BRATISLAVA. Prvá svetová vojna, ktorá vypukla 28. júla 1914, svojim rozsahom, trvaním, ako aj ľudskými stratami patrí medzi najtragickejšie udalosti v dejinách ľudstva. Armády do nej zmobilizovali viac ako 60 miliónov mužov v brannom veku a viedla sa nielen v Európe, ale aj v Afrike a v Ázii.
Zahynulo v nej približne desať miliónov vojakov a sedem miliónov civilistov.
V nedeľu 28. júla uplynulo 110 rokov od začiatku viac ako štyri roky trvajúceho svetového konfliktu. Predchádzal mu nárast politického napätia najmä na Balkáne. Problematickým bol región Bosny, ktorý bol od roku 1908 súčasťou habsburskej monarchie.
"Boli to však aj prejavy nemeckého militarizmu, ktoré viedli k eskalácii napätia. V habsburskej monarchii toto napätie viedlo napríklad k nelegálnemu vysťahovalectvu množstva mužov v brannom veku. Atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve bol len zámienkou pre Nemecko, ktoré malo v zbrojení pred ostatnými krajinami náskok," uviedol pre TASR historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Chorvát.
Vojna urýchlila vývoj zbraní
Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914 až 1918 vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami. Nemecko vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku.
Na začiatku európski panovníci cisárskeho Nemecka a rakúsko-uhorskej monarchie sľubovali, že takzvaná Veľká vojna bude krátka, úspešná a bude trvať niekoľko týždňov.
"Kým opadne lístie zo stromov, budete doma," tvrdil nemecký cisár Wilhelm II. vojakom. Napriek tomu viacerí dôstojníci generálnych štábov upozorňovali, že konflikt môže po vyhlásení vojny Srbsku zo strany rakúsko-uhorskej monarchie koncom júla 1914 prerásť do celosvetovej vojny.
Vo vojne proti sebe stáli štáty Dohody a Ústredné mocnosti.
"Štáty Dohody boli Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké a ich ďalší spojenci. Napríklad Taliansko, ktoré bolo do vypuknutia konfliktu súčasťou Trojspolku, sa pridalo na stranu Dohody v roku 1915 s víziou územných ašpirácii na úkor habsburskej monarchie. Podobne konalo v roku 1916 aj Rumunsko," vysvetlil Chorvát. Medzi Ústredné mocnosti patrili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.
Prvá svetová vojna sa označuje aj ako zákopová (pozičná) vojna, ktorá bola predovšetkým úzko spojená so západným frontom.
Vojna výrazne urýchlila vývoj viacerých zbraní, ktoré sa postupne objavovali na frontoch. Práve tie mali za úlohu prelomiť sústavu zákopov a vyradiť z boja ich obranu. Viaceré zložky armády, ktoré boli jej pýchou pred vypuknutím vojny, napríklad jazdectvo, sa ukázali ako neúčinné.
"To isté sa dá povedať o niektorých výstrojných súčiastkach. Napríklad vo výstroji vojakov, ktorí odchádzali na front v roku 1914, ešte nebola oceľová prilba. Takisto sa v bojoch ukazovala ako úplne nepraktická šabľa. Vojna akcelerovala aj vývoj vojenského letectva, ktoré dovtedy plnilo najmä prieskumné úlohy. Vojnu na mori v nebývalej miere ovplyvnilo používanie ponoriek. Na západnom fronte sa objavili aj prvé tanky. Masové použitie zaznamenali aj guľomety a plameňomety. Prvý raz sa objavili tiež bojové plyny," priblížil pre TASR historik.
Veľká vojna sa preniesla i do ulíc Londýna Čítajte Vojna trvala neúmerne dlho
Vojna priniesla negatívne dopady na civilné obyvateľstvo - nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad až hladomor, rekvirácie, drancovanie, vážne choroby a napokon nasadenie žien a detí na ťažké práce vo fabrikách pre potreby vojenského priemyslu. Trpeli desiatky miliónov civilistov po celom svete.
"Prvým problémom bol odchod mobilizovaných mužov, pričom okamžite bol veľký nedostatok pracovného personálu. Na mnohých miestach už v roku 1914 v niektorých továrňach boli zamestnané ženy a deti. To spôsobilo inak aj zaujímavý trend, že ženy, ktoré zostali v domácnostiach alebo robili, prvýkrát disponovali peniazmi. Tým, že zarábali, ich sebavedomie narastalo. Došlo paradoxne k veľkej emancipácii žien. Napríklad aj v roku 1918, počas niektorých štrajkov v továrňach vidíme, že ich organizátorkami boli ženy," pripomenul Chorvát.
Vojna trvala neúmerne dlho. "Ak si napríklad zoberieme vojnové konflikty z 19. storočia, tak niektoré z nich boli 'vybavené' v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Čiže neúmerne dlhý priebeh vojny mal vplyv na to, že boli rekvirované kovy. Pre vedenie vojny mali pre rakúsko-uhorskú armádu veľký význam farebné kovy - meď a mosadz," uviedol historik.
Pritom už v druhom vojnovom roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, za ktoré v prípade nedodržania hrozil postih. Špičkou ľadovca sa stala rekvirácia zvonov z kostolov.
"Existovalo obrovské množstvo ďalších predmetov, ktoré podliehali rekviráciám, či už to boli potreby pre domácnosť. Znamenalo to, že gazdinky sa doma museli zriecť foriem na pečenie, pekáčov, starých vaní a podobne. Rekvirovali sa dokonca aj kľúče nad desať gramov a s blížiacim sa koncom konfliktu došlo nielen na zvony, ale takisto aj na strechy niektorých budov," priblížil pre TASR Peter Chorvát z VHÚ.
Keď bol čierny vojak menej ako biely Čítajte Rozhodlo vyčerpanie hospodárstva
Napriek tomu, že na jar 1918 strategická situácia Ústredných mocností nebola zlá, rozhodujúcou sa stalo vyčerpanie hospodárstva. Napríklad v rakúsko-uhorskej armáde sa v roku 1918 bežne konzumovalo aj konské mäso. Rozhodujúcou sa teda ukázala hospodárska prevaha štátov Dohody.
Konflikt sa skončil prímerím medzi krajinami Dohody a Nemeckom. Podpísali ho v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a naopak vznik nových štátov medzi nimi Československa, Maďarska či Rakúska. Poľsko sa stalo opäť nezávislým štátom a na Balkáne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Kráľovstvo Juhoslávia).
O novom usporiadaní sveta rozhodla Parížska mierová konferencia (1919). Straty na oboch stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.
Zahynuli aj desaťtisíce Slovákov
Na bojiská prvej svetovej vojny postupne odviedli aj 400-tisíc mužov zo Slovenska, z nich sa približne 70-tisíc nikdy nevrátilo a ďalších 60-tisíc utrpelo trvalé zmrzačenie.
V rakúsko-uhorskej armáde v predvojnovom období slúžili štyri percentá Slovákov. O vojenské remeslo nebol veľký záujem. Existovali dve vojenské školy na území dnešného Slovenska, a to kadetské školy v Bratislave a v Košiciach.
"Ak sa chcel niekto stať dôstojníkom, znamenalo to, že sa počítalo s určitými finančnými výdavkami, ktoré štúdium predstavovalo. Človek sa zároveň do istej miery musel vzdať svojej individuálnej národnosti, respektíve národnostných prejavov, ktoré mohli byť namierené voči integrite Rakúsko-Uhorska alebo rakúsko-uhorskej armády. Čiže ich bolo veľmi málo," vysvetlil historik.
Počas vojny začali obidve školy uplatňovať systém zrýchlenia štúdia pre mužov, ktorí mali záujem stať sa dôstojníkmi.
Počet vojakov-Slovákov bol obdobný aj počas 1. svetovej vojny. Čechov bolo okolo 13 percent. Tento pomer sa vystupňoval aj v československých légiách. Na konci 1. svetovej vojny sa celkový počet československých legionárov v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku odhadoval na 100-tisíc mužov.
"Napríklad v Rusku predstavovali československé légie organizovanú silu, ktorá dokázala na mnohých miestach zabezpečiť poriadok. Zároveň udržiavať pokoj medzi obyvateľstvom. Svojou organizovanosťou dokázali porážať jednotky Červenej armády a v podstate obsadiť aj Transsibírsku magistrálu," uviedol Chorvát.
Úspechy Čechov a Slovákov
Slováci a Česi dosiahli v bojoch významné úspechy. "Počas takzvanej Kerenského ofenzívy bola 2. júla 1917 pri Zborove prvýkrát nasadená československá brigáda. Tým, že prelomila niekoľko obranných pásiem dosiahla výrazný úspech. Tento úspech by bol ešte väčší, keby sa susedné ruské jednotky pripojili k útoku, čo sa ale nestalo," pripomenul historik.
Významné postavenie zohralo vo vojne letectvo, ktoré zaznamenalo enormný rozvoj. Viacerí úspešní letci mali slovenské korene.
"Napríklad letecké eso z vtedajšieho Prešporka Jozef Kiss. Zahynul v dôsledku zranení, ktoré utrpel vo vzdušnom súboji. Boli aj ďalší letci so slovenskými koreňmi, ktorí po vojne pokračovali v službe v Československej armáde, ako pilot Andrej Kvasz z Békešskej Čaby," spomenul Chorvát.
Samostatnou kapitolou je pôsobenie československých vojakov v novej, masovo nasadenej zbrani – v ponorkách.
"Rakúsko-uhorskí ponorkári, či velitelia ponoriek zaznamenali viaceré úspechy, najmä proti talianskemu loďstvu. Jedným z veliteľov bol napríklad brniansky rodák Rudolf Singule. Možno nejakí Slováci slúžili ako personál na ponorkách. To však vyžadovalo technické vzdelanie, alebo nejaké 'čierne remeslo', napríklad kováčstvo," objasnil historik.
Zbrane vyrábala aj Škoda
Prvá svetová vojna výrazne ovplyvnila aj rozvoj priemyslu. Napríklad Škoda Plzeň vyrábala viaceré kvalitné delostrelecké zbrane ako mažiar kalibru 305 milimetrov, ktorý sa používal aj počas druhej svetovej vojny. Vyrábala tiež ďalšie zbrane. Avšak nielen Škodovka dodávala zbrane pre rakúsko-uhorskú armádu.
"V Prakovciach sa vyrábali bodáky a časti delostreleckých hlavní, v Petržalke poľné smaltované fľašky a vo Fiľakove poľné lopatky. Určite sa šili niektoré uniformy na Slovensku a taktiež aj niektoré časti zbraní sa dodávali z územia dnešného Slovenska," poznamenal historik.
Vojna doľahla mimoriadne ťaživo aj na civilné obyvateľstvo. Išlo najmä o hlad až hladomor, vážne choroby, drancovanie, rekvirácie či nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská.
"Hrôzy, ktoré museli vojaci zažiť, sa v súčasnosti nedajú ani slovami opísať. Tých, ktorí prešli frontom a ktorí sa na bojových operáciách zúčastnili, to poznačilo na celý život. Mnohí z nich, a to je na tom zaujímavé, odmietali o týchto skúsenostiach do konca svojho života rozprávať," dodal pre TASR historik Peter Chorvát.
