BRUSEL, BRATISLAVA. Planéta Zem v uplynulú nedeľu zažila dosiaľ najhorúcejší deň za celú históriu meraní teplôt. Túto správu zverejnili v pondelok tlačové agentúry na základe dát európskej služby Copernicus Climate Change Service (C3S).
Zhruba o dvadsaťštyri hodín museli podobnú správu vydať znova. V pondelok totiž padol ďalší historický teplotný rekord.
„Oceány sa neochladzujú, v Antarktíde je nezvyčajne teplo a klimatické zmeny sa zhoršujú,“ cituje agentúra AP európsku klimatickú službu.
Copernicus pritom na vlastnej stránke uvádza, že rekord prekonal všetky doterajšie merania, ktoré sa konajú od roku 1940.
„Výrazne vyčnieva aj rozdiel medzi teplotami z júla 2023 a zo všetkých predchádzajúcich rokov,“ píše o rastúcich teplotách Copernicus.
V článku sa dočítate
- Akú teplotu vedci namerali a ako k hodnote dospeli,
- čo vypovedajú dáta o zmenách podnebia,
- ako sa prekonávanie teplotných rekordov za posledný rok zrýchlilo.
Rozdiel je šokujúci
Popri samotnom fakte, že za dva dni padli dva teplotné rekordy, zaujala vedcov aj rýchlosť, s akou sa teploty rozbehli.
Pred júlom 2023 bol rekord v spriemerovanej celosvetovej dennej teplote 16,8 stupňa Celzia. Namerali ho 13. augusta 2016. Ako píše Copernicus, od 3. júla 2023 doposiaľ bolo už 58 dní, ktoré tento rekord prekonali.
„Šokujúci je najmä rozdiel medzi teplotou za posledných 13 mesiacov a predchádzajúcimi teplotnými rekordmi. Sme v neznámom teritóriu, podnebie sa ďalej otepľuje a v ďalších mesiacoch a rokoch tak nevyhnutne uvidíme ďalšie rekordy,“ povedal Carlo Buontempo, riaditeľ centra C3S.
Aktuálne nameraná rekordná teplota z pondelka je 17,15 stupňa Celzia. Uprostred stredoeurópskeho leta to neznie ako vysoká teplota, no sú v nej spriemerované všetky oblasti Zeme vrátane polárnych.
Buontempo dodal, že k rekordu prispeli teplejšie oceány a Antarktída, mimoriadne teplo na západe Spojených štátov, Kanady a na východnej Sibíri, kde zúria aj lesné požiare.
Varovaní je viac
Copernicus vo svojej správe poukazuje aj na to, že rekordy namerané v rokoch 2023 a 2024 nielen padli rýchlejšie, ale boli aj vyššie ako predtým zachytené rekordy.
„Ďalším signálom o globálnom otepľovaní je fakt, že desať rokov, v ktorých sa vyskytli najvyššie denné teplotné maximá, je posledných desať rokov. Od roku 2015 do roku 2024,“ píše.
Je možné, že globálne otepľovanie sa zrýchľuje, píše AP. Buontempo dodáva, že aktuálne dáta by tomu nasvedčovali, ale na takéto tvrdenie je ešte priskoro.
„Klimatickí vedci tvrdia, že súčasnosť môže byť najteplejším obdobím za posledných 120-tisíc rokov a to pre človekom spôsobenú zmenu klímy,“ píše AP.
El Niňo skončil
Zaujímavé je aj to, že aktuálne extrémne obdobie nastalo už po konci tohtoročného fenoménu El Niňo.
Počas El Niňa sa prirodzene dočasne oteplí Tichý oceán a táto zmena potom ovplyvňuje aj teplotné výkyvy na iných miestach planéty, pripomína AP. Tohtoročný El Niňo sa podľa agentúry už skončil, no podobný fenomén La Niňa, ktorý by mohol planétu ochladiť, sa ešte nezačal.
Doznievajú tak účinky El Niňa, tvrdí podľa agentúry Buontempo. Jedným z nich je fakt, že za posledných 15 mesiacov dosahujú rekordné teploty aj oceány.
Hoci Copernicus zaznamenáva globálnu priemernú teplotu, Buontempo poukazuje, že tá je iba ukazovateľom. „Nikto nežije v globálnej priemernej teplote. Dôležité je, čo sa deje v našich riekach a horách,“ poznamenal.
„Každý prekonaný rekord je výstrahou, že naše podnebie sa zohrieva na nebezpečné úrovne,“ cituje BBC Friederike Ottovú, klimatologičku z londýnskej univerzity Imperial College.
„Tieto výstrahy sa objavujú čím ďalej, tým častejšie. Máme k dispozícii nástroje, technológie aj vedomosti, aby sme zabránili ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Musíme vymeniť fosílne palivá za obnoviteľné a znížiť emisie na nulu čo najskôr,“ doplnila.
