NEW YORK. Svet si každoročne pripomína 9. augusta Medzinárodný deň svetového domorodého obyvateľstva s cieľom zvýšiť povedomie o potrebách týchto skupín obyvateľstva.
Dátum, ktorý tento rok vychádza na piatok, sa viaže k prvému zasadnutiu Pracovnej skupiny Organizácie Spojených národov (OSN) pre pôvodné obyvateľstvo v Ženeve v roku 1982.
Pôvodné obyvateľstvo
Po prvýkrát ho vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v decembri 1994 s cieľom zvýšiť povedomie o potrebách týchto skupín napríklad v oblasti ľudských práv, rozvoja, životného prostredia, vzdelávania či zdravia.
Tohtoročnou témou je "ochrana práv pôvodného obyvateľstva nachádzajúceho sa v dobrovoľnej izolácii a počiatočnom kontakte".
Domorodé národy v dobrovoľnej izolácii sú podľa OSN najlepšími ochrancami lesa. Tam, kde sú chránené ich kolektívne práva na pozemky a územia, sa lesom darí.
"A nielen ich prežitie je kľúčové pre ochranu našej planéty, ale je kľúčové aj pre ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. V dnešnom hyperprepojenom svete je existencia pôvodných obyvateľov v dobrovoľnej izolácii a počiatočnom kontakte dôkazom bohatej a zložitej tapisérie ľudstva a ak prestanú existovať, je to pre náš svet obrovská strata," upozorňuje OSN na svojej webovej stránke.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije v 90 krajinách sveta približne 476 miliónov pôvodných obyvateľov, ktorí majú vlastný jedinečný súbor tradícií i systémov riadenia. Predstavujú menej ako 5 percent svetovej populácie, no tvoria 15 percent najchudobnejších obyvateľov planéty.
Reprezentujú rôzne kultúry
Domorodí obyvatelia reprezentujú 5000 rôznych kultúr. Napriek svojej rozmanitosti má väčšina pôvodných obyvateľov sveta isté spoločné črty, spomedzi ktorých OSN vyzdvihuje pevné puto k pôvodným územiam a prostrediam, v ktorých dlhodobo žili už ich predkovia, ako aj vôľu zachovať si spôsob organizácie vlastného spoločenstva či ekonomické, spoločenské a kultúrne hodnoty.
OSN vyhlásila roky 2022 až 2032 za desaťročie domorodých jazykov, keďže strata jazyka znamená stratu dôležitého aspektu histórie a kultúry národa. Účelom je upozorniť na vymierajúce jazyky, pretože väčšina z nich sa nevyučuje na školách a nepoužíva ich ani široká verejnosť.
Približne 200 skupín domorodého obyvateľstva žije v súčasnosti v dobrovoľnej izolácii v odľahlých lesoch bohatých na prírodné zdroje v Bolívii, Brazílii, Kolumbii, Ekvádore, Indii, Indonézii, Papue-Novej Guinei, Peru a vo Venezuele. Rozhodli sa žiť oddelene od zvyšku sveta, čím si zachovávajú svoje špecifické kultúry a jazyky.
Tieto národy sú prísne závislé od svojho ekologického prostredia. Akékoľvek zmeny v ich prirodzenom prostredí môžu poškodiť tak prežitie jednotlivých členov, ale aj skupiny ako celku.
Napriek ich právu na autonómiu, ktoré je zakotvené v Deklarácii OSN, rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, turizmu a prírodných zdrojov na týchto územiach vedie k odlesňovaniu pásov pralesov pôvodných obyvateľov, narúša ich spôsob života a ničí prírodné prostredie, ktoré si po generácie chránili.
Pre domorodé obyvateľstvo žijúce v dobrovoľnej izolácii a počiatočnom kontakte je jednou z najvážnejších hrozieb vonkajšieho kontaktu vystavenie chorobám. Vďaka svojej izolácii nemajú imunologickú obranyschopnosť voči pomerne bežným ochoreniam. Vynútený kontakt s vonkajším svetom môže viesť k ničivým následkom, varuje OSN.
