PODGORICA. Predseda vlády Čiernej Hory Milojko Spajič zreorganizoval svoj kabinet a predstavil jeho nové zloženie. Zvýšil sa v ňom prosrbský a bosniansky vplyv a rozšíril svoju parlamentnú väčšinu zo 46 na 53 poslancov.
Takmer deväť mesiacov po nástupe do funkcie získala nová vláda v utorok dôveru 53 z 81 poslancov, pričom opozícia sa rozhodla hlasovanie bojkotovať.
V Čiernej Hore oslobodil politikov obžalovaných z pokusu o štátny prevrat Čítajte Spajičova centristická strana Európa teraz! (PES) vlani v júni zvíťazila v parlamentných voľbách, ale nezískala nadpolovičnú väčšinu. Až po zdĺhavých rokovaniach sa Spajičovi podarilo v októbri 2023 zostaviť koaličnú vládu.
V Čiernej Hore, malej balkánskej krajine na pobreží Jadranského mora, naďalej rozdeľuje spoločnosť otázka etnickej identity. Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2006 na základe referenda. Niektorí z jej 600.000 obyvateľov sa však stále považujú za súčasť srbského národa.
Štyria z novovymenovaných ministrov sú členmi strany Nová srbská demokracia (NSD), ktorú vedie predseda parlamentu Andrija Mandič s údajne úzkymi vzťahmi s Kremľom.
Otvorene prosrbské a proruské strany vrátane NSD a Aliancie za budúcnosť Čiernej Hory (ZBCG) predtým podporovali Spajičovu vládu, ale nemali ministerské posty. Namiesto toho získali dôležité funkcie v štátnej správe a v štátnych a pridružených podnikoch.
Bývalá opozičná Bosnianska strana (BS) získala päť ministerských kresiel vrátane prvého pre etnicky bosnianskeho ministra zahraničných vecí Ervina Ibrahimoviča, ktorý je zároveň jedným zo siedmich podpredsedov vlády. Ibrahimovič je lídrom BS.
Opozícia preto BS obvinila, že sa vstupom do vlády spojil s prosrbskými a proruskými stranami.
