TOKIO. Izraelský veľvyslanec v Japonsku nebude pozvaný na výročnú mierovú ceremóniu v Nagasaki, uviedol v stredu starosta mesta. Dodal, že rozhodnutie bolo prijaté s tým, aby sa predišlo nečakaným problémom, a nie je "politicky motivované".
Mesto na juhu Japonska v júni pozvalo predstaviteľov desiatok krajín a území na podujatie 9. augusta pri príležitosti 79. výročia zhodenia americkej atómovej bomby v roku 1945.
Starosta Nagasaki Širó Suzuki novinárom povedal, že rozhodnutie vychádzalo z túžby "uskutočniť obrad v pokojnej a vážnej atmosfére".
Žil v luxusnom exile a považovali ho za to miernejšie v Hamase. Kto bol Ismáíl Haníja? Čítajte Mesto odkladalo pozvanie izraelského veľvyslanca Gilada Cohena vzhľadom na "potenciálne riziko nepredvídaných udalostí" vyplývajúcich z "rôzneho vývoja vo svete súvisiaceho so súčasnou situáciou na Blízkom východe".
Suzuki uviedol, že obavy z tohto rizika stále pretrvávajú, a Cohenovo vylúčenie označil za "veľmi ťažké rozhodnutie". Veľvyslanec podľa vlastných slov považuje rozhodnutie za "poľutovaniahodné" a povedal, že to "vysiela svetu zlý signál".
"Izrael sa ako blízky priateľ Japonska a podobne zmýšľajúci národ už mnoho rokov zúčastňuje na tomto obrade, aby si uctil obete a ich rodiny," napísal Cohen na sociálnej sieti X.
Hirošima, na ktorú 6. augusta 1945 dopadla prvá atómová bomba, Izrael pozvala na svoju slávnosť, ale v liste vyzvala na "čo najskoršie prímerie a riešenie prostredníctvom dialógu", uviedol predstaviteľ mesta.
V Hirošime zahynulo po výbuchu atómovej bomby približne 140-tisíc ľudí, v Nagasaki to bolo asi 74-tisíc ľudí. Zhodenie atómových bômb urýchlilo koniec druhej svetovej vojny v Tichomorí. Japonské cisárstvo podpísalo kapituláciu 2. septembra 1945.
