DHÁKA. Bangladéšska premiérka Hasína Vadžídová po 15 rokoch pri moci podala demisiu a následne opustila krajinu, kde pred niekoľkými týždňami vypukli demonštrácie žiadajúce jej odchod z funkcie.
Informovala o tom agentúra AFP.
Vytvorenie dočasnej vlády
Hlavný veliteľ bangladéšskej armády generál Vaker-uz-Zamán medzičasom v príhovore k národu, ktorý krátko po odchode líderky odvysielala štátna televízia, oznámil, že Bangladéš bude teraz riadiť dočasná vláda, a vyzval obyvateľstvo na pokoj.
Podľa televízie al-Džazíra generál dodal, že na rokovaniach o vytvorení dočasnej vlády sa spolu s armádou zúčastnili zástupcovia hlavných politických strán.

"Krajina veľmi utrpela, ekonomika bola zasiahnutá, mnoho ľudí bolo zabitých a je čas ukončiť násilie," priznal generál vo svojom príhovore k národu.
Dodal, že aj sa situácia v krajine zlepší, nebude "potrebné pristúpiť k vyhláseniu výnimočného stavu".
Zároveň prisľúbil, že orgány činné v trestnom konaní budú "stíhať všetky vraždy" spáchané počas týždňov demonštrácií. Vyhlásil tiež, že úlohou študentov, ktoré boli hybnou silou protestov, je "teraz zachovať pokoj a pomôcť nám".
Generál Vaker-uz-Zamán bol za náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl vymenovaný koncom júna - len niekoľko dní pred vypuknutím protestov, ktoré si len v nedeľu vyžiadali najmenej 94 obetí na životoch.
Obnovenie poriadku
V snahe obnoviť v krajine poriadok vláda prerušila prístup na internet, zatvorila školy a univerzity, zaviedla zákaz vychádzania a proti demonštrantom vyslala armádu.
Pokračujúce strety medzi demonštrantmi a políciou v Bangladéši si však aj v pondelok vyžiadali ďalších 56 obetí. S odvolaním sa na policajné a lekárske zdroje o tom informovala agentúra AFP.
Celkovo od začiatku demonštrácií proti vláde premiérky Hasíny Vadžídovej zomrelo 356 ľudí, dodala AFP na základe bilancie zostavenej podľa polície, úradov a nemocníc.
Násilné protesty v Bangladéši sú dôsledkom sociálnej krízy: v krajine je veľa nezamestnaných absolventov. Študenti preto požadujú zrušenie systému pozitívnej diskriminácie, ktorý v rámci pracovných miest vo verejnej službe stanovuje kvóty pre rodiny veteránov boja za nezávislosť.
Tento systém, čiastočne zrušený v roku 2018, obnovili súdy v júni, čo vyvolalo nepokoje. Koncom júla ich najvyšší súd opäť zrušil.
Následne demonštrácie ustali.
Žiadali vyvodiť zodpovednosť
Sociálna kríza sa zmenila na politickú 16. júla, keď si represie proti účastníkom zhromaždení za spravodlivosť pre obete nedávnych nepokojov a ich rodiny vyžiadali prvé obete. Ľudia sa začali domáhať aj toho, aby premiérka vyvodila politickú zodpovednosť a vzdala sa funkcie.
Vadžídová tak urobila napokon v pondelok. Vládny palác, ktorý vzal útokom dav ľudí, opustila vojenským vrtuľníkom.
Podľa indickej televízie lietadlo, do ktorého neskôr prestúpila, pristálo v pondelok podvečer na letisku neďaleko indickej metropoly Naí Dillí, informovala agentúra AFP.
Nemenovaný zdroj v Indii uviedol, že expremiérka "krajinou len prechádza a mieri do Londýna".
Bangladéšska armáda v pondelok večer bez uvedenie dôvodu uzavrela medzinárodné letisko v Dháke. Zrejme aj preto, že demonštranti vo veľkom vyzývali, aby armáda zabezpečila, že expremiérkini blízki spojenci zostanú v krajine.
Agentúra AFP na základe údajov polície, vládnych úradníkov a lekárov v nemocniciach odhaduje, že od začiatku júla si protesty v Bangladéši vyžiadali najmenej 320 obetí.
Vadžídová vládla v Bangladéši od roku 2009 a v januári tohto roku vyhrala štvrté po sebe nasledujúce voľby, avšak bez účasti reálnej opozície.
Ľudskoprávne organizácie Vadžídovú obviňovali zo zneužívania štátnych inštitúcií na upevnenie moci a potlačenie nesúhlasu, a to aj prostredníctvom mimosúdnych vrážd opozičných aktivistov, doplnila AFP.