Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
V taiwanskej televíznej dráme s názvom „Zero Day“ – ktorá bude v celej svojej dĺžke pre divákov prístupná až na budúci rok, ale niektoré jej zverejnené scény už teraz vyvolali rozruch – čínska armáda obkľúčila Taiwan, odrezala ho od zvyšku sveta a uvrhla ostrovnú demokraciu s 23 miliónmi obyvateľov do krízy.
V 17-minútovej seriálovej upútavke čínskej pomyselnej blokády, verejnosť na útok reaguje zmesou zdesenia a rezignácie: mladé páry jazdia na bicykloch okolo tankových konvojov po prázdnych uliciach a zločinecké gangy vyvolávajú chaos v mene Pekingu a jeho územných nárokov na Taiwan.
„Taiwanci by nemali bojovať. Aj tak by nemohli vyhrať,“ hovorí v seriáli influencerka svojim sledovateľom. „Tím, ktorí chcú, aby sme vstúpili na bojové pole, naozaj nezáleží na našom utrpení.“
Je to síce fikcia, ale zároveň ide o pochmúrne zhodnotenie pripravenosti Taiwancov bojovať. Seriálový príbeh sa dotýka veľmi reálneho problému, ktorému čelí taiwanský prezident Laj Čching-te. Laj nastúpil do úradu v máji a Peking ho považuje za nebezpečného separatistu.
V článku sa dočítate:
- ako sa snaží Taiwan zlepšiť svoju obranu,
- čo znepokojuje vojenských expertov,
- ako situáciu vnímajú Taiwanci.
Meškanie s plánmi
Hrozba zo strany Pekingu sa zintenzívnila, keď čínsky vodca Si Ťin-pching vyhlásil, že „zjednotenie“ Číny s Taiwanom je nevyhnutné. Zdôraznil svoju ochotu použiť na dosiahnutie tohto cieľa silu a v poslednom období vysiela čoraz viac vojenských lietadiel a námorných lodí, aby skúmali obranu ostrova.
Taiwanská vláda sa snaží zlepšiť svoju obranu predĺžením povinnej vojenskej služby a modernizáciou prebiehajúceho výcviku záložníkov v rámci širšej zmeny obrannej stratégie, ktorej cieľom je prinútiť Siho, aby si dvakrát rozmyslel, či bude riskovať použitie sily.
Mladí Taiwanci však na vládnu výzvu neodpovedajú a minister obrany Wellington Koo nedávno priznal, že nedostatok vybavenia a inštruktorov spomalil pokusy o profesionalizáciu výcviku záložníkov. „Musíme rýchlo posilniť výcvik, pretože je tu stále veľký priestor na zlepšenie,“ povedal v júni zákonodarnému zboru.
Takéto priznania môžu znepokojiť Donalda Trumpa, ktorý v prípade svojho znovuzvolenia za amerického prezidenta už naznačil transakčnú pomoc v rámci americkej podpory pre taiwanskú obranu.
Čína uberá z opatrnosti. Jej vojaci neďaleko hraníc NATO sú signálom pomoci Rusku Čítajte Taiwan chce vytvoriť profesionálne záložné sily na podporu 155-tisíc vojakov v aktívnej službe. Všetci taiwanskí muži narodení v roku 2005 alebo neskôr musia teraz narukovať na ročnú službu, pričom približne dva milióny bývalých vojakov majú každé dva roky absolvovať rekvalifikačný výcvik.
Úradníci však priznali, že meškajú s plánmi naučiť záložníkov a odvedencov, ako doplniť frontové jednotky v prípade vojny. Na novozavedenom 12-mesačnom programe sa tento rok zúčastnilo len šesť percent oprávnených brancov – 6936 ľudí. Väčšina z nich odložila vojenskú službu, aby mohla najprv študovať na univerzite, čo znamená, že kohorta brancov narodených v roku 2005 bude plne vycvičená až v roku 2027.
Tí, ktorí vykonávajú vojenskú službu v tomto roku, neabsolvujú očakávaný výcvik. Vybraná skupina jednoročných brancov sa mala učiť používať bezpilotné lietadlá, protitankové rakety Kestrel a rakety zem-vzduch Stinger, ale podľa dôstojníka ministerstva obrany tento rok nebol dostatok účastníkov na začatie výcviku.
Dobytie ostrova náhlym útokom
Pomalý pokrok Taiwanu pri zvyšovaní výcviku znepokojuje vojenských expertov vo Washingtone aj v Tchaj-peji. Naliehajú na úrady, aby postupovali rýchlejšie a tým odradili Siho od začatia vojny.
„Posledná vec, ktorú si Taiwan želá, je, aby Si Ťin-pching ako kľúčový element v Číne a Spojené štáty ako kľúčový spojenec Taiwanu spochybňovali záväzky Taiwanu v oblasti vlastnej obrany,“ povedal Matt Pottinger, ktorý bol v Trumpovej administratíve zástupcom poradcu pre národnú bezpečnosť USA a teraz pôsobí ako hosťujúci pracovník Hooverovho inštitútu.
Taiwan podľa Pottingera potrebuje politickú vôľu a prezieravosť, aby venoval časť svojich najlepších vojenských dôstojníkov náboru a výučbe. „Naozaj dúfam, že Taiwan tieto obete prinesie,“ povedal.
Čínska armáda, ktorá je najväčšou stálou armádou na svete, má dva milióny aktívnych príslušníkov a každoročne naverbuje približne 400-tisíc brancov. Jej rozpočet na obranu vo výške 230 miliárd dolárov bol v roku 2023 13-krát vyšší ako rozpočet Taiwanu a jej armáda pravidelne trénuje, aby mohla ostrov dobyť náhlym zdrvujúcim útokom.
Spojené štáty sú zo zákona povinné pomáhať Taiwanu posilňovať jeho vlastnú obranu, a to aj prostredníctvom predaja zbraní, ale formálne sa nezaviazali zasiahnuť proti čínskemu útoku, čo je politika známa ako „strategická nejednoznačnosť“.
Zatiaľ čo americký prezident Joe Biden opakovane vyhlásil, že pošle americkú armádu na obranu Taiwanu, Trump nič také nesľúbil. Na otázku, čo by urobil, v rozhovore minulý mesiac Trump povedal, že Taiwan je „9500 míľ (približne 15 280 kilometrov) ďaleko“ a mal by platiť za americkú obranu.
Taiwan musí byť „mentálne pripravený“ na Trumpovo novembrové víťazstvo – a na kontrolu, ktorá s tým bude spojená, povedal Mei Fu-hsing, riaditeľ Taiwan Security Analysis Center, výskumného centra so sídlom v New Yorku.
„Ak bude [Trump] opätovne zvolený, určite bude od Taiwanu požadovať, aby výrazne zvýšil vlastné výdavky na obranu a bol aktívnejší v príprave na vojnu,“ povedal Mei.
Čína si nacvičuje obkľúčenie Taiwanu. Ide o odvetu za inauguráciu taiwanského prezidenta Čítajte Zlepšenie výcviku je pre Taiwan kľúčovým spôsobom, ako ukázať, že berie vojenskú pripravenosť vážne, tvrdia analytici. Nové programy sa však naďalej stretávajú s nedostatkom finančných prostriedkov, inštruktorov a vybavenia, čo podľa záložníkov, ako aj oficiálnych vyhlásení, ktoré priznávajú neúspechy, vedie k pravidelným sťažnostiam účastníkov na kvalitu výučby.
„Bola to úplná strata času,“ povedal Vincent Tsao, 30-ročný inštruktor potápania, ktorý minulý týždeň strávil väčšinu z piatich dní výcviku pre záložníkov nečinným sedením vnútri, kde ho učili vojaci vo výslužbe, ktorí otvorene priznali, že neboli pripravení viesť program.
Taiwanskí muži, ktorí absolvovali povinnú vojenskú službu za posledných 12 rokov, sú teoreticky povolávaní na rekvalifikáciu každý druhý rok, hoci v praxi sa ho mnohí zúčastňujú oveľa menej. Len pätina záložníkov, ktorí minulý rok absolvovali rekvalifikačný výcvik, absolvovala nový, predĺžený dvojtýždňový kurz, pričom väčšina absolvovala len päť alebo sedem dní.
Príprava dvoch miliónov záložníkov na „okamžitú bojovú pohotovosť“ ako druhej línie obrany je „veľmi dôležitá pre obranu Taiwanu“, povedal Han Gang-ming, bývalý riaditeľ taiwanského Úradu pre mobilizáciu na celoštátnu obranu, ktorý dohliada na záložníkov.
„Keďže záložné sily nie sú primárnou bojovou jednotkou, pri prideľovaní rozpočtov sme vždy na poslednom mieste,“ povedal Han.
Rastúce obavy verejnosti
Od svojho nástupu do funkcie Laj sľúbil, že bude pokračovať v reformách svojho predchodcu, ktoré zlepšia pripravenosť, a varoval armádu, aby sa chránila pred „porazeneckým“ postojom, pričom vojakom povedal, že v prípade útoku Číny nemôžu predpokladať, že „prvá bitka bude poslednou bitkou“.
Nová administratíva však zatiaľ neoznámila väčšie zmeny vo výcviku okrem zrušenia slávnostných cvičení s bajonetom a husím brkom.
Laj tiež čelí ostrému odporu Pekingu naklonenej Čínskej nacionalistickej strane, ktorá kontroluje taiwanský zákonodarný zbor, a obvinila vládnucu Demokratickú pokrokovú stranu, že sa snaží premeniť Taiwan na „sud s pušným prachom“.
Čína, ktorá chce Laja podkopať, tvrdí, že chce z obyčajných ľudí urobiť „potravu pre delá“.
Analytici však tvrdia, že Taiwan sa musí pripraviť na novú realitu čoraz agresívnejšej Číny.
Vojenská stratégia Taiwanu sa dlho zameriavala na zastavenie Číny ešte predtým, ako jej vojská prekročia približne 170-kilometrový prieliv, ktorý ich oddeľuje. Čoraz viac obranných analytikov v Tchaj-peji a vo Washingtone však tvrdí, že Taiwan sa musí pripraviť na najhorší možný scenár: zdĺhavú bitku na samotnom ostrove.
„Taiwanskí záložníci budú mobilizovaní tam, kde sa bojuje, a vtedy, keď sa bojuje,“ povedal Michael Hunzeker, námorník vo výslužbe, ktorý študuje vojenskú reformu na Univerzite Georgea Masona.
Čína aj Japonsko majú nové lietadlové lode. Čo to hovorí o dianí v Pacifiku? Čítajte Podľa ľudí, ktorí nedávno absolvovali vojenský výcvik, ostrov na to zjavne nie je pripravený.
Cony Hsiehová, ktorá v minulosti narukovala a slúžila ako vojačka šesť rokov, sa prihlásila na výcvik záložníkov hneď, ako to bolo minulý rok sprístupnené aj pre ženy (ženy na Taiwane nepodliehajú brannej povinnosti, ale môžu nastúpiť do vojenskej služby a dobrovoľne pracovať v záložných silách – pozn. red.). V máji sa vrátila na druhé kolo výcviku.
Hoci došlo k menším zlepšeniam, armáda podľa Hsiehovej postupovala príliš pomaly na to, aby si získala dôveru verejnosti a aby výcvik záložníkov nebol len formalitou. „Ani neviem, čo mám vo svojej pozícii robiť, ak vypukne vojna,“ povedala Hsiehová, ktorá sa teraz vrátila k štúdiu na vysokej škole.
Rastúce obavy verejnosti z konfliktu spôsobili, že mnohí na Taiwane si kladú otázku, čo by robili v prípade scenára zo „Zero Day“ a ako ďaleko by mali nechať zasahovať hrozbu invázie Číny do ich každodenného života.
Prieskumy ukazujú, že väčšina Taiwančanov podporuje rozhodnutie o predĺžení povinnej služby, ale to neznamená, že si myslia, že výcvik je dobrým využitím času alebo verejných prostriedkov.
„Každý má svoj vlastný život a rodinu. Moja manželka musela pracovať a starať sa o dieťa sama, keď som bol preč,“ povedal Hsieh Yu-hsiang, 30-ročný predajca v poisťovacej spoločnosti, ktorý sa začiatkom júla zúčastnil na 14-dňovom školení.
Aj napriek tomu podporuje vládne plány na posilnenie výcviku záložníkov. „Keďže hrozba sa zvyšuje, tak je nevyhnutné, aby sme zaviedli opatrenia, ktoré nám umožnia reagovať,“ povedal Hsieh.
Na tejto správe sa podieľala aj Abigail Hauslohner.
