SOFIA. Parlamentné voľby v Bulharsku, ktoré boli naplánované na 20. októbra, boli odložené na neurčito po tom, čo prezident Rumen Radev odmietol podpísať výnos schvaľujúci vytvorenie dočasnej vlády.
Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Radev má vraj problém s rozhodnutím svojej vlastnej nominantky na predsedníčku dočasnej vlády Gorice Grančarovej-Kožarevovej ponechať Kalina Stojanova na poste ministra vnútra.
Radevovo odmietnutie schváliť návrh kabinetu Grančarovej-Kožarevovej znamená, že súčasná dočasná vláda Dimitara Glavčeva zostane pri moci, kým parlament nepredloží nový zoznam potenciálnych premiérov.
Táto bezprecedentná situácia sa odohráva na pozadí eskalácie napätia v súvislosti s postom ministra vnútra Stojanova. Za jeho výmenu viedli kampaň strany Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP-DB) i ultranacionalistická Obroda.
Stojanovovi sa vyčíta, že má blízko k spolupredsedovi centristického Hnutia za práva a slobody (DPS) Deľanovi Pejevskému, ktorý sa otvorene zasadzuje za jeho zotrvanie na čele ministerstva vnútra.
Na Pejevského uvalili Spojené štáty a Spojené kráľovstvo sankcie za korupciu a je považovaný za politika s vplyvom v prokuratúre. Nikdy však proti nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie.
Grančarová-Kožarevová v pondelok predložila návrh zloženia vlády, ktorý je takmer totožný s vládnym kabinetom na čele s Glavčevom. Argumentovala, že "časté striedanie vlád posilňuje pocit nestability a demotivuje administratívu".
Za dve hlavné priority svojho navrhovaného kabinetu označila uskutočnenie spravodlivých parlamentných volieb a "dôsledné nasledovanie" euroatlantickej cesty Bulharska.
Radev ako dôvod svojho odmietavého stanoviska k vláde so Stojanovom ako ministrom vnútra uviedol práve politické napätie, ktoré táto osoba vyvoláva. Vyhlásil, že upokojenie politickej situácie a uskutočnenie volieb nie je možné, ak si Kalin Stojanov udrží pozíciu ministra vnútra.
RFE/RL doplnil, že Stojanovovi už viackrát verejne vyjadrili podporu aj predstavitelia ministerstva vnútra.
Pred týždňom sa v Sofii konalo masové zhromaždenie príslušníkov polície, ktoré bolo prezentované ako "spontánne", ale na jeho organizácii sa podieľalo aj vedenie policajného zboru pre oblasť Sofie.
Bulharsko čakajú siedme parlamentné voľby za tri a pol roka, ale chýba mu dočasný vládny kabinet, ktorý by ich zorganizoval.
Bulharsko je najchudobnejšou členskou krajinou Európskej únie s vysokou mierou korupcie. Krajinu sužuje politická nestabilita od roku 2020, keď protikorupčné protesty viedli k pádu vtedajšej vlády.
Situácia, že krajinu čakajú už siedme parlamentné voľby za uplynulé tri roky, nastala začiatkom augusta, keď sa strana Je taký národ (ITN) vzdala mandátu na zostavenie vlády, keďže nedokázala nájsť partnerov na zloženie stabilnej vládnej koalície.
ITN sa pritom v júnových predčasných parlamentných voľbách umiestnila až na šiestom mieste a v 240-člennom parlamente má len 16 poslancov.
Mandát na zloženie vlády dostala od prezidenta Radeva 29. júla po tom, ako sa vládu nepodarilo zostaviť alianciám strán Občania za európsky rozvoj Bulharska a Zväz demokratických síl ani formácii Pokračujeme v zmene — Demokratické Bulharsko.
