WASINGTON. Spojené štáty uvalili v piatok sankcie na 33 jednotlivcov a firiem v Bielorusku, ktoré podporujú inváziu Ruska na Ukrajinu výrobou vojenského materiálu a prepravou tovaru.
Urobili tak v koordinácii s Kanadou a Britániou pri príležitosti štvrtého výročia konania prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré považujú západné krajiny za zmanipulované.
Obmedziť Lukašenkové príjmy
Americké ministerstvo financií uviedlo, že sankcie sa týkajú 19 jednotlivcov a 14 firiem. Zamerané sú aj na osoby, ktoré sa vyhýbajú sankciám a generujú príjmy pre ľudí v najbližšom okolí prezidenta Alexandra Lukašenka.
Sankcie boli prijaté na základe výkonného nariadenia podpísaného prezidentom Joeom Bidenom v roku 2021.
Jednou zo sankcionovaných firiem je popredná bieloruská firma Peleng, ktorá vyrába komponenty pre kozmické lode, satelity a vojenské vozidlá. Washington ju považuje za dôležitého obchodného partnera Ruska.
Porušovanie ľudských práv
Nové sankcie zaviedli štyri roky po prezidentských voľbách v Bielorusku aj Kanada a Británia. Kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová oznámila sankcie na desať jednotlivcov a šesť firiem za ich „zapojenie do pokračujúceho a systematického porušovania ľudských práv v Bielorusku“.
Britské ministerstvo zahraničných vecí v piatok uviedlo, že Londýn uvalil nové sankcie na štyroch bieloruských jednotlivcov a tri firmy. Sankcie sú reakciou na „porušovanie ľudských práv a pokračujúcu podporu nelegálnej invázii ruských síl na Ukrajinu“.
Aj Litva potvrdila svoju podporu pre demokratické hnutie v susednej krajine. "Vždy veríme v demokratickú budúcnosť Bieloruska!" napísal litovský prezident Gitanas Nauséda na sociálnej sieti X.
Loading
...Aj litovské ministerstvo zahraničných vecí vo Vilniuse potvrdilo "prísne nekompromisný" postoj voči "nelegitímnemu režimu" dlhoročného bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka.
Tvrdo potlačené protesty
Autoritársky Lukašenko je pri moci od roku 1994. V prezidentských voľbách 9. augusta 2020 oficiálne znovu zvíťazil a zaistil si tak šieste funkčné obdobie.
Opozícia aj Západ však voľby a ich výsledok označili za zmanipulované; mnohí považujú za ich víťaza opozičnú líderku Sviatlanu Cichanovskú.
Výsledok volieb vyvolal masové protesty Bielorusov, ktoré režim tvrdo potlačil. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že bolo zadržaných zhruba 35 000 ľudí a za mrežami je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna. Cichanovská po voľbách v obavách o bezpečnosť utiekla do Litvy, ktorá je členskou krajinou EÚ
Z 9,5-miliónového Bieloruska odvtedy utieklo už približne pol milióna ľudí. Tamojšie úrady sa zameriavajú na zásahy proti takýmto prebehlíkom, ktorí v zahraničí vyzývajú na prísnejšie sankcie voči Bielorusku.
