Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
V červenej zóne prebúdzajúcich sa Flegrejských polí, najnebezpečnejšieho európskeho vulkánu, sa zo zeme dvíhajú dvetisíc rokov staré ruiny, ktoré nahor tlačí hydrotermálna sila. Na prístavnom móle vidieť ustupujúcu vodnú hladinu, zatiaľ čo zem stúpa.
Komunity z talianskeho pobrežia strašia tisíce zemetrasení vrátane jedného, pre ktoré muselo 1500 ľudí odísť do dočasného prístrešia.
Obyvatelia si teraz balia kufre pre prípad núdze a pripravujú sa na väčšie zemetrasenia alebo - v horšom prípade - na erupciu, ktorá by podľa niektorých odborníkov mohla mať ničivé následky.
Takmer 80-tisíc ľudí však zároveň bezstarostne žije na okraji sírnej kaldery, hrajú futbal na uliciach alebo varia ragú vo svojich bytoch s dychberúcim výhľadom na ostrovy Capri a Ischia na druhej strane Neapolského zálivu. Vo vyhradenej nebezpečnej zóne v okolí dymiacich dier, ktoré už starí Rimania považovali za vstup do pekla, žije podľa odhadov až 485-tisíc ľudí.
Najpesimistickejší experti teraz naznačujú, že možno nastal čas uvažovať o presťahovaní. Ľudia pri Neapole tak stoja pred ťažkou voľbou: majú zostať - alebo majú odísť?
V článku sa dočítate:
- Prečo existuje nezhoda medzi odborníkmi
- Čo spôsobila pred 39-tisíc rokmi erupcia Campi Flegrei.
- Aké boli tohtoročné zemetrasenia v Pozzuoli.
Protichodné signály
Kríza vyvolala horlivú diskusiu vnútri talianskej vedeckej komunity o tom, akú hrozbu predstavuje 13 kilometrov široké monštrum posiate viac ako dvoma desiatkami kráterov, o ktorom sa predpokladá, že spôsobilo najprudšiu erupciu v prehistorickej Európe. Nič aktuálne nenaznačuje, že by magma náhle rástla, čo by mohlo signalizovať blížiacu sa erupciu. Vulkanické incidenty však môžu byť veľmi nepredvídateľné a nový cyklus sopečných zemetrasení - spolu s merateľným zdvihnutím pôdy o 2 centimetre za mesiac - sú znepokojujúce.
Erupcia by mohla mať rôzne podoby, od obmedzeného výbuchu - podobného tomu, ktorý minulý mesiac poškodil turistický chodník v americkom národnom parku Yellowstone, až po niečo oveľa katastrálnejšie. Odborníci tvrdia, že polia majú potenciál spôsobiť väčšiu spúšť ako 40 kilometrov vzdialený Vezuv počas historického zničenia Pompejí v roku 79 nášho letopočtu.
Viacerí vedci varujú pred možným bodom zlomu - ale nik nie tak horlivo ako Giuseppe Mastrolorenzo, vedúci výskumný pracovník talianskeho Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie (INGV), ktorý vedie boj s vlastnou agentúrou, ktorá podľa neho hrozbu neberie dostatočne vážne. V najhoršom možnom scenári by sa podľa Mastrolorenza v zemi otvorila hlboká trhlina, ktorá vychrlí hríbovitý oblak škodlivého plynu, prehriateho popola a pyroklastického materiálu. V noci by emisie pretínali blesky. Výhľad na pobrežie by zahalil smrtiaci čierny závoj. Následne by krajinu pokryl bielosivý popol a skaly.
Podľa neho by aj výrazne menšia, ale stále silná erupcia „mohla zničiť celú metropolitnú oblasť Neapola aj s jej tromi miliónmi obyvateľov“.
„Tlak by sa mohol uvoľniť ako bomba,“ vraví, stojac pod páliacim slnkom s pohľadom na mohutné kráterové jazero, ktoré vzniklo počas poslednej významnej flegrejskej erupcie v roku 1538.
Niektorí z jeho vlastných šéfov - ako aj starosta Pozzuoli Luigi Manzoni - odmietajú takéto reči ako šírenie strachu, a tvrdia, že teraz nie je chvíľa, aby opustili tento slnkom zaliaty región. Nebezpečenstvo je síce vážne, ale dá sa zvládnuť a hrozba veľkej erupcie je príliš vzdialená, tvrdia. Väčšou hrozbou je podľa nich nová vlna sopečných zemetrasení. Veria, že sa to dá zvládnuť bez nákladných evakuácií a posilňovania budov, aké sa uskutočnili v 80. rokoch minulého storočia, keď Flegrejské polia naposledy ožili.
Talianska vláda medzitým vysiela protichodné signály. Na jednej strane Rím minulý mesiac zaviedol dočasný zákaz výstavby a jeden z popredných ministrov označil za „zločin“, že sa ľudia vôbec mohli usadiť v tieni takejto hrozby. Napriek tomu sa zdá, že premiérka Giorgia Meloniová zároveň podnecuje ľudí, aby na mieste zostali. Ustúpila miestnym politikom a zasadzovala sa za prestavbu zanedbaného nábrežia ohrozeného sopkou v hodnote 1,2 miliardy eur, ktoré zahŕňa vybudovanie nového mestského parku, rekultiváciu pôdy aj budovanie nových domov a obnovu infraštruktúry.
„Hrozba v Pozzuoli vždy existovala. Musíme sa s ňou naučiť koexistovať,“ povedal starosta Manzoni.
Sopečná zima v Európe
Taliansko je vulkanicky najaktívnejšou krajinou kontinentálnej Európy a dve z najaktívnejších sopiek v krajine akurát zažívajú erupcie menších rozsahov. Na južnom ostrove Stromboli chrlí rovnomenná sopka lávu, ale podľa mnohých skôr šteká ako hryzie. Na Sicílii vyviera Etna, ktorá zase vyvoláva skôr menšie nepríjemnosti ako všeobecnú paniku.
A potom sú tu Campi Flegrei, známe ako Flegrejské polia - sopka s takmer polovicou kaldery v Stredozemnom mori. Vzorky hornín naznačujú, že tu pred 39-tisíc rokmi došlo k obrovskej erupcii, ktorá spôsobila sopečnú zimu v Európe spojenú s vyhynutím neandertálcov.
Hoci magma pod Flegrejskými poliami nevystupuje nahor, sopka je čoraz nebezpečnejšia, uviedol Giovanni Chiodini, geochemik na dôchodku, ktorý bol predtým zodpovedný za geochemický dohľad v oblasti a ktorý publikoval vedecké články o Flegrejských poliach. Magma v sopke sa stláča, uvoľňuje plyn, ako aj výpary, ktoré stúpajú horninou a skvapalňujú sa.
„Keby sme hovorili o sopke na Antarktíde, všetci by sme hovorili, že smeruje k erupcii,“ hovorí Chiodini a naznačuje, že v obývanej oblasti, akou je Taliansko, je väčšia neochota znepokojovať ľudí.
Podľa Chiodiniho je rovnako pravdepodobné, že sa sopka upokojí, ako aj to, že vybuchne, ale práve neistota vyvoláva obavy. To, či ľudia dostanú dostatočné varovanie, sa dá len odhadovať. Pri erupcii v roku 1538 boli zemetrasenia také silné a nepretržité, že starovekí obyvatelia mali na odchod niekoľko dní, dokonca týždňov. Súčasné evakuačné plány rátajú s tým, že stačí 72 hodín na to, aby sa pol milióna ľudí dostalo do bezpečia.
Mastrolorenzo však tvrdí, že erupcia by mohla nastať už po niekoľkých hodinách a ohroziť metropolu Neapol, tretie najväčšie mesto Talianska. Táto oblasť nemusí byť pripravená. Evakuácia počas májového zemetrasenia bola katastrofálna, tvrdia občania; niektorí vodiči uviazli v zablokovanej premávke a boli nútení ísť pešo do bezpečia na pláž. Následnej evakuácie sa zúčastnila len hŕstka ľudí.
Macellum, stĺpmi posiate ruiny starovekého trhoviska v Pozzuoli sa už desaťročia dvíhajú a klesajú, pretože sopečná činnosť hýbe zemou pod jeho základmi. V súčasnosti sa ruiny opäť nachádzajú v období zdvíhania, pričom od minulého roka stúpli o dva až štyri centimetre za mesiac, čo je však stále oveľa menej ako 14-metrový nárast, ktorý bol zaznamenaný za necelý rok pred erupciou v roku 1538.
Carlo Doglioni, riaditeľ INGV, uviedol, že stúpanie zeme nie je také dramatické ako pri posledných veľkých sopečných poruchách, ktoré tu boli pred štyrmi desaťročiami. Občania by síce podľa neho mali byť znepokojení, ale zároveň skritizoval Mastrolorenzove vyjadrenia. V oblasti platí žltá výstraha a aktuálne údaje nenaznačujú, že „ľudí by mali v tomto čase evakuovať“.
„Mastrolorenzo sa snaží zviditeľniť, aby upútal pozornosť,“ povedal. Napriek tomu si Doglioni myslí, že by bolo tiež „nesprávne“ podceňovať riziko. Na otázku, či by ľudia mali opustiť Pozzuoli, odpovedal: „Ja osobne by som tam až tak rád žiť nešiel.“
Minimalizovanie problému
Andrea Vitale, 67-ročný učiteľ na dôchodku, 26. júla o 13.46 stuhol v kuchyni svojho bytu postaveného vnútri kaldery Flegrejských polí. Počul veľkú ranu a pocítil zvláštny pocit, akoby sa budova viezla na vlne. V obývačke sa ozval krik jeho vnučky a pes Balou neprestajne štekal. Na stene sa objavila prasklina.
„V Pompejach nemali ani potuchy, ale nám je hrozba jasná. To si povedia, keď nás nájdu v popole,“ povedal.
Júlové zemetrasenie s magnitúdom 4,0 bolo druhým výrazným zemetrasením za posledné dva mesiace. Zemetrasenie s magnitúdom 4,4 z 20. mája spôsobilo väčšie škody a vynútilo si evakuáciu troch škôl, ženskej väznice a viac ako stovky rodín. Iní, ako napríklad Vitale, majú domy, ktoré boli spevnené počas 80. rokov, keď jeho štvrť evakuovali na 18 mesiacov. Praskať však začali už aj niektoré z týchto stavieb.
Občianske skupiny trvajú na tom, že miestna vláda zámerne bagatelizuje hrozbu a že talianska vláda by mala urobiť viac, napríklad ponúknuť dodatočnú, rýchlejšiu pomoc pri opravách a pomoc obyvateľom, ktorí sa chcú presťahovať.
„Problém bagatelizovali, aby sa pokúsili nevystrašiť ľudí, pretože ich viac zaujíma ekonomika,“ povedala Laura Lovinelliová, vedúca skupiny občanov Campi Flegrei.
Nello Musumeci, taliansky minister civilnej ochrany, priznal, že vládny plán na rozsiahlu prestavbu v meste v rámci červenej zóny je v rozpore so snahou odradiť od novej výstavby v tejto oblasti. Miestna vláda ponúka štipendiá obyvateľom v dočasných obydliach z májového zemetrasenia a talianska vláda schválila dotácie na pomoc pri výstavbe. Štát však nemôže zvládnuť všetky výdavky, povedal Musumeci a naznačil, že obyvatelia, ktorí sa tu rozhodnú žiť, sa musia podieľať na nákladoch.
Pokles cestovného ruchu tiež spôsobil zatvorenie reštaurácií a obchodov. Päťdesiatšesťročná Rossana Maurelliová vraví, že tržby v jej rodinnom obchode s keramikou, kde predáva riad s ohnivými výjavmi sopečných erupcií, klesli od minulého roka o 60 až 70 percent.
Uvedomuje si nebezpečenstvo. Miestna pláž je dnes jediným miestom, kde nachádza pokoj. Hovorí, že tam chodí denne, aby nemusela sedieť vo svojom byte, kde si niekedy predstavuje, ako sa jeho steny rúcajú.
Nevie si však predstaviť, že by opustila Pozzuoli, ktoré je domovom jej rodiny už niekoľko generácií. „Sme zamilovaní do našej krajiny. Sú tu naše podniky, naše domy,“ povedala.
