Viola Vráblová, nadšená čitateľka a znalkyňa umenia. Pred milovanou knižnicou. FOTO SME - PAVOL MAJER |
Do knižnice za rohom chodieva s príručným vozíkom. Inak by náklad požičaných titulov neodniesla. Knihu nepotrebuje len v pondelok, keď je v slogane denníka SME Deň knihy, pre ňu je týmto dňom rovnako sobota či nedeľa. Vlastne celý týždeň.
Nečudo, veď celý profesionálny život prežila Viola Vráblová tak, že učila deti a mladých čítať. Desaťročia bola vedúcou Mestskej knižnice pre deti a mládež v Bratislave. "Lásku ku knihe a umeniu vôbec som získala doma, dali mi ju rodičia," hovorí.
Obaja boli pôvodne učitelia, otec bol aj publicistom, prekladateľom i autorom operných i operetných libriet. Je podpísaný pod desiatkami textov populárnej hudby. Tí skôr narodení si spomenú na jeho meno - Jarko Elen Kaiser - vedno s pesničkami Stupavská krčma, Milión hviezd či Nerob si starosti Miško.
"Môj otec bol vzorom a učiteľom takej osobnosti slovenského operného neba, akou bol Štefan Hoza, ktorý na jeho popud začal takisto písať i prekladať operné libretá."
Z takého rodinného prostredia nemohla ísť Viola Vráblová študovať nič iné, iba knihovedu. Vyštudovala ju až ako zamestnankyňa Mestskej knižnice, a tak od začiatku spájala teóriu s praxou. Celých štyridsať rokov sa starala najmä o to, aby vzbudila lásku ku knihe medzi deťmi a mládežou.
"Veľmi úzko sme spolupracovali so školami, organizovali sme hodiny informatívnej prípravy, práce s encyklopédiami, aby si učitelia vedeli aj vyhľadať všetko, čo potrebujú. Pravidelne k nám chodili na besedy autori, diskutovali s mladými, odpovedali na ich otázky." Všetko priamo v prostredí ich knižnice.
Generácia, ku ktorej patrí pani Vráblová, totiž mala estetickú výchovu na gymnáziách a dodnes je presvedčená, že mládež jednoducho musí čítať. Knihu jej nenahradí ani televízia, ani internet. "Pretože ide aj o citovú a morálnu výchovu, ktorú nedá nik tak, ako kniha."
Táto nadšená čitateľka a propagátorka knihy je roky aj členkou Klubu priateľov Opery pri SND aj členkou Senior klubu knihovníkov, pravidelne navštevuje generálky Činohry SND a rovnako pravidelne chodieva na koncerty Slovenskej filharmónie.
"Bez tohto všetkého si neviem život ani predstaviť. Od malička sa stretávam so spevákmi, so spisovateľmi. Tam je zárodok mojej celoživotnej vášne a obdivu k literatúre či umeniu vôbec," uzatvára Viola Vráblová.
Autor: EVA NOVÁ