BRATISLAVA. Počet obetí raketového úderu na futbalové ihrisko na Izraelom obsadených Golanských výšinách stúpol na dvanásť. Väčšinu z nich tvoria deti a mladí ľudia. Informuje o tom server The Times of Israel.
Izraelská armáda odmietla tvrdenie šiítskeho hnutia Hizballáh, že za útok nie je zodpovedné, a jej šéf prisľúbil významnú odpoveď.
Libanonské hnutie podľa hovorcu izraelskej armády použilo raketu iránskej výroby Falak 1, ktorú vypálilo z južného Libanonu.
Premiér Izraela Benjamin Netanjahu, ktorý pre incident predčasne ukončil svoju návštevu Spojených štátov, vo vyhlásení na sieti X sľúbil, že Izrael útok neprejde mlčaním.
"Medzi zavraždenými boli malé deti, ktoré hrali futbal. Odkedy ma o katastrofe informovali, podstupujem nepretržité bezpečnostné konzultácie," uviedol izraelský premiér.
Bezprostredne po návrate z USA zamieril na zasadnutie bezpečnostného kabinetu, "Premiérovo lietadlo pristálo v Izraeli. Teraz smeruje na ministerstvo obrany na stretnutie," uviedla vo vyjadrení premiérova kancelária.
Najkrvavejší útok od vpádu Hamasu
Izrael a Hizballáh si vzájomne vymieňajú paľbu od začiatku vlaňajšieho októbra, keď sa po teroristických útokoch palestínskeho hnutia Hamas v Izraeli začala vojna v Pásme Gazy. Sobotňajší útok, ktorý Izrael pripisuje Hizballáhu, bol však tým najkrvavejším pre Izrael, odkedy sa vojenské konfrontácie začali.
Nemenovaný predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Joea Bidena uviedol, že úder, za ktorý Hizballáh odmietol zodpovednosť, by mohol po mesiacoch obáv spustiť otvorenú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom, relatívne mocnou vojenskou silou v regióne.
Na začatie vojny s Hizballáhom vyzval napríklad krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir.
Nemenovaný zdroj z izraelskej bezpečnostnej komunity naopak stanici Sky News oznámil, že izraelská odpoveď bude rozhodná, ale že Izrael neplánuje začať vojnu. Izraelský minister obrany Joav Galant uviedol, že hovoril s predstaviteľom drúzskej komunity, v ktorej zóne sa predmetné futbalové ihrisko nachádza, a sľúbil mu, že Izrael zasiahne nepriateľa tvrdo.
Premiér Netanjahu zároveň podľa Times of Israel ešte pred odletom z USA viedol s americkými predstaviteľmi o bezpečnostnej situácii konzultácie.
USA sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch usilovali o zmiernenie napätia na izraelsko-libanonskej hranici. Biely dom v noci na nedeľu SELČ podľa agentúry AP uviedol, že jeho podpora izraelskej bezpečnosti zostáva neochvejná.
Izraelská armáda zvyšuje pripravenosť
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi neskôr v priebehu nedele oznámil, že zvyšujú pripravenosť na ďalšiu fázu bojov na severnej hranici.
"Vieme presne, odkiaľ bola raketa odpálená. Skúmali sme tu na stene futbalového ihriska zvyšky rakety a vieme, že išlo o raketu Falak s päťdesiatkilogramovou hlavicou. Ide o raketu Hizballáhu. A ten, kto takúto raketu odpáli do mestskej oblasti, chce zabíjať civilistov, chce zabíjať deti," povedal Halevi vo videovyhlásení z miesta.
"Výrazne zvyšujeme našu pripravenosť na ďalšiu fázu bojov na severe, pretože súčasne bojujeme v Gaze. Vieme útočiť aj veľmi ďaleko od štátu Izrael. Bude viac výziev, zvýšime našu pripravenosť," dodal náčelník generálneho štábu s tým, že cieľom je, aby sa obyvatelia žijúci na severe Izraela mohli bezpečne vrátiť do svojich domovov.
Hovorca iránskej diplomacie Náser Kanání medzitým podľa agentúry Reuters Izrael varoval, aby v Libanone nepodnikal "nové dobrodružstvá".

Izrael už útočil na Hizballáh
Už krátko po polnoci SELČ sa objavili správy o prvých izraelských útokoch v Libanone. Izraelská armáda neskôr oznámila, že izraelské vzdušné sily zaútočili na pozície hnutia Hizballáh.
Armáda v oznámení uviedla, že útočila v siedmich oblastiach v južnom Libanone i hlbšie na území tejto krajiny, kde zasiahla infraštruktúru Hizballáhu vrátane skladov zbraní.
Libanonský bezpečnostný zdroj predtým pre agentúru AFP uviedol, že niekoľko hodín po útoku na Golanských výšinách odpálilo izraelské bezpilotné lietadlo dve strely na dedinu vo východnom Libanone. Podľa zdroja zničili hangár a dom, nevyžiadali si však obete.
Únia a OSN vyzývajú na zdržanlivosť
Osobitná vyslankyňa generálneho tajomníka OSN pre misiu v Libanone Jeanine Hennisová-Plasschaertová a vedúci mierovej misie OSN v Libanone (UNIFIL) Aroldo Lázaro vyzvali na maximálnu zdržanlivosť.
Podľa nich treba zabrániť "širšiemu požiaru, ktorý by uvrhol celý región do neuveriteľnej katastrofy".
"Odsudzujeme smrť civilistov – mladých detí a tínedžerov – v (meste) Majdal Šams. Civilisti musia byť vždy chránení," uvádza sa v spoločnom stanovisku.
Misia UNIFIL takisto uviedla, že je v kontakte s Izraelom i Libanonom v snahe zmierniť napätie.
Útok odsúdil aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, ktorý vyzval na nezávislé vyšetrovanie.
"Zábery z futbalového ihriska z drúzskeho mesta Majdal Šams sú šokujúce. Silno toto krviprelievanie odsudzujem. Potrebujeme nezávislé vyšetrovanie tohto neprijateľného incidentu. Vyzývam všetky strany, aby rokovali s najväčšou možnou zdržanlivosťou a vyhli sa ďalšej eskalácii," reagoval na sieti X Borrell.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte v sobotu neskoro večer v telefonáte so svojím izraelským náprotivkom Jicchakom Herzogom po útoku vyjadril sústrasť a hlboké zdesenie, píše Times of Israel.
V nedeľu raketový útok odsúdilo aj francúzske ministerstvo zahraničných vecí a takisto vyzvalo na zdržanlivosť.
"Francúzsko žiada, aby sa predišlo novej vojenskej eskalácii, a bude v tomto smere pokračovať v spolupráci s príslušnými stranami," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Zároveň zopakovalo, že neodporúča svojim občanom, aby v súčasnosti cestovali do Libanonu, Izraela alebo na palestínske územia.
Aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu zdôraznil, že je potrebné zabrániť eskalácii konfliktu na severných hraniciach Izraela.
"Zdôrazňujem právo (Izraela) brániť svojich občanov a naše odhodlanie zabezpečiť, aby to boli schopní urobiť... Zároveň však nechceme, aby konflikt eskaloval. Nechceme, aby sa rozšíril," povedal Blinken na tlačovej konferencii v Tokiu.
Šéf americkej diplomacie dodal, že prípadné dosiahnutie dohody o prímerí vo vojne v Pásme Gazy môže pomôcť upokojiť situáciu na izraelsko-libanonských hraniciach.