ANKARA. Turecko a Arménsko v utorok po dvojročnom útlme obnovili rozhovory o normalizácii vzťahov a dohodli sa na zjednodušení vízových pravidiel pre niektorých držiteľov pasov, uviedli obe krajiny.
Ankara prerušila diplomatické a obchodné vzťahy s Jerevanom v roku 1993, keď podporila Azerbajdžan počas vo vojne s Arménskom o región Náhorný Karabach. V posledných rokoch takisto prehĺbila vzťahy s etnicky turkickými Azermi.
Od ukončenia konfliktu v Náhornom Karabachu sa Turecko snaží oživiť historicky napäté vzťahy s Arménskom. Tvrdí však, že akákoľvek normalizácia závisí od pokroku v mierových rokovaniach Arménska s Azerbajdžanom.
Európska únia začne s Arménskom rokovať o bezvízovom styku Čítajte Tureckí a arménski osobitní vyslanci v utorok v piatom kole rokovali o hraničnom priechode Alican-Magara, uviedli ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín v spoločnom vyhlásení.
Dohodli sa na posúdení technických požiadaviek na opätovné otvorenie hraničného priechodu Akjaka-Achurik pre železničnú dopravu, a navrhli zjednodušiť vzájomné vízové postupy pre držiteľov diplomatických a úradných pasov, uvádza sa vo vyhlásení.
Obe strany potvrdili záväzok pokračovať v normalizácii bez predbežných podmienok, ale neuviedli dátum ďalšieho kola rokovaní.
Vzťahy Turecka a Arménska dlhodobo komplikuje smrť 1,5 milióna Arménov, ktorých podľa Jerevanu v roku 1915 vyvraždila Osmanská ríša, predchodca súčasného Turecka. Arménsko tvrdí, že ide o genocídu. Turecko súhlasí s tým, že mnohí Arméni v Osmanskej ríši boli zabití v zrážkach s armádou a políciou počas prvej svetovej vojny, ale popiera ich počet a genocídu (vyvraždenie skupiny osôb na základe ich náboženstva alebo etnicity).
