DHÁKA. Nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Yunus povedie Bangladéš prostredníctvom "demokratického procesu", keď sa vráti do krajiny, aby sa postavil na čelo dočasnej vlády, povedal v stredu tamojší veliteľ armády generál Vaker-Uz-Zamán. Ako dodal, nová vláda pravdepodobne zloží prísahu vo štvrtok.
"Som presvedčený, že (Yunus) nás bude schopný previesť krásnym demokratickým procesom a že z toho budeme mať prospech," uviedol vojenský veliteľ, podľa ktorého by sa na ceremónii zloženia prísahy mohlo zúčastniť približne 400 ľudí.
Vyzval na ukončenie násilia
Osemdesiatštyriročný ekonóm a bankár Yunus by podľa agentúry DPA mal do Bangladéša pricestovať vo štvrtok.
Rozhodnutie o vymenovaní Yunusa za dočasného predsedu vlády padlo v utorok na stretnutí prezidenta Muhammada Šahabuddína s predstaviteľmi armády a skupiny Študenti proti diskriminácii, uviedol úrad hlavy štátu.
Dočasnú vládu v Bangladéši povedie nositeľ Nobelovej ceny za mier Čítajte Premiérka Hasína Vadžídová po niekoľko týždňov trvajúcich násilných protestoch, pri ktorých zomreli stovky ľudí, podala v pondelok demisiu a utiekla z krajiny.
"Teším sa, že sa vrátim domov, zistím, čo sa deje a ako sa môžem zorganizovať, aby sme sa vymanili z problémov, do ktorých sme sa dostali," vyhlásil Yunus v stredu pred odletom z Paríža.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 2006 tiež vyzval na ukončenie násilia. "Buďte pokojní a pripravte sa na budovanie krajiny," povedal Yunus. "Ak sa vydáme cestou násilia, všetko bude zničené," dodal.
Protesty začali v júli
Protesty v Bangladéši sa začali v júli a pôvodne boli namierené proti opätovnému zavedeniu kontroverzných kvót vo verejnej službe. Do ich čela sa postavili študenti.
Na istý čas sa zastavili po tom, čo najvyšší súd zrušil väčšinu z nich, minulý týždeň sa však obnovili a ich účastníci požadovali už aj odstúpenie autoritárskej premiérky Vadžídovej, ktorá bola na čele vlády 15 rokov.
Pod jej vedením síce chudobný, prevažne moslimský Bangladéš zažil ekonomický rozmach, v poslednom čase však krajinu sužuje vysoká inflácia. Ľudskoprávne organizácie obviňovali premiérku, že sa zameriava na svojich oponentov a kritikov a nechala tisíce z nich zatknúť.
