DHÁKA, BRATISLAVA. Z policajných staníc zostali len trosky. Všade sa povaľuje obhorený nábytok a steny, strop aj podlaha zmenili odtiene na čiernu. Len v pondelok rozvášnené davy podľa polície napadli minimálne 450 policajných staníc a násilnosti neutíchajú.
Reč je o Bangladéši, juhoázijskej krajine, v ktorej týždne protestov po pätnástich rokoch vyhnali z postu premiérku Hasínu Wadžídovú. Pri násilných protestoch, ktoré vyvolalo opätovné prijatie systému kvót pre vládne pracovné miesta, zahynulo podľa The Economic Times minimálne 440 ľudí.
„Celé mesto sa stalo vojnovou zónou. Ľudia všade rabujú,“ uvádza pre BBC korešpondent Shahnewaj Rocky.
Polícia sa podľa BBC vyhovára, že ich vedenie krajiny "nútilo" strieľať do demonštrantov a že ich teraz vykresľujú ako tých zlých. Aj keď za zásahy proti študentom sa ospravedlnili, polícia dodáva, že bude tvrdo zasahovať, až kým nebude zaistená bezpečnosť každého policajta. Niekoľkí z nich pri útokoch zahynuli.
Bangladéš, ôsmu najľudnatejšiu krajinu na svete, teraz čaká neistá budúcnosť. V pondelok bangladéšsky veliteľ armády Waker-uz-Zaman prisľúbil, že čoskoro vznikne dočasná vláda, ale neuviedol žiadne podrobnosti o tom, kto by ju mohol viesť. Študenti odmietajú vládu vedenú armádou a presadzujú, aby sa hlavným poradcom akéhokoľvek nového kabinetu stal nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Yunus.
V článku sa dočítate:
- prečo sú v Bangladéši protesty,
- kto je Wadžídová,
- čo spopularizovalo Yunusa,
- ako kríza ohrozuje vzťahy s Indiou.
Cesta k bezpečnej budúcnosti
Počas letných mesiacov Bangladéšom otriaslo niekoľko smrteľných potýčok medzi demonštrantmi a policajtmi. Protesty odštartovali študenti, ktorých podráždila opätovne prijatá vládna politika a rozhodli sa proti nej vzoprieť.
Zákon totiž vyhradzuje časť vládnych pracovných miest rodinám tých, ktorí bojovali vo vojne za nezávislosť Bangladéša v roku 1971. Táto 30-percentná pracovná kvóta pre „bojovníkov za slobodu“ a ich príbuzných existovala do roku 2018, keď ju bangladéšska vláda zrušila pre násilné protesty.
Hoax vyvolal násilnosti po celej Británii. Väznice sú pripravené, odkazuje ministerka Čítajte V júni však bangladéšsky súd politiku obnovil, údajne na naliehanie premiérky Wadžídovej, uvádza denník The Washington Post.
Vládne pozície sú v Bangladéši veľmi žiadané, pretože ich mnohí uchádzači o prácu považujú za cestu k bezpečnej budúcnosti.
„Apelujem na krajanov, aby na týchto teroristov zatlačili tvrdou rukou,“ povedala podľa Reuters Wadžídová. Jej reakcia však spôsobila, že sa protesty proti vládnej politike otočili proti nej samej.
Päť mandátov pri moci
Wadžídová je dcérou šejka Mujibura Rahmana, ktorý bol známy ako „otec národa“ - viedol boj za nezávislosť Bangladéša od Pakistanu v roku 1971 a stal sa prvým prezidentom krajiny. Počas vojenského prevratu v roku 1975 ho však zavraždili.
Hasína následne žila niekoľko rokov v indickom exile, ale neskôr sa do Bangladéša vrátila, aby predsedala strane Bangladéšska liga Awami.
V roku 1996 sa prvýkrát stala predsedníčkou bangladéšskej vlády, ktorú viedla až do roku 2001. K moci sa však vrátila v roku 2009 a odvtedy vyhrala všetky voľby. V januári si zabezpečila celkovo už piaty mandát. Výsledky volieb však boli podľa medzinárodných pozorovateľov veľmi sporné. Wadžídovú už dlhodobo obviňujú z manipulácie volieb a väznenia oponentov s cieľom udržať si moc.
Wadžídová údajne unikla demonštrantom len niekoľko minút predtým, ako vtrhli do jej sídla prezývaného Ganabhaban. Helikoptérou v pondelok priletela do Naí Dillí, ale podľa denníka The Washington Post má v utorok odletieť do Veľkej Británie.
Bangladéšu vládla pätnásť rokov po sebe, čo z nej spravilo najdlhšie slúžiacu ženu na čele vlády na svete.
Protivládne protesty v Bangladéši. (zdroj: SITA/AP)Vysávač krvi
Yunus, ktorého chcú demonštranti dosadiť na post hlavného poradcu bangladéšskej dočasnej vlády, je známy ako „bankár chudobných“ - pripisuje sa mu zásluha za to, že vďaka svojmu priekopníckemu využívaniu malých pôžičiek vytiahol milióny ľudí z chudoby.
V roku 2006 ho spoločne s jeho bankou Grameen ocenili za priekopnícku prácu Nobelovou cenou za mier.
Wadžídová podľa BBC dlho považovala 84-ročného bankára za politického rivala: nazvala ho „vysávačom krvi“ chudobných a obvinila Grameen z účtovania „prehnaných“ úrokových sadzieb.
V januári bangladéšsky súd Yunusa odsúdil na šesť mesiacov odňatia slobody za porušenie pracovného práva krajiny, čo nositeľ Nobelovej ceny kritizoval ako politicky motivovaný krok. Počas tohtoročného volebného obdobia zatkol bangladéšsky systém tisíce členov a podporovateľov opozície.
Yunus v pondelok údajne súhlasil so žiadosťou demonštrantov stať sa hlavným poradcom bangladéšskej dočasnej vlády, uvádza agentúra Reuters. Bankár sa má vrátiť do Bangladéša z Francúzska, kde momentálne žije.
V boji o moc je však hneď niekoľko kľúčových postáv. Patrí medzi ne napríklad Chalída Zijáová, predsedníčka Bangladéšskej nacionalistickej strany, ktorá v rokoch 1991 až 1996 pôsobila ako premiérka Bangladéša. V roku 2018 ju uväznili za korupciu, hoci uviedla, že tieto obvinenia boli politicky motivované. Z väzenia ju prepustili po Wadžídovej úteku.
Ďalšou možnosťou je Šafikur Rahman, líder kontroverznej bangladéšskej islamistickej strany Džamát-e-Islámí. Niektorí analytici sa domnievajú, že existuje veľká šanca, že koalícia vedená islamistami by mohla vyhrať voľby, ak by sa konali dnes, uvádza BBC.
India je v strese
Bangladéš je pre Indiu kľúčovým spojencom od momentu, keď si Wadžídová sadla do premiérskeho kresla. Jej vedenie totiž výrazne zlepšilo indicko-bangladéšske vzťahy a dostalo ich na úplne inú úroveň.
Medzi susednými štátmi prosperuje predovšetkým textilný obchod: Bangladéš je hlavným trhom pre vývoz bavlny z Indie a India zase dováža hotové odevy z Bangladéša.
Ázijské krajiny však dlhodobo spolupracujú aj na boji proti teroristickým skupinám.
Šaši Tharúr, poslanec indickej strany Kongres, hovorí, že Naí Dillí nechce nestabilného alebo nepriateľského useda.
Západ sa obáva veľkej vojny. Okamžite odíďte z Libanonu, žiada svojich občanov Čítajte „V Indii existujú určité pochopiteľné obavy z rastúceho vplyvu Džamát-e-Islámí, ktorá v minulosti zaujala voči Indii veľmi nepriateľský postoj, a možného zasahovania z Číny a Pakistanu. India musí každého uistiť, že nie sme nepriateľská veľmoc a nemáme žiadnu túžbu ovládnuť alebo kontrolovať dianie v Bangladéši,“ povedal pre agentúru ANI. „Radi by sme boli nápomocní. Myslím si, že by sme mali takéto posolstvo odovzdať verejne aj súkromne.“
Silná podpora Naí Dillí pre Wadžídovú spôsobila, že India za posledné desaťročie iba minimálne interagovala s bangladéšskymi opozičnými skupinami, čo dostalo Naí Dillí do zložitej pozície, uvádza The Economic Times.
Súčasná kríza vyvoláva silné obavy o budúcnosť ich spojenectva.
Je pravdepodobné, že Džamát-e-Islámí môže mať určitý vplyv na dočasnú vládu v Dháke, ale islamistická strana by zároveň mohla otvoriť dvere pre návrat vplyvu Pakistanu do bangladéšskeho systému, čomu sa Wadžídová vyhýbala.
