BERLÍN. Vydanie Vadima Krasikova, agenta ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý bol v Nemecku odsúdený na doživotie za vraždu bývalého poľného veliteľa čečenských separatistov Zelimchana Changošviliho, v rámci výmeny väzňov, sklamalo pozostalých obete.
Jeho prepustenie označili za "zdrvujúcu správu".
"Na jednej strane sme radi, že sa niekomu podarilo zachrániť život. Na druhej strane sme veľmi sklamaní, že vo svete akoby neexistoval zákon, a to ani v krajinách, kde je zákon najvyššou autoritou," uviedla rodina Changošviliho prostredníctvom svojej právničky.
Najväčšia výmena väzňov od studenej vojny. Rusko získalo späť svojich špiónov aj vraha Čítajte Krasikova prepustili vo štvrtok ako súčasť rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom, Bieloruskom a Spojenými štátmi, Nemeckom, Poľskom, Slovinskom a Nórskom.
V rámci výmen prepustili Moskva a Minsk 16 osôb vrátane amerického novinára Evana Gershkovicha, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana, novinárky stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovej i kritikov Kremľa Vladimira Kara-Murzu, Iľju Jašina a Olega Orlova.
Bez Krasikova by to nešlo
Bez prepustenia Krasikova nebolo možné uzavrieť dohodu o výmene väzňov medzi Ruskom a USA, napísal denník The New York Times . Podľa neho nemecký kancelár Olaf Scholz na prepustenie Krasikova pristúpil s podmienkou, že výmenou za neho bude oslobodený ruský opozičný kandidát Alexej Navaľnyj.
Krátko po Scholozovom súhlase však Navaľnyj zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii na Sibíri.
Päťdesiatosemročný Krasikov bol v decembri 2021 v Nemecku odsúdený za vraždu Čečenca s gruzínskym občianstvom Changošviliho, ku ktorej došlo v auguste 2019 za bieleho dňa v jednom z parkov v Berlíne.
Berlínsky súd, ktorý Krasikova odsúdil, označil čin za "štátom nariadenú vraždu", čo ruský prezident Vladimir Putin a Kremeľ odmietli.
Súd rozhodol, že ide o obzvlášť závažný trestný čin, takže predčasné prepustenie po 15 rokoch označil za nepravdepodobné, píše DPA.
Changošvili požiadal o ochranu v Nemecku. Počas druhej čečenskej vojny viedol jednotky v boji proti Rusku, ktoré ho označilo za čečenského teroristu.
Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková sa podľa NYT k možnosti jeho prepustenia stavala chladne s obavami, že by si Rusko potom bralo ako rukojemníkov ďalších občanov západných krajín. Biely dom sa preto rozhodol spojiť priamo s úradom nemeckého kancelára.
Hľadali alternatívu
V nasledujúcich mesiacoch poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan pravidelne hovoril s nemeckým náprotivkom, s ktorým si vymieňal prísne tajné zoznamy mien osôb, ktoré by mohli byť prepustené v rámci výmeny.
Americkí činitelia niekoľko mesiacov hľadali zadržiavaných Rusov, ktorých by išlo vymeniť.
Vlani v novembri zástupcovia americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v Moskve ponúkli ruskej strane alternatívnu dohodu, ktorá by počítala s prepustením Whelana a Gershkovicha za štyroch ruských špiónov, vrátane dvoch zadržaných v Slovinsku. Takúto dohodu ale Moskva odmietla.
V priebehu minulého roka a začiatkom toho tohtoročného Biely dom pokračoval v rokovaniach s nemeckou vládou, zatiaľ čo hľadal ďalších väzňov, ktorých by mohli vymeniť. Jeden z amerických predstaviteľov skúmal možnosti ohľadom prepustenia Rusa zadržiavaného v Brazílii. Iný sa zaoberal osobou v Kuvajte, píše NYT.
Pre vás sa o to pokúsim
Americký splnomocnenec pre vyjednávanie o rukojemníkoch Roger Carstens bol vlani v novembri v Tel Avive, keď počul, že sa tam vyskytuje aj ruský oligarcha Roman Abramovič, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Carstens sa s Abramovičom stretol v hoteli pri mori a spýtal sa ho, či by Putin pristúpil na výmenu Krasikova za Navaľného. Abramovič si nemyslel, že s tým bude Putin súhlasiť, ale o týždeň neskôr Carstensovi zavolal, že si to overil a že na jeho vlastné prekvapenie by Putin bol takejto dohode otvorený.
Americký prezident Joe Biden sa potom 16. januára telefonicky spojil so Scholzom, ktorý nakoniec ustúpil a súhlasil s prepustením Krasikova za podmienky, že výmena bude zahŕňať aj Navaľného.
"Pre vás sa o to pokúsim," povedal podľa NYT Scholz Bidenovi. Na stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu 9. februára sa podľa amerického zdroja NYT dohodli, že sa budú touto myšlienkou zaoberať.
Tento optimizmus mal ale krátke trvanie, keďže Navaľnyj týždeň nato zomrel v ruskej trestaneckej kolónii, a to ešte predtým, ako USA oficiálne predniesli možnosť jeho prepustenia v rámci výmeny s Ruskom.
Sullivan podotkol, že práve v deň Navalného smrti sa rozprával s rodičmi Gershkovicha, ktorým povedal, že Biden je pripravený dosiahnuť dohodu o výmene väzňov cez tragickú správu o Navaľnom.
Morálny imperatív
Aj napriek Navalného smrti boli podľa NYT americkí vyjednávači optimistickí, keďže Berlín predtým už v zásade súhlasil s prepustením Krasikova, takže sa vec skôr zdala byť otázkou času.
Biely dom preto znovu začal Scholza presviedčať, aby pristúpil na Krasikovovo prepustenie v rámci upravenej dohody.
Vypracovanie návrhu, ktorý bol poskytnutý nemeckej vláde, trvalo týždne. Nemci podľa NYT chceli do výmeny zahrnúť bývalých spolupracovníkov Navaľného väznených v Rusku. USA ako akúsi náhradu za Navaľného zaradili na zoznam kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu, aby naplnili Scholzovu túžbu po "morálnom imperatíve, ktorý by ospravedlnil prepustenie ruského vraha", napísal NYT.
Na uzavretie dohody bolo podľa denníka potrebné získať aj súhlas Slovinska, Nórska a Poľska s prepustením ruských špiónov väznených v týchto krajinách.
Harrisová telefonovala s Navaľnou
Viceprezidentka USA Kamala Harrisová sa po prepustení politických z ruských väzníc telefonicky spojila s Julijou Navaľnou, vdovou po Navaľnom.
Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Harrisová v rozhovore privítala prepustenie politických väzňov a potvrdila, že bude naďalej podporovať tých, ktorí bojujú za slobodu v Rusku a na celom svete.
Ocenila súčasne odvahu Navaľnej pokračovať v práci svojho manžela pre spravodlivosť a právny štát v Rusku, uviedol Biely dom vo svojom vyhlásení.
Navaľná ešte pred kontaktom s Harrisovou označila prepustenie politických väzňov z ruských väzníc za veľké šťastie.
"Každý prepustený politický väzeň je obrovským víťazstvom a radosťou. Nikto by nemal byť Putinovým rukojemníkom, byť mučený a zomrieť v Putinovom väzení," napísala vo svojom príspevku na platforme X.
