Kyjev nepredĺži dohodu s Gazpromom o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu (SME Minúta)

Úrad ukrajinského prezidenta chce, aby sa ďalší mierový summit konal v niektorej z krajín globálneho Juhu.

Lídri a najvyšší predstavitelia z viac ako 90 štátov sa v júni zišli vo Švajčiarsku na prvom summite organizovanom Ukrajinou, ktorý sa však konal bez účasti Ruska a Číny.

"Chceli by sme, aby sa druhý summit konal v jednej z krajín globálneho Juhu," povedal na fóre v Kyjeve Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Výraz "globálny Juh" označuje niekoľko krajín a blokov mimo Európy a Severnej Ameriky, ktorých zahraničnopolitické záujmy nie sú úplne v súlade ani s Kyjevom, ani s Moskvou.

Rusko bolo z prvého summitu vylúčené, ale Ukrajina vyjadrila nádej, že Moskva by sa mohla zúčastniť na druhom kole rokovaní. "Ak sa ruskí predstavitelia budú chcieť zúčastniť na druhom summite, tak určite prídu," povedal v utorok Zelenskyj.

Akýkoľvek diplomatický prelom sa však zdá byť nedosiahnuteľný, keďže Kremeľ po ukrajinskej protiofenzíve v ruskej Kurskej oblasti vyhlásil, že s Ukrajinou "nebude hovoriť".

Ešte pred týmto vpádom Kremeľ trval na tom, že akákoľvek mierová dohoda bude musieť prinútiť Kyjev vzdať sa územia, ktoré Moskva považuje za svoje, čo je pre Ukrajinu neprijateľná podmienka.

Oznámenie Kyjeva prichádza niekoľko dní po návšteve indického premiéra Naréndru Módího v Kyjeve, kde sa vyslovil za mier.

"Módí dal úplne jasne najavo, že India nikdy nepodporí žiadny plán, žiadny návrh, ktorý by zahŕňal akýkoľvek kompromis týkajúci sa územnej celistvosti Ukrajiny," povedal Jermak. India je presvedčená, že Moskva by sa mala zapojiť do diplomatického úsilia.

Módí predtým počas návštevy Moskvy hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a "zdôraznil svoj záujem prispieť k možnému politickému a diplomatickému urovnaniu situácie okolo Ukrajiny", uviedol v utorok Kremeľ.

Okrem Módího sa Zelenskyj stretol s viacerými lídrami krajín globálneho Juhu vrátane prezidenta Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrila Ramaphosu.

Čaká ho ešte stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý sa stal kľúčovým politickým a hospodárskym partnerom Moskvy od jej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. (TASR)

Situácia v Kurskej jadrovej elektrárni je vážna, vyjadril obavy šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Grossi.

Šéf MAAE v utorok navštívil zariadenie v oblasti, kde ukrajinské sily od začiatku augusta vedú ofenzívu operáciu, a na sociálnej sieti X uviedol, že „situácia je vážna“. Útok na akúkoľvek jadrovú elektráreň je neprijateľný, zdôraznil.

„Teraz tu hrozí nebezpečenstvo jadrového incidentu. Dnes som sa dozvedel o niekoľkých prípadoch útokov dronov na toto územie, na zariadenia elektrárne. V elektrárni som videl stopy týchto útokov,“ vyjadril sa Grossi. Elektráreň však podľa neho funguje „v režime veľmi blízkom normálu“.

Zelenskyj chce Bidenovi predstaviť plán o ukončení vojny s Ruskom. Do diskusie zapojí aj dvoch možných nástupcov.

"Hlavným bodom tohto plánu je prinútiť Rusko, aby ukončilo vojnu, a veľmi chcem, aby to bolo spravodlivé pre Ukrajinu," uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Spresnil, že súčasťou tohto plánu je aj prebiehajúci cezhraničný vpád ukrajinských síl do ruskej Kurskej oblasti. Plán sa však podľa neho bude skladať aj z iných krokov na ekonomickom a diplomatickom fronte.

Zelenskyj pritom nepriblížil, aké budú jeho ďalšie kroky. Povedal však, že o svojom pláne bude hovoriť s americkou viceprezidentkou a kandidátkou na prezidentku za demokratov Kamalou Harrisovou a jej súperom, bývalým americkým prezidentom a republikánom Donaldom Trumpom.

Ukrajinský prezident podľa vlastných slov tiež dúfa, že v septembri vycestuje do Spojených štátov, aby sa zúčastnil na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, a pripravuje sa na stretnutie s Bidenom.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovanie uviedol, že akákoľvek dohoda sa musí začať tým, že Ukrajina príjme "novú realitu", v rámci ktorej prenechá Rusku štyri ukrajinské oblasti, ktoré Moskva anektovala na jeseň 2022, ako aj polostrov Krym.

Ukrajina teraz však tvrdí, že má pod kontrolou vyše 1200 štvorcových kilometrov Kurskej oblasti na západe Ruska. Podľa Zelenského sa po ukrajinskom vpáde do Ruska znížil počet krajín, ktoré vyzývajú Kyjev na uzatvorenie kompromisu s Moskvou.

"S Putinom nemožno uzavrieť nijaký kompromis. V súčasnosti by bol dialóg prázdny a nezmyselný, pretože nechce vojnu skončiť diplomaticky," uviedol v utorok Zelenskyj. (TASR)

Kyjev nepredĺži dohodu s Gazpromom o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu po jej vypršaní na konci tohto roka.

"Dohoda s Ruskom sa nepredĺži, bodka, koniec," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii. Ukrajina po vypršaní platnosti zmluvy rozhodne o tranzite ruského plynu cez svoje územie do Európy spoločne s Európskou úniou, dodal prezident.

"Pokiaľ ide o tranzit plynu od iných spoločností, ak bude pretrvávať záujem zo strany niektorých našich európskych kolegov, budeme ich žiadosti posudzovať spolu s EÚ," uzavrel Zelenskyj.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ začiatkom marca uviedol, že Kyjev je pripravený pokračovať v tranzite ruského plynu do Európy cez svoje územie aj po vypršaní platnosti zmluvy, hoci o tejto dohode nemieni rokovať priamo s Moskvou.

Šmyhaľ vtedy navrhol, že európske krajiny by mohli plyn nakúpiť ešte pred jeho dodaním do ukrajinského prepravného systému. Následne by tak Ukrajina technicky zabezpečovala tranzit európskeho plynu. (TASR)

S Naftogazom budeme hľadať riešenia dodávok plynu cez Ukrajinu, uviedol Žiga po rokovaní so šéfom spoločnosti.

"Pre Slovensko, ale aj ďalšie susedné krajiny je dôležité zachovať plynulé zásobovanie zemným plynom a ropou, s čím súvisí tranzit ruského plynu aj po roku 2024," zdôraznil podpredseda parlamentu Žiga s tým, že Slovensko privíta každú možnosť, ktorá zabezpečí dostatok zemného plynu v prijateľnej cene pre priemysel a domácnosti.

Generálny riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov podľa odboru komunikácie ocenil aktuálnu pomoc a spoluprácu so Slovenskom.

Naftogaz je ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť. Prostredníctvom nej prúdi na Slovensko ropa a plyn z Ruska, pričom jej zmluva s ruským Gazpromom na dodávku plynu do EÚ cez územie Ukrajiny trvá len do konca tohto roka (TASR)

Ruský minister Lavrov odkázal Západu, že si zahráva s ohňom a varoval pred treťou svetovou vojnou.

Západ si zahrá s ohňom, keď uvažuje o tom, že by Ukrajine povolil použiť zbrane, ktoré od neho získala, na útoky v hĺbke ruského územia.

Oznámil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Spojené štáty podľa agentúry Reuters varoval, že tretia svetová vojna by sa neobmedzila na Európu.

Lavrov, ktorý stojí na čele ruskej diplomacie vyše 20 rokov, povedal, že Západ sa snaží vojnu na Ukrajine eskalovať. Podľa neho si "hovorí o problémoch", keď uvažuje o žiadosti Kyjeva ohľadom zmiernenia pravidiel pre používanie zbraní dodávaných od jeho spojencov.

Putin po prieniku ukrajinskej armády do Kurskej oblasti povedal, že naň Moskva zodpovedajúcim spôsobom zareaguje.

Reuters pripomína, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu predvlani vo februári Putin opakovane varuje pred nebezpečenstvom väčšieho konfliktu so zapojením jadrových mocností. Zároveň ale tvrdí, že Rusko konflikt s NATO nechce.

"Znovu potvrdzujeme, že zahrávať si s ohňom - a oni sú ako deti hrajúce sa so zápalkami - je nebezpečná vec pre dospelých strýkov a tety, ktorým boli zverené jadrové zbrane," povedal Lavrov. Uviedol tiež, že Američania "debaty o tretej svetovej vojne spájajú s niečím, čo keď sa nedaj bože stane, sa bude týkať výhrady Európy".

Rusko podľa Lavrova "vyjasňuje" svoju jadrovú doktrínu. Tá v súčasnosti predpokladá "prísne obranné" použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko zbraňami hromadného ničenia alebo v prípade jeho napadnutia konvenčnými silami, ktoré bude "ohrozovať samotnú existenciu štátu".

Šéf ruskej civilnej rozviedky SVR Sergej Naryškin uviedol, podobne ako to už skôr urobili iní ruskí predstavitelia, že do príprav ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti boli zapojené Spojené štáty. Podľa Lavrovovho námestníka Sergeja Rjabkova je zapojenie Američanov "zrejmá skutočnosť".

Podľa denníka The New York Times poskytli Spojené štáty a Británia Ukrajine v dňoch pred jej vpádom do Kurskej oblasti satelitné snímky a ďalšie informácie o tomto regióne. Cieľom bolo pomôcť Ukrajincom sledovať ruské posily. (ČTK)

Na žiadosť Kyjeva sa v stredu zíde Rada NATO-Ukrajina. Zasadnutie sa bude konať na úrovni veľvyslancov.

Ukrajinský minister obrany Rustom Umerov sa k rokovaniam na úrovni veľvyslancov pripojí cez videospojenie. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámila hovorkyňa generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga Farah Dakhlallahová.

"Zasadnutie sa bude konať na úrovni veľvyslancov. Očakáva sa, že ukrajinský minister obrany Rustom Umerov bude spojencov prostredníctvom videolinky informovať o situácii na bojisku a prioritných potrebách (ukrajinských jednotkách)," uviedla Dakhlallahová.

Zasadnutie je podľa nej reakciou na nedávnu vlnu mohutných ruských útokov proti ukrajinským civilistom a infraštruktúre.

Rada NATO-Ukrajina bola zriadená vlani kvôli lepšej komunikácii a koordinácii medzi alianciou a Kyjevom kvôli vojne vyvolanej Ruskom. Zasadnutia rady sa zvyčajne zúčastňujú veľvyslanci členských krajín NATO a ukrajinskí predstavitelia. (ČTK)

Biely dom odsúdil raketový útok na hotel v meste Kramatorsk, pri ktorom zahynul člen  tímu agentúry Reuters.

Na sociálnej sieti X to uviedol hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sean Savett. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Tento útok čo najdôraznejšie odsudzujeme a vyjadrujeme úprimnú sústrasť agentúre Reuters v súvislosti so stratou jedného z jej pracovníkov," uviedol Savett.

V nedeľu po raketovom útoku na hotel v ukrajinskom meste Kramatorsk zahynul člen spravodajského tímu agentúry Reuters Ryan Evans.

Pre britskú agentúru pracoval ako bezpečnostný poradca. Dvaja ďalší pracovníci utrpeli pri útoku zranenia.

Zelenskyj vyhlásil, že hotel zasiahla ruská balistická strela Iskander. Útok bol podľa neho "absolútne cielený a premyslený".

Ruské ministerstvo obrany sa k situácii nevyjadrilo. Agentúra Reuters však uviedla, že nedokázala nezávisle overiť, či za útokom stálo Rusko. (TASR)

Ukrajinské vzdušné sily použili dodané stíhačky F-16 pri obrane proti masívnemu ruskému útoku, uviedol Zelenskyj.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Pomocou F-16 sme už zničili niekoľko rakiet a dronov," uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. Viac podrobností odmietol poskytnúť.

Zdôraznil však, že tieto lietadlá doteraz preukázali veľmi dobré výsledky.

Rusko v pondelok zaútočilo na Ukrajinu s pomocou vyše 100 rakiet a približne 100 dronov iránskej výroby. Podľa ukrajinského prezidenta išlo o jeden z najväčších kombinovaných útokov. Útoky podľa neho cielili najmä na civilnú kritickú infraštruktúru.

Prvé bojové lietadlá F-16 od západných spojencov na Ukrajinu dorazili začiatkom augusta. Celkový počet týchto strojov, ktorými Kyjev v súčasnosti disponuje, nie je známy. Týždenník The Economist začiatkom augusta uviedol, že Ukrajina zatiaľ dostala desať stíhačiek F-16.

Do konca roka má prísť dodávka ďalších 20 lietadiel. Zvyšné stroje, ktoré prisľúbili dodať Dánsko, Holandsko a ďalšie krajiny, dorazia postupne v roku 2025. Celkovo dostanú ukrajinské ozbrojené sily 79 lietadiel F-16. (TASR)

Vývoz nórskeho plynu plynovodmi do Európy by sa tento rok mohol priblížiť k historickému rekordu z roku 2017.

Po poklese v roku 2023 od začiatku tohto roka vzrástol už o 10 percent. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na spoločnosť Gassco, ktorá prevádzkuje nórsku plynovodnú sústavu.

Vývoz sa vracia na úroveň z roka 2022, keď bol naposledy blízko historického maxima, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Frode Leversund.

Nórsko v roku 2022 predbehlo Rusko a stalo sa najväčším zdrojom plynu pre Európu, keďže Moskva obmedzila dodávky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a krajiny začali vo väčšej miere hľadať alternatívnych dodávateľov.

Za sedem mesiacov do konca júla 2024 vyviezlo Nórsko do Európy potrubiami 70,2 miliardy metrov kubických (m3) plynu, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 64 miliárd m3, priblížil Leversund.

K nárastu prispel silný dopyt zo strany európskych zákazníkov, menší počet náročných údržieb a modernizácia spracovateľského závodu Kollsnes, dodal.

V roku 2023 spoločnosť Gassco dodala prostredníctvom svojej 8800 kilometrov dlhej siete plynovodov do Belgicka, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Dánska 109,1 miliardy m3 plynu, čo bolo o 6,7 % menej ako rok predtým.

Pri náraste o 10 % za celý rok 2024 by dodávky mohli prekonať rekord 117,4 miliardy m3 zaznamenaný v roku 2017, uzavrel Leversund.

Približne 95 % exportu plynu Nórsko uskutočňuje prostredníctvom plynovodov, zatiaľ čo zvyšných päť % zabezpečuje skvapalnený zemný plyn (LNG). (TASR)

Kyjev má plán na ukončenie vojny s Ruskom, Zelenskyj ho plánuje predstaviť v Spojených štátoch.

Plán predstaví súčasnému americkému prezidentovi i jeho dvom možným nástupcom po novembrových voľbách.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii hovoril aj o súčasnej ukrajinskej operácii v Kurskej oblasti. Podľa agentúry Reuters Zelenskyj tiež potvrdil úspešný test prvej balistickej rakety ukrajinskej výroby.

Podľa Zelenského je ofenzíva ukrajinskej armády v Kurskej oblasti jeden z bodov mierového plánu. Jeho hlavným cieľom je donútiť Rusko k ukončeniu vojny.

Vojna s Ruskom sa skončí dialógom, ale Ukrajina musí zaujať silnú pozíciu, povedal Zelenskyj na fóre nazvanom Ukrajina 2024. Nezávislosť.

Zelenskyj už v roku 2022 predstavil desaťbodový mierový plán. V polovici tohto júna sa potom vo Švajčiarsku konal prvý mierový summit, na ktorom sa zúčastnili desiatky zahraničných predstaviteľov, chýbalo na ňom však Rusko.

Šéf agentúry pre atómovú energiu po návšteve v Kurskej elektrárni vyhlásil, že hrozí jadrový incident a situácia je vážna.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruské orgány od začiatku ukrajinskej ofenzívy tvrdia, že Kyjev sa opakovane pokúsil elektráreň zasiahnuť. Ukrajina sa k týmto obvineniam doteraz nevyjadrila.

Grossi na tlačovej konferencii upozornil, že elektráreň je mimoriadne zraniteľná, pretože nemá ochrannú kupolu. Uviedol taktiež, že stále funguje v takmer normálnom režime, čo však znamená, že situácia v súvislosti s jej bezpečnosťou je ešte vážnejšia.

Ukrajinské sily začali 6. augusta nečakaný vpád do Kurskej oblasti. Odvtedy prenikli do vzdialenosti asi 30 kilometrov od Kurskej jadrovej elektrárne, jednej zo štyroch najväčších v Rusku. (TASR)

Prezident Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina úspešne testovala prvú balistickú raketu domácej výroby.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Myslel som si, že je príliš skoro o tom hovoriť, ale uskutočnili sme skúšku — úspešnú — prvej ukrajinskej balistickej rakety. Blahoželám nášmu obrannému priemyslu,“ povedal Zelenskyj.

Ďalšie podrobnosti nechcel oznámiť, no dodal, že sa rozhodol túto informáciu zverejniť, aby mohla verejnosť oceniť „našich ľudí, ktorí pracujú v zbrojárskych podnikoch 24 hodín denne, sedem dní v týždni“.

V sobotu 24. augusta po údere na muničný sklad v ruskej Voronežskej oblasti ukrajinská strana prvýkrát oficiálne oznámila nasadenie nového raketového systému Paljanicja nazvaného po tradičnom okrúhlom bielom chlebe, hoci nepotvrdila jeho použitie pri tomto konkrétnom útoku.

Zelenskyj opísal „raketový dron“ ako „novú triedu zbraní“, pred ktorou je ťažké sa brániť.

Konkrétne technické parametre rakety nie sú známe. Vie sa len to, že má centrálnu valcovitú časť, na ktorej sú vpredu umiestnené krídla, chvostovú časť má vybavenú štyrmi ovládacími plochami, čo je konfigurácia typická pre riadené strely.

Paljanicja štartuje zo zeme a je poháňaná prúdovým motorom, údajne nastaviteľným na optimálnu spotrebu paliva. (TASR)

Indický premiér Módí v telefonáte povedal Putinovi, že podporuje rýchle a mierové ukončenie vojny na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AFP.

Módí v príspevku na sociálnej sieti uviedol, že v telefonáte si s Putinom "vymenil názory na rusko-ukrajinský konflikt" a podelil sa s ním o "svoje postrehy z nedávnej návštevy Ukrajiny".

V rozhovore podľa vlastných slov "zopakoval pevný záväzok Indie podporovať skoré, trvalé a mierové riešenie konfliktu".

Indický premiér navštívil Ukrajinu minulý týždeň v piatok. Zelenskému povedal, že "žiadny problém by sa nemal riešiť na bojisku", pripomína agentúra AFP.

O svojej návšteve v Kyjeve hovoril Módí aj s prezidentom USA Joeom Bidenom. V telefonáte zopakoval "konzistentný postoj Naí Dillí v prospech dialógu a diplomacie", informovalo indické ministerstvo zahraničných vecí.

Rusko je už desaťročia najväčším dodávateľom zbraní pre Indiu. Obe krajiny udržujú úzke vzťahy od čias studenej vojny. Od začiatku vojny na Ukrajine sa Moskva stala pre Naí Dillí aj významným dodávateľom ropy za zníženú cenu. Podľa AFP to dramaticky zmenilo ich hospodárske väzby.

India zároveň posilňuje bezpečnostné väzby so západnými krajinami v súvislosti s rastúcim vplyvom Číny v regióne. (TASR)

Ukrajina má podľa šéfa armády pod kontrolou 100 obcí v Kurskej oblasti a dobyla takmer 1300 kilometrov štvorcových územia.

V oblasti susediacej s Ukrajinou zároveň zajala 594 ruských vojakov, uviedol veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

V prejave vysielanom ukrajinskou televíziou podľa ruskojazyčného serveru BBC priznal, že jedným z dôvodov pre začatie ofenzívy pred tromi týždňami bolo zmierniť nápor na fronte pri Pokrovsku na východe Ukrajiny.

"Ruská federácia z kurského smeru dennodenne ostreľovala naše prihraničné dediny, mali sme početné straty medzi civilným obyvateľstvom a desiatky zničených obcí. Nepriateľ navyše v tomto smere sústreďoval značný počet vojakov a plánoval v ňom útočnú operáciu," povedal Syrskyj.

Kyjev sa preto podľa neho rozhodol spustiť ofenzívu, aby "vytvoril bezpečnostnú zónu, zastavil ostreľovanie" a ochránil civilistov v ukrajinskej Sumskej oblasti, ktorá s Kurskou oblasťou susedí.

Jedným z cieľov ale bolo aj odkloniť ruské sily z ukrajinského frontu, najmä z okolia mesta Pokrovsk, ktorý v Doneckej oblasti tvorí dôležitý logistický bod ukrajinskej armády, a obce Kurachove západne od Donecka.

"Kurská operácia odklonila značný počet (ruských) síl," potvrdil Syrskyj, podľa ktorého išlo o jednotky z juhu Ukrajiny. "K dnešnému dňu môžeme povedať, že na kurský front bolo vyslaných zhruba 30-tisíc (ruských) vojakov a toto číslo sa zvyšuje," dodal veliteľ. Rusko podobné údaje nezverejňuje.

Moskva ale zároveň posilňuje svoje sily pri Pokrovsku, doplnil Syrskyj. "Situácia na pokrovskom fronte je pomerne zložitá. Nepriateľ využíva svoju prevahu v počte mužov, zbraní a vojenskej techniky, aktívne zapája delostrelectvo a letectvo," povedal Syrskyj.

Ukrajine sa však podľa neho darí v Kurskej oblasti, kde od svojho vpádu na začiatku augusta dobyla 1294 kilometrov štvorcových ruského územia. Podľa agentúry Reuters rovnako Syrskyj prvýkrát verejne prehovoril o počte zajatých ruských vojakov počas tejto vojenskej operácie, ktorých je k dnešnému dňu podľa neho 594. (ČTK)

Prísne obmedzenia dodávok elektriny na Ukrajine by mohli trvať jeden až dva týždne, kým neopravia distribučné systémy.

Povedal to predseda Združenia ukrajinských energetických spoločností Ivan Plačkov.

„Obmedzenia budú platiť nielen dnes. Myslím, že to bude týždeň alebo dva, ak nebudú veľké útoky," konštatoval Plačkov. Rusko na rozsiahly útok proti ukrajinskému energetickému systému, ktorý podniklo v pondelok, použilo rakety a drony v celkovej hodnote 1,26 miliardy dolárov.

Ruská Federálna bezpečnostná služba začala stíhať ďalších dvoch novinárov za nelegálne prekročenie hraníc.

Trestné konanie začala voči novinárom z nemeckej televízie Deutsche Welle (DW) a ukrajinskej stanice 1+1, ktorí nakrúcali reportáže v ruskom meste Sudža v Kurskej oblasti po tom, čo ho obsadili ukrajinské sily.

Informovalo o tom ruskojazyčné vysielanie BBC.

Trestné konanie FSB sa týka redaktora DW Nicholasa Simona Connollyho a korešpondentke kanála 1+1 Natalije Nahornej. BBC pripomenula, že DW je v Rusku na zozname tzv. zahraničných agentov.

Podľa FSB obaja novinári "nelegálne prekročili štátnu hranicu Ruskej federácie a nakrúcali videá v oblasti Sudže v Kurskej oblasti". Z tohto dôvodu sa voči nim začalo konanie podľa článku 322 Trestného zákona Ruskej federácie.

FSB už predtým z rovnakého dôvodu začala trestné stíhanie voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie RAI Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simoneovi Trainimu, ako aj reportérovi CNN Nickovi Walshovi a dvom ukrajinským novinárom. (TASR)

Počet príspevkov za ubytovanie odídencov z Ukrajiny klesol na Slovensku v minulom mesiaci oproti júnu na štvrtinu.

V júni poberali obyvatelia Slovenska príspevok na vyše 33-tisíc odídencov. V júli to bolo len niečo cez 8000. Uviedol to hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.

Zníženie počtu prišlo po tom, ako sa od začiatku júla zmenili pravidlá vyplácania príspevku.

"Na príspevky za ubytovanie odídenca za mesiac júl 2024 bolo vyplatených celkovo 1.201.754 eur," doplnil Neumann s tým, že v júni to bolo takmer päť miliónov eur.

Medzimesačne klesol aj počet oprávnených žiadateľov, teda ľudí, ktorí odídencov ubytovávajú a príspevok poberajú. V júni o dotáciu žiadalo vyše 10-tisíc ľudí. V júli iba 3440.

Počet odídencov pritom medzimesačne naopak stúpol. V júni Slovensko zaregistrovalo 2351 osôb, ktoré o tento štatút požiadali. V júli bol tento počet na úrovni takmer 3000.

"Od začatia poskytovania dočasného útočiska k 22. augustu 2024 na Slovensku požiadalo o jeho udelenie 153 070 osôb. Zároveň evidujeme 25 748 zánikov dočasného útočiska," uzavrel hovorca.

Príspevok za ubytovanie odídenca sa od júla poskytuje iba prvých 120 dní. Výnimkou sú zraniteľné skupiny, ako deti do päť rokov, osoby, ktoré sa o ne starajú, ľudia so závažným zdravotným postihnutím či seniori nad 65 rokov.

Predkladateľ zmenu zákona o azyle zdôvodňoval tým, že dlhodobé poskytovanie takto rozsiahlych dotácií je neudržateľné. Argumentoval tiež, že riadne zaradenie sa do spoločnosti je dôležité aj pre samotných odídencov. (TASR)

Spojené štáty zadržali Maďara, ktorý s ďalšími spolupáchateľmi ilegálne vyvážal komunikačné technológie do Ruska.

S odvolaním sa na americkú prokuratúru to uviedol server 24.hu.

Maďara zadržali 23. augusta po prílete na medzinárodné letisko v San Franciscu. Podľa amerických úradov maďarský občan, identifikovaný ako Horváth, a jeho spoločníci viedli nadnárodnú obstarávaciu sieť, ktorá uzatvárala zmluvy priamo s rôznymi ruskými vládnymi agentúrami.

Pracovali na rozsiahlych projektoch, ako je budovanie operačných rádiokomunikačných systémov v ruskom regióne Kursk pri rusko-ukrajinských hraniciach.

Horváth údajne osobne zariadil nákup a pašovanie rádiokomunikačnej technológie amerického pôvodu koncovým užívateľom ruskej vlády prostredníctvom siete dcérskych spoločností v Španielsku, Srbsku, Maďarsku a Lotyšsku. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily dobyli ďalšiu dedinu neďaleko mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Informovala o tom agentúra AFP. Ruské jednotky "oslobodili" dedinu Orlivka, informoval ruský rezort obrany.

Zelenskyj večer po schôdzke s vojenskými predstaviteľmi povedal, že Ukrajina sa rozhodla posilniť svoje jednotky v okolí mesta Pokrovsk, ktoré je strategickým logistickým uzlom ukrajinskej armády, napísala agentúra Reuters.

Ukrajinské sily v tejto oblasti v uplynulých dňoch čelili čoraz intenzívnejšiemu ruskému tlaku. (TASR)

Ukrajina nezaznamenala žiadne známky pohybu bieloruských vojsk pri hraniciach,  hrozba podľa nej však naďalej trvá.

Uviedol to podľa agentúry Reuters hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko.

"Neevidujeme pohyb vybavenia alebo personálu v tesnej blízkosti hraníc, ale v tomto smere naďalej všeobecne vnímame hrozbu," povedal Demčenko v štátnej televízii.

Demčenko urobil vyhlásenie dva dni po tom, ako ukrajinské ministerstvo zahraničia vyzvalo Minsk, aby stiahol značné množstvo bieloruských vojenských síl a techniky, ktoré boli podľa Ukrajiny rozmiestnené na spoločných hraniciach.

Kyjev uviedol, že Bielorusko svoje vojská rozmiestnilo na hraniciach s Ukrajinou pod zámienkou vojenského cvičenia. Podľa nej sa v tomto priestore nachádzali aj bieloruské sily pre špeciálne operácie.

Súčasné bieloruské posilňovanie vojenských jednotiek pozdĺž ukrajinských hraníc má pravdepodobne za cieľ upútať ukrajinské sily pozdĺž širšej frontovej línie. Vo svojej najnovšej analýze bojov to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Podľa ISW bieloruské sily pravdepodobne Ukrajinu nenapadnú, keďže prezident Alexander Lukašenko nechce vojenským zapojením svojej krajiny do vojny riskovať zvýšenie nespokojnosti bieloruských občanov a oslabenie svojho režimu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, ktoré sa v Bielorusku majú konať vo februári 2025.

Lukašenko si pravdepodobne želá udržať kontrolu nad náladou verejnosti a tiež si zabezpečiť podporu armády, aby mohol v súvislosti s voľbami potlačiť prípadné protesty, ako to urobil na konci roka 2020, napísal ISW. (ČTK)

Šéf agentúry pre atómovú energiu pricestoval s tímom odborníkov na inšpekciu Kurskej jadrovej elektrárne.

Informovala o tom agentúra TASS.

Rafael Grossi pred cestou uviedol, že si chce urobiť obraz o situácii v elektrárni ležiacej v Kurskej oblasti neďaleko frontovej línie. Vzhľadom na boje medzi ruskými a ukrajinskými silami v jej blízkosti ju označil za "vážnu".

MAAE podľa neho môže posúdiť bezpečnosť elektrárne len vtedy, ak bude mať možnosť nezávisle zhodnotiť, čo sa tam deje.

Ukrajinské sily začali 6. augusta nečakaný vpád do Kurskej oblasti. Odvtedy prenikli do vzdialenosti asi 30 kilometrov od Kurskej jadrovej elektrárne, jednej zo štyroch najväčších v Rusku.

Rusko minulý týždeň informovalo MAAE, že Ukrajina sa v noci na 22. augusta pokúsila na elektráreň zaútočiť dronom. Ten bol zostrelený a nájdený neďaleko skladu vyhoreného jadrového paliva.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová to označila za akt jadrového terorizmu, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu MAAE. (TASR)

Ukrajinské sily podnikajú útok na hranicu s Belgorodskou oblasťou na západe Ruska, tvrdia proruské kanály na Telegrame.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Kanál Mash uviedol, že zhruba 500 ukrajinských vojakov útočí na dve kontrolné stanovištia v pohraničných mestách Nechotejevka a Šebekino v Rusku. Na území oboch zároveň podľa neho prebiehajú boje.

Reuters pôvodne napísala, že Ukrajinci sa pokúšajú o ďalší prienik na územie Ruska. Oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov v tejto súvislosti s odvolaním sa na ministerstvo obrany povedal, že situácia je zložitá, ale pod kontrolou.

Ruská armáda podľa Gladkova podniká plánovanú akciu. Ľudí vyzval, aby zostali pokojní a dôverovali iba "oficiálnym zdrojom informácií".

V ďalšom príspevku na Telegrame Gladkov uviedol, že tri dediny v Belgorodskej oblasti boli napadnuté ukrajinskými ozbrojenými silami. "V obci Petrovka bol následkom ostreľovania poškodený sklad, v obci Novoe došlo k poškodeniu auta po zhodení výbušného zariadenia z dronu a v obci Golovchino došlo v dôsledku výbuchu kamikadze dronu k požiaru nákupného zariadenia," informoval Gladkov.

Kyjev sa k situácii bezprostredne nevyjadril.

Belgorodská oblasť susedí s Kurskou oblasťou, kde ukrajinské jednotky 6. augusta podnikli nečakaný vpád a odvtedy zabrali časť ruského územia vrátane desiatok dedín.

Na území Belgorodskej oblasti je od 15. augusta v platnosti režim mimoriadnej situácie na federálnej úrovni v dôsledku pretrvávajúcich útokov ukrajinských síl. Úrady taktiež nariadili evakuáciu časti tohto regiónu. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila päť rakiet a 60 dronov vypustených Ruskom. Počet obetí sa zvýšil na päť.

Uviedla to ukrajinská armáda, podľa ktorej Rusi celkovo vypálili 91 projektilov vrátane desiatich rakiet a 81 bezpilotných lietadiel iránskej výroby. 

Celkový počet obetí najnovšieho ruského útoku sa zvýšil na päť. Dvaja ľudia zomreli v meste Kryvyj Rih a traja v Záporoží. Záchranári pokračujú v odpratávaní trosiek, informoval prezident Zelenskyj. 

Požiar ropného skladu Kavkaz pri meste Proletarsk v ruskej Rostovskej oblasti, ktorý vypukol po ukrajinskom útoku pred viac ako týždňom, sa naďalej šíri.

Naznačujú to satelitné snímky, ktoré získala rozhlasová stanica Slobodná Európa.

Ruským hasičom sa požiar nedarí zvládnuť a podľa rozhlasovej stanice Slobodná Európa horia zásobníky ropy už na štyroch miestach. Útok na ropný sklad na ruskom území je jedným z mnohých, ktoré ukrajinská armáda podnikla, aby zredukovala potenciál ruskej armády na vedenie vojny proti Ukrajine.

Ukrajina hlási po ďalšom útoku najmenej štyri obete. Rusko opäť použilo drony a rakety.

Najmenej dvaja ľudia prišli o život v meste Kryvyj Rih a ďalší dvaja zahynuli v Záporoží. Letecký poplach zatiaľ odvolal iba Kyjev. 

Ruská strela podľa denníka Ukrajinská pravda zasiahla v meste Kryvyj Rih hotel Avrora. Pôvodne predseda Rady obrany mesta Oleksandr Vilkul oznámil, že o život prišla jedna žena a ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia. Neskôr ďalší z miestnych predstaviteľov, Jevhen Sytnyčenko, uviedol, že počet obetí vzrástol na dve.

V Záporoží sú popri mŕtvych aj štyria zranení, uviedol šéf Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Podľa neho Rusko použilo drony Šahíd iránskej výroby.

Výbuchy sa v noci ozvali aj v Kyjeve či v meste Chmelnyckyj, uviedli ukrajinské médiá. Vojenská správa Kyjevskej oblasti, ktorá obklopuje hlavné mesto, podľa agentúry Reuters ohlásila, že protivzdušná obrana zasahuje proti nepriateľským dronom. Útoky nasledovali vo viacerých vlnách. Rusi vypustili desiatky dronov a tiež vypálili tri hypersonické rakety Kinžal, napísala stanica BBC na svojom webe.

Ruské ministerstvo obrany ohlásilo zničenie celkovo piatich ukrajinských dronov nad dvoma pohraničnými oblasťami, Belgorodskou a Kurskou. (ČTK)

Rusko stratilo už viac ako 610-tisíc vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 610 100. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty, 52 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 563 tankov, 16 667 obrnených bojových vozidiel pechoty, 17 495 delostreleckých systémov a 1 173 raketometov.

Biden odsúdil ruský útok na ukrajinskú infraštruktúru. Americký prezident zároveň sľúbil Kyjevu pokračujúcu podporu.

Rusko v pondelok vyslalo na Ukrajinu vyše dvesto dronov a rakiet, pričom zabilo najmenej sedem ľudí a zasiahlo už aj tak oslabenú energetickú sieť krajiny.

"Čo najdôraznejšie odsudzujem pokračujúcu vojnu Ruska proti Ukrajine a jeho snahy ponoriť ukrajinský ľud do temnoty," vyhlásil Biden.

Podobné slová predtým použil aj hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Americký prezident zároveň vyjadril presvedčenie, že Moskva vo vojne proti Kyjevu nikdy neuspeje.

Najväčší útok Ruska na Ukrajinu za posledné týždne vyvolal rozsiahle výpadky elektrickej energie. Prišiel po vyhláseniach Kyjeva, že Ukrajina dosiahla nové úspechy pri svojom vpáde do ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

NATO skritizovala počínanie Ruska a označila ho za nezodpovedné a potenciálne nebezpečné.

Vyhlásenie nasledovalo po správach o pravdepodobnom prieniku ruského dronu do poľského vzdušného priestoru.

"Od úplnej invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 sa na území spojencov niekoľkokrát našli úlomky ruských dronov a rakiet. Hoci nemáme žiadne informácie, ktoré by naznačovali úmyselný útok Ruska proti spojencom, tieto činy sú nezodpovedné a potenciálne nebezpečné," uviedla hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.

Aliancia taktiež ostro odsúdila pokračujúce útoky Ruska na ukrajinských civilistov a civilnú infraštruktúru.

Rusko počas masívneho pondelňajšieho útoku vypustilo na Ukrajinu vyše 200 rakiet, striel a dronov. Objekt prenikol do poľského vzdušného priestoru približne o 06.43 h. Na území Poľska ho potvrdili najmenej tri radarové stanice, uviedol Maciej Klisz, šéf operačného veliteľstva poľskej armády.

Dodal, že nad objektom mal plnú kontrolu a bol pripravený ho zostreliť, zastavili ho však poveternostné podmienky. Objekt zmizol asi po 25 kilometroch na poľskom území. (TASR)

Rusko podniklo niekoľko raketových a dronových útokov na Kyjev a ďalšie oblasti, informovala ukrajinská armáda.

V hlavnom meste Ukrajiny sa počas noci ozývali silné výbuchy, informovali svedkovia agentúry Reuters a tamojšie médiá. Ukrajinské úrady vyhlásili letecký poplach na väčšine územia..

Rozsah utorkových útokov nie je bezprostredne známy. Ukrajinské vzdušné sily však uviedli, že zaznamenali štart niekoľkých dronov a strategických bombardérov Tu-85 a bojových stíhačiek MiG-31 z ruských letísk. (TASR)

Pri ruskom raketovom útoku na budovu civilnej infraštruktúry v meste Kryvyj Rih zahynuli najmenej dvaja ľudia. 

Pod troskami sa môžu nachádzať ešte piati ľudia.

Útok si vyžiadal aj štyroch zranených, ktorých hospitalizovali v nemocnici, oznámili miestne úrady. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak dodal, že budova je po útoku úplne zničená.