PARÍŽ, BRATISLAVA. Po úspešných olympijských hrách čaká Francúzsko návrat do reality. Krajina totiž ani päť týždňov po predčasných parlamentných voľbách nemá novú vládu.
Mnohým Francúzom však odľahčená atmosféra, ktorú olympiáda priniesla, vyhovuje. „Nechceme, aby sa život vrátil do normálu,“ povedal na recepcii k ukončeniu hier v Elyzejskom paláci aj prezident Emmanuel Macron.
Toto prianie sa mu však nesplní. Práve Macronovi totiž prináleží úloha vymenovať nového premiéra či premiérku. Kto by ním mohol byť a kedy by tak prezident mohol urobiť?
V článku sa dočítate aj:
- ako vyzerá politická situácia vo Francúzsku po olympiáde,
- kto sú potenciálni kandidáti na premiéra,
- kedy by premiéra mohol Macron vymenovať.
Olympiáda odsunula politiku
Domáce aj svetové médiá začali hneď po olympiáde pripomínať Macronov sľub, že sa bude zaoberať vymenovaním nového premiéra. Zatiaľ sa však veľa nedeje, hovorí Michael Augustín, odborník na francúzsku politiku z Ústavu politických vied SAV.
„Olympiáda prehlušila akékoľvek politické dianie, nebolo reálne možné a nebolo by ani zmysluplné či efektívne, keby politické strany počas tohto obdobia intenzívnejšie robili politickú činnosť či vyvíjali tlak na Macrona. Išlo by to do stratena,“ hovorí analytik pre SME.
Z bezpečnostného hľadiska bolo určite logickým krokom to, že k odovzdávaniu politickej moci nedošlo tesne pred olympiádou, hodnotí ďalej Macronovo rozhodnutie Augustín.
Tesne pred začiatkom hier prišlo k útokom na železničné trate a telekomunikácie, športové podujatia však neskôr prebehli bez problémov.
„Počas olympiády nedošlo k žiadnemu teroristickému útoku a je dôležité, že olympiádu nepoznačila žiadna takáto tragická udalosť. O to promptnejšie by však mal Macron konať teraz,“ myslí si analytik.
Le Penová už cítila víťazstvo. Macronov vabank sa otočil proti nej Čítajte Ľavica sa premiérky asi nedočká
Niektorí politici prezidenta obvinili, že vyhlásením „politického mieru“ počas olympiády len naťahuje čas. Najväčšia kritika prichádza od členov a voličov zjednotenej ľavice pod názvom Nový ľudový front (NFP).
Široká koalícia, ktorá zahŕňa zelených, socialistov aj radikálov, vznikla síce len krátko pred voľbami, dostala však najviac hlasov. Nárokuje si preto premiérsku funkciu.
Keďže však – rovnako ako žiadna iná strana – v 577-člennej dolnej komore parlamentu nezískala absolútnu väčšinu, Macron číta výsledky inak, pripomína Augustín. „Voľby podľa neho nevyhral žiadny z táborov, a teda nikto nemá jasný mandát uskutočňovať svoj vlastný politický program,“ hovorí.
