180 vozidiel v rokoch 2023 - 2026 za 3,37 miliardy dolárov.
Poľsko chce v budúcnosti spoločne s Kóreou vyrábať poľskú verziu tankov K2/PL. Poľská a kórejská strana sa však na tom ešte nedohodli. Poľské návrhy zahŕňajú hĺbkovú modernizáciu spolu s predĺžením korby.
Poľsko chce tiež kúpiť 675 húfnic K9A1 z Kórejskej republiky, z ktorých 212 bolo zahrnutých do výkonnej dohody (2,4 miliardy USD); ďalšie majú byť "polonizované" poľskou stranou.
Tento nákup od začiatku vyvolával v kruhoch poľského obranného priemyslu pochybnosti. Veď húfnicové delo Krab - hrdina prvých dní vojny na Ukrajine, ktoré si tiež objednali Ukrajinci - sa vyrába vo východopoľskom meste Stalowa Wola. Otázkou je, či poľský výrobok s kórejským podvozkom nebude dominovať nad početnejším kórejským modelom.
Silne posilnené má byť aj raketové delostrelectvo, najmä na báze amerického systému HIMARS a podobného systému kórejskej výroby K239 Chunmoo, fungujúceho najmä na poľskom podvozku Jelcz. Poľsko požiadalo o nákup takmer 500 raketometov HIMARS (konečný súhlas amerického Kongresu je na 484 kusov).
V roku 2019 Poľsko kúpilo 20 systémov HIMARS, ktoré boli dodané v roku 2023.
Poľské pozemné sily majú byť vybavené aj novými obrnenými transportérmi Borsuk, ktoré vyvinula poľská zbrojárska skupina a ktoré nahradia postsovietske vozidlá BWP-1. Objednávka sa týka tisíc kusov.
Poľsko chce v budúcnosti postaviť aj ťažší obrnený transportér, ktorý by plnil úlohu, ktorú v americkej armáde popri tankoch Abrams zastávajú bojové vozidlá Bradley.
Viac bezpilotných lietadiel
Vojna na Ukrajine ukázala hodnotu bezpilotných lietadiel (UAV) na modernom bojisku, a to tak z hľadiska prieskumu, ako aj útoku. Ešte pred vojnou na Ukrajine Poľsko kúpilo štyri súpravy (po šesť lietadiel) slávnych tureckých bezpilotných lietadiel Bayraktar.

Poľsko začalo svoj vlastný program na výrobu bezpilotných lietadiel, ale pre boje medzi súkromnými výrobcami a štátnym priemyslom, ktorý uprednostňuje ministerstvo obrany, sa rozvíjal veľmi pomaly.
Pod dojmom úlohy bezpilotných lietadiel pri ochrane ukrajinského neba sa vtedajší minister Błaszczak rozhodol podpísať zmluvu na vybudovanie systému Gladius, v ktorej má hlavnú úlohu zohrať poľská spoločnosť WB Electronics.
Program Gladius počíta s výrobou prieskumných a útočných bezpilotných lietadiel s doletom približne sto kilometrov, ktoré majú priamo podporovať delostrelectvo. Už teraz sa však hovorí o rozšírení rozsahu programu o ďalšie útočné drony s väčším dosahom.
Poľské ministerstvo obrany zároveň deklarovalo svoj zámer kúpiť americké bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper.
Prerušená obloha nad Poľskom
Plány na modernizáciu a výstavbu modernej protivzdušnej a protiraketovej obrany boli stanovené už za predchádzajúcej vlády pod vedením Donalda Tuska v rokoch 2007 - 2014. Jedným z dôvodov bolo vnímanie hrozby, ktorú predstavovali ruské rakety Iskander - rozmiestnené v Kaliningradskej oblasti, čím sa celé územie Poľska dostalo na dostrel.
Ďalším dôvodom bolo, že Poľsko sa vtedy spoliehalo najmä na zastarané postsovietske systémy.
V tom čase, v roku 2012, bolo prijaté rozhodnutie vybudovať tri vrstvy protivzdušnej obrany: Pilica na veľmi krátku vzdialenosť, Narew na krátku vzdialenosť a Vistula na strednú vzdialenosť, ktorá je založená na americkom systéme Patriot (vybavenom najnovším systémom riadenia paľby IBCS).
V prvých rokoch vlády PiS bol program pozastavený. V roku 2018 podpísal vtedajší minister Błaszczak zmluvu na nákup dvoch batérií Patriot z plánovaných ôsmich. Tieto prvé batérie boli dodané a rozmiestnené vo Varšave v roku 2023. Náklady predstavovali 4,75 miliardy dolárov.
V Poľsku vyvolala záujem najmä ruská raketa Kh-55, ktorá môže potenciálne niesť jadrové zbrane a ktorá v decembri 2022 nepozorovane pristála neďaleko Bydgoszcza. Predtým iná raketa, pravdepodobne zatúlaný projektil ukrajinskej protivzdušnej obrany, zabila dvoch poľských občanov v pohraničnom meste Przewodowo.
Błaszczak sa vtedy pochválil, že Poľsko "vybudovalo viacvrstvový systém protivzdušnej obrany", keď odmietlo ponuku pripojiť sa k navrhovanému európskemu systému protivzdušnej obrany Nemecka.
Vojna na Ukrajine však urýchlila ďalšie rozhodnutia. Poľské ministerstvo obrany sa rozhodlo kúpiť šesť batérií Patriot spolu s príslušným vybavením. Obranný systém krátkeho dosahu má byť založený na britských raketách CAMM-ER vyrábaných v Poľsku.
Kontrakt na tento účel v hodnote 20 miliárd zlotých (4,7 miliardy eur) podpísalo v novembri 2023 poľské zbrojárske konzorcium Polska Grupa Zbrojeniowa.

Drahý prísľub
Diskusia o rozsahu a druhu výzbroje, ktorú má Poľsko nakúpiť, je dosť zložitá. Dôvodom je, že bývalý minister obrany Mariusz Błaszczak sa rozhodol oznamovať svoje rozhodnutia na sociálnych sieťach, konkrétne na X, a prijaté postupy nákupu sa neuskutočnili v tendri, ale pomocou zrýchleného konania s odvolaním sa na "naliehavú operačnú potrebu".
Treba jasne oddeliť oznámenia od podpísaných zmlúv a zmluvy oznámené v médiách, ktoré majú charakter "rámcových", od vykonávacích zmlúv. Za posledné dva roky Poľsko podpísalo približne 250 zbrojných kontraktov, ktoré sa okrem iného týkajú podporných vrtuľníkov (AW149 a AW101), protitankových raketometov a terénnych vozidiel.
Denník Zbrojny, poľské médium, ktoré sa zaoberá problematikou ozbrojených síl, v októbri 2023 odhadol hodnotu kontraktov približne na 270 miliárd zlotých, z čoho časť má pochádzať z pôžičky od kórejskej vlády (takmer 22 miliárd dolárov), o ktorej sa poľská verejnosť nedozvedela od poľského ministerstva obrany, ale z diskusií v kórejskom parlamente.
Błaszczakovým nástupcom na ministerstve obrany je vicepremiér a predseda Poľskej ľudovej strany Władysław Kosiniak-Kamysz, ktorý zastupuje druhé najväčšie koaličné zoskupenie Tretiu cestu. Politici Tretej cesty v minulosti tvrdili, že treba vykonať audit nákupov oznámených ministerstvom obrany za Błaszczaka, ktoré sa podľa nich uskutočnili chaoticky a bez zohľadnenia záujmov poľského obranného priemyslu.
Podľa novších vyhlásení politikov Demokratickej koalície však budú zmluvy podpísané predchádzajúcou vládou dodržané.

Tento článok vznikol v rámci The Eastern Frontier Initiative (TEFI), spoločného projektu nezávislých vydavateľských domov v Strednej a Východnej Európe k témam regionálnej a európskej bezpečnosti. TEFI má za cieľ podporiť zdieľanie vedomostí a prispievať k lepšej odolnosti európskej demokracie.
Členmi konzorcia sú 444 (Maďarsko) Gazeta Wyborcza (Poľsko), SME (Slovensko), PressOne (Rumunsko), and Bellingcat (Holandsko).
Projekt TEFI je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.