WASHINGTON, BRATISLAVA. Na začiatku boli e-maily, ktoré sa tvárili ako legitímne správy od služieb, ktoré používajú členovia volebného štábu Kamaly Harrisovej.
Takéto správy sa často vyskytujú aj na Slovensku. Od príjemcu vyžadujú prihlásenie sa do služby prostredníctvom mena a hesla. Ide však o takmer dokonalé napodobeniny skutočných služieb a hackeri tieto e-maily používajú na získanie prístupových hesiel do skutočných služieb.
Táto praktika sa nazýva phishing a sériu podobných e-mailov v posledných týždňoch dostali členovia volebného štábu americkej prezidentskej kandidátky Kamaly Harrisovej.
Niekoľko veľkých amerických médií, medzi nimi New York Times, Washington Post či Politico oznámili, že od neznámeho odosielateľa dostali množstvo dokumentov aj z volebného štábu Donalda Trumpa.
Americké úrady, Trumpova kampaň, ale aj softvérové spoločnosti zatiaľ ako možného pôvodcu manipulácií vidia Irán. Ten stojí za vznikom niekoľkých webstránok s falošnými správami, ktoré zacielil na konzervatívnych aj liberálnych voličov, informovala podľa CNN softvérová spoločnosť Microsoft vo svojej analýze.
Pokusy cudzích štátov ovplyvniť americké prezidentské voľby nie sú ojedinelé, po voľbách v roku 2016, ktoré vyhral Donald Trump, sa vynorili informácie predovšetkým o ruskej vplyvovej operácii "projekt Lachta", ktorá mala za cieľ rozosievať spory, ale aj ovplyvniť voľby v prospech Donalda Trumpa.
V článku sa dočítate:
- Akým útokom zatiaľ čelili štáby oboch hlavných kandidátov,
- ako sa k uniknutým a podstrčeným správam postavili štandardné médiá,
- kto a prečo z útokov obvinil Irán,
- ako prebehla ruská vplyvová kampaň.
Mail prichádzal od poradcu
Microsoft vo svojej správe o bezpečnostných rizikách volieb konštatuje, že zahraničné pokusy o ovplyvnenie volieb sa za posledného pol roka zrýchlili. Hoci zo začiatku bolo hlavným iniciátorom Rusko, aktuálne vyčnieva Irán, píše sa v správe.
"Kybernetické vplyvové operácie zacielené na americké, ale aj iné voľby, sú v posledných rokoch priebežne cieľom iránskych snáh," píše Microsoft.
Okrem toho si správa všíma konkrétne ruské vplyvové operácie, ktorých ciele sa presunuli od Ukrajiny k americkým prezidentským voľbám.
Iránu sa podľa New York Times podarilo dostať do e-mailového účtu bývalého vysokého poradcu jedného z volebných štábov. Hackeri potom z tohto účtu posielali falošné správy ďalším dôležitým ľuďom a lákali od nich prístupové heslá do služieb, kde by sa mohli nachádzať citlivé dokumenty niektorej z kampaní.
Volebný štáb demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej podľa denníka Guardian potvrdil, že ho vyšetrovací úrad FBI varoval, že sa stal cieľom zahraničných vplyvových operácií.
Podobne aj štáb Donalda Trumpa informoval, že sa stal obeťou phishingového útoku, z ktorého podozrieva Irán.
V prípade útoku na Harrisovej kampaň nie je jasné, či bol úspešný. Pri kampani Donalda Trumpa však došlo k úniku informácií, ktoré niekto poslal viacerým americkým médiám. Nie je jasné, či únik súvisí s konkrétnym útokom, ktorý identifikoval Trumpov štáb.
Médiá už úniky nezverejnili
Vplyvové operácie sa zjavne diali už vo chvíľach, keď sa prezident Joe Biden rozhodol stiahnuť svoju kandidatúru. Keď veľké americké médiá dostali do pošty dokumenty, ktoré unikli z volebného štábu Donalda Trumpa, odmietli ich zverejniť.
Magazín Politico napísal, že už 22. júla začal dostávať anonymné e-maily od človeka, ktorý sa podpísal iba ako Robert. Magazínu okrem iného doručil spis, v ktorom štáb Donalda Trumpa analyzoval potenciálne slabiny viceprezidentského kandidáta J. D. Vancea a senátora Marca Rubia, ktorý bol vážnym kandidátom na Vanceovu pozíciu. Dva zdroje z Trumpovho štábu magazínu potvrdili, že dokumenty sú autentické.
"Naši editori sa na základe okolností rozhodli, že otázky, ktoré sprevádzajú pôvod týchto dokumentov, sú závažnejšie ako ich samotný obsah," cituje CNN vyjadrenie redakcie Politica.
Hoci sa Trump všeobecne považuje za kandidáta prijateľnejšieho pre Rusko, americké tajné služby už dávnejšie pracovali s informáciou, že by sa Irán amerického exprezidenta pokúsil zabiť, pretože Trump v roku 2020 schválil zabitie iránskeho generála Kasíma Sulejmániho, poznamenáva Politico.

CNN poznamenáva, že správanie sa amerických médií sa oproti kampani v roku 2016 veľmi zmenilo. Vtedy tamojšie médiá intenzívne informovali o obsahu dokumentov a e-mailov, ktoré unikli z volebného štábu Hillary Clintonovej a zverejnila ich stránka WikiLeaks. Americkí vyšetrovatelia za podozrivých označili hackerov prepojených na ruské tajné služby.
"Rozhodnutie podčiarkuje problémy, s ktorými médiá zápasia, keď sa k nim dostanú informácie získané pochybnými spôsobmi. Podčiarkuje aj meniace sa štandardy zverejňovania, ktoré ovplyvnili voľby v roku 2016, počas ktorých mali ruské dezinformačné operácie veľký vplyv na víťazstvo Donalda Trumpa," napísala CNN.
Po voľbách v roku 2020 dostali redakcie ďalšiu dávku dokumentov pochádzajúcich z počítača prezidentovho syna Huntera Bidena a väčšina z nich ich odmietla zverejniť z obáv, že ide o ruskú dezinformačnú operáciu, dodala televízia.
Prezidentské voľby USA 2024

- Výsledky volieb prezidenta USA 2024
- Novým americkým prezidentom sa stane Donald Trump
- Volebná mapa USA
- Kompletné výsledky prezidentských volieb v USA
- Trump sa vracia do Bieleho domu. Čo to znamená pre Ameriku a Európu
- Trump porazil Európu
- Životopis kandidáta Donalda Trumpa
- Životopis kandidátky Kamaly Harrisovej