KÁBUL, BRATISLAVA. Islamskí fundamentalisti pred tromi rokmi natešene mávali samopalmi na korbách áut, keď sa približovali k prezidentskému palácu Arg, kým Američania chaoticky evakuovali svojich občanov z Kábulu.
Taliban vtedy sľuboval očistenie Afganistanu od "skazeného Západu" a zlepšenie života všetkých Afgancov. Namiesto toho však pre časť zo 41 miliónov obyvateľov nastalo "obdobie temna".
Skupina od prevzatia moci 15. augusta 2021 spôsobila podľa Human Rights Watch najvážnejšiu svetovú krízu v oblasti práv žien a Afganistan odvtedy zároveň zažíva aj jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete.
Aj napriek katastrofálnym životným podmienkam má Taliban stále podporu najmä na vidieku. Navyše sa snaží zapáčiť aj v zahraničí, predovšetkým zvedavým turistom, ktorí postupne opäť prúdia do tohto ázijského vnútrozemského štátu.
„Bohužiaľ, niektorí novinári a cestovatelia, ktorí sa vyberajú do Afganistanu, normalizujú Taliban a svojím spôsobom šíria jeho propagandu, že všetko je v poriadku. Vôbec tam nie je pokoj. Talibovia majú svoju ideológiu, ktorá sa nedá rýchlo zmeniť, keďže za ňu roky bojovali,“ vraví pre denník SME afganská režisérka Sahraa Karimi, ktorá žije už niekoľko rokov na Slovensku.
Počet turistov v povojnovom Afganistane rýchlo stúpa. V roku 2023 vzrástol o 120 percent - do štátu vtedy prišlo takmer 5200 návštevníkov, uvádza televízia al-Džazíra.
V článku sa dočítate:
- čo predchádzalo prvej vláde Talibanu,
- prečo USA stiahli vojská z Afganistanu,
- aká je druhá vláda Talibanu.
Bezpečný prístav pre teroristov
K súčasnej situácii v Afganistane výrazne prispel komunistický prevrat v roku 1978 a následný príchod sovietskych vojsk v roku 1979, ktoré s Afgancami bojovali až do roku 1989. Sovietska snaha o ovládnutie regiónu zradikalizovala mnohých obyvateľov, ktorí sa postupne pridávali do rôznych odbojových skupín a stávali sa mudžahedínmi - moslimami angažovanými v boji.
Krátko po odchode Sovietov však náboženské a politické skupiny spustili boje medzi sebou, čo viedlo k afganskej občianskej vojne, ktorá trvala od roku 1992 do roku 1996. K moci sa nakoniec dostal Taliban a nasledujúcich päť rokov tvrdo vládol – presadzoval prísny výklad šaríe, teda islamského práva.
Taliban časom zvrhli Spojené štáty, ktoré vtrhli v roku 2001 do Afganistanu, pretože islamskí fundamentalisti ukrývali teroristickú skupinu al-Káida, ktorú viedol strojca útokov na USA z 11. septembra Usáma bin Ládin.
V nasledujúcich rokoch Američania v Afganistane pravidelne čelili talibanským povstalcom, z ktorých mnohí sa presídlili prevažne do Pakistanu, ale nikdy sa nevzdali túžby opäť vládnuť.
Chceli zabíjať pred koncertom Taylor Swift. Má sa na teroristické hrozby pripraviť aj Slovensko? Čítajte Rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena stiahnuť vojakov z Afganistanu siaha už do roku 2009, keď sa ešte ako viceprezident bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu nazdával, že zvýšenie vojenskej prítomnosti USA z dlhodobého hľadiska nedokáže potlačiť povstanie Talibanu, uvádza Vox.
V roku 2021 nakoniec Biden rozhodol, aby USA stiahli z Afganistanu aj posledných vojakov a takmer po 20 rokoch ukončili svoju vojenskú prítomnosť v krajine.
„Dva týždne predtým nikto v Kábule neveril, že by sa Taliban mohol opäť chopiť moci,“ povedal pre denník SME cestovateľ Martin Navrátil, ktorý sa v tom období nachádzal na mieste. „A čoskoro sa, bohužiaľ, potvrdilo, že to bude rovnaké ako v rokoch 1996 až 2001.“ Vznikli tiež obavy, že z Afganistanu sa opäť stane útočisko pre teroristov.
Evakuáciu vojsk a jej následky pred tromi rokmi sledoval celý svet. Zo štátu sa okrem vojenských zložiek zároveň snažili odísť aj tisíce Afgancov, pretože odmietali opäť žiť pod vládou Talibanu, čo spôsobilo rozsiahlu utečeneckú krízu. Bola medzi nimi aj filmárka Sahraa Karimi, ktorá sa po pôsobení na Slovensku do Afganistanu vrátila, no v auguste 2021 sa rozhodla utiecť.
Najhoršie nočné mory žien a dievčat
Afganci, ktorým sa v roku 2021 nepodarilo dostať napríklad do Iránu, Turecka, Spojených arabských emirátov, USA, Británie či Nemecka, zápasia v posledných troch rokoch s prírodnými katastrofami a vládnymi obmedzeniami nevídaných rozmerov.
Za vlády Talibanu je Afganistan jedinou krajinou na svete, kde majú dievčatá zakázané vzdelávať sa po šiestom ročníku v škole. Skupina tiež zrušila právo žien na slobodu pohybu a vytvorila im prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Podľa Human Rights Watch prežívajú pod násilnou vládou Talibanu afganské ženy a dievčatá svoje najhoršie nočné mory.
„Medzinárodná spoločnosť sa svojím spôsobom snaží hovoriť s Talibanom, ale bohužiaľ, rokuje o svojich záujmoch, nie o záujmoch afganských žien a dievčat alebo o tom, v akom stave sa práve nachádza Afganistan,“ vraví Karimi.
V krajine je tiež zakázaná hudba a tanec. Afganci zároveň nemôžu vlastniť cestovné pasy a sú bez prístupu k svojim celkovým úsporám z predchádzajúceho obdobia.
Od septembra 2023 navyše prišlo do Afganistanu z Pakistanu viac ako 665-tisíc Afgancov, ktorí boli nútení odísť počas zásahu pakistanskej vlády proti zahraničným migrantom a utečencom, čo zhoršilo rozsah humanitárnej krízy v krajine, uvádza Human Rights Watch. V samotnom Afganistane sú vnútorne vysídlené milióny osôb.
Roky po americkej invázii a ich páde v roku 2001 sa Taliban tešil medzi Afgancami vysokej podpore. S opozičnými skupinami, najmä Talibanom, v roku 2009 sympatizovala až polovica Afgancov, ukázal prieskum americkej Asia Foundation.
V rovnakom prieskume o desať rokov neskôr však organizácia zistila, že s Talibanom už sympatizuje iba 13,4 percenta opýtaných. Po kolapse dohody vnútri Afganistanu stále väčšina Afgancov uvádzala, že je dôležité chrániť práva žien, slobodu prejavu a ústavu, uvádza americká Rada pre zahraničné vzťahy (CFR). Napriek tomu Taliban podporujú mnohí ľudia najmä mimo miest.
„Som smutná, že Taliban je pri moci už tretí rok, ale trápi ma aj to, že vzhľadom na množstvo konfliktov vo svete – útok Ruska na Ukrajinu, izraelsko-palestínsky konflikt – je snaha o zlepšenie podmienok v Afganistane momentálne stratená a v plnej miere svojím spôsobom nie je v záujme medzinárodného spoločenstva,“ uvádza Karimi.
Perfektné talibanské PR
Manželský pár žijúci v jaskyni spoločne krája ovocie a zeleninu. Nechýba im panvica, olej ani múka. Počas varenia medzi sebou komunikujú zriedka a nakoniec spoločne pokrm zjedia pred kamerami.
Aj takto Taliban presviedča Západ o idylickom živote v Afganistane. Skupina pritom používa slovné spojenia ako „starí milenci“ či „organické potraviny“ a v niektorých prípadoch dokonca aj „jaskynná párty“ – ide o názvy rozličných videí na ich YouTube kanáli.
Taliban má podľa cestovateľa Martina Navrátila perfektné PR, ktoré spôsobuje, že veľa turistov akceptuje veci, s ktorými by doma nesúhlasili. „Talibovia sa často pokúšajú turistov presvedčiť, aby išli do nejakej lokálnej televízie a povedali, že Taliban je úplne iný. Dalo by sa povedať, že je to úspešná propaganda, pretože na to naletí veľa turistov,“ povedal Navrátil. Afganistan doteraz v priebehu rokov navštívil osemkrát, prvýkrát v roku 2013.
„Niektorí jednoducho pred hrôzami, ktoré sa v Afganistane dejú, zatvárajú oči v prospech exotiky,“ vysvetľuje Karimi.
Turistov, ktorí talibanskej propagande uveria a následne ju aj ďalšej šíria, považuje Navrátil za nezodpovedných, pretože hrozby môžu číhať kdekoľvek.
„Afganistan nie je bezpečná krajina, ale je bezpečnejšia ako pred nástupom Talibanu. Teraz sa dá totiž viac-menej cestovať v rámci celého štátu. Predtým sa to nedalo, pretože Taliban, ktorý ovládal dedinské prostredie, pravidelne útočil. Vládna moc vtedy ovládala iba mestá,“ vraví. Na cestovanie do krajiny je dnes potrebný najmä miestny fixer, teda sprievodca, ktorý vybaví potrebné povolenia.
V súčasnosti však podľa Navrátila v Afganistane dochádza k viacerým bombovým útokom, pretože moc sa od Talibanu snaží prevziať ISIS-K, regionálna frakcia z Chorasánu, ktorej stúpenci útočili napríklad aj v moskovskej Crocus City Hall, kde v marci zavraždili 145 ľudí.
„ISIS-K chce v krajine zaviesť ešte striktnejšie právo, ako zavádza Taliban,“ dodal Navrátil.
Talibanskú vládu stále neuznáva žiadny štát na svete - čiastočne pre prísne obmedzenia pre ženy. Militantné hnutie sa však kritike bráni. „Nepriatelia neprezentujú Afganistan v dobrom svetle, ale ak prídu a uvidia, ako to naozaj je, určite o ňom budú šíriť dobrý obraz,“ povedal podľa al-Džazíry afganský minister informácií a kultúry Khairullah Khairkhwa.
