SAN JOSÉ. Nikaragua nariadila cirkvám a náboženským subjektom platiť daň z príjmu a prinútila zatvoriť viac ako 150 mimovládnych organizácií v rámci ďalšieho zásahu proti odporcom prezidenta Daniela Ortegu, vyplýva zo štvrtkového vyhlásenia vlády.
Uznesenie o "zrušení" zákona o oslobodení týchto organizácií od dane bolo uverejnené v oficiálnych štátnych novinách La Gaceta a podpísal ho Ortega. Teraz budú musieť platiť dane až do výšky 30 percent svojho ročného príjmu.
Vláda tiež zrušila 151 mimovládnych organizácií. Tento krok prišiel tri dni po tom, ako Managua zatvorila približne 1500 mimovládnych organizácií, čo exilová opozícia označila za útok proti občianskej spoločnosti.
Vláda od potlačených protestov proti Ortegovmu režimu v roku 2018, počas ktorých podľa OSN zahynulo viac ako 300 ľudí, uväznila stovky svojich skutočných aj domnelých kritikov.
Nikaragua postavila mimo zákona ďalších 1500 mimovládok, časť je spätá s cirkvou Čítajte Pondelňajšie oznámenie bolo doteraz najväčším útokom na mimovládne organizácie. Celkovo bolo v Nikarague od roku 2018 rozpustených viac ako 5200 občianskych organizácií.
Ako uviedol námestník ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti západnej pologule Brian Nichols, Spojené štáty vo štvrtok odsúdili "nespravodlivé" kroky nikaragujskej vlády.
Zásah "predstavuje novú temnú kapitolu v systematických represiách, ktoré charakterizujú režim Daniela Ortegu", uviedol bývalý nikaragujský prezidentský kandidát Félix Maradiaga, ktorý žije v exile v Spojených štátoch.
Ortega sa stal lídrom Nikaraguy najprv ako šéf chunty v roku 1979 po tom, čo ako partizán bojoval v sandinistickom hnutí, ktoré zvrhlo diktatúru rodiny Somozovcov podporovanú USA. Neskôr bol v roku 1985 zvolený za prezidenta krajiny.
Vo voľbách v roku 1990 bol porazený, ale v roku 2007 sa vrátil k moci. Odvtedy zrušil obmedzenia na prezidentské funkčné obdobie a prevzal kontrolu nad všetkými zložkami štátnej moci. Na jeho režim sa vzťahujú sankcie USA aj EÚ.
